Podľa ministra by bolo nespravodlivé, ak by niekto dostával nižšiu odmenu len preto, že žije v regióne, kde je sociálna a ekonomická situácia horšia. „Pokiaľ budem minister, nikdy nebudem súhlasiť, aby tu bola regionálna minimálna mzda,“ deklaroval Richter s tým, že sa, naopak, nebráni sektorovej minimálnej mzde.
„Poďme tou odvetvovou skladbou, tam sa k tomu absolútne prihlásim,“ vyhlásil. Dodal, že v súčasnosti o tom rokujú sociálni partneri a následne sa do diskusie zapojí aj štát. Poslankyňa Národnej rady SR a podpredsedníčka SaS Jana Kiššová si však myslí, že regionálna mzda by mala zmysel z hľadiska disproporcie životných nákladov na bývanie.
Zmeny v Zákonníku práce, ktoré od mája tohto roka zvýšia viaceré príplatky za prácu, sú podľa Richtera výsledkom kompromisu, ktorý sa prijal na hospodárskej rade a v ústrety vyšli podľa ministra najmä zamestnávateľom.
„To je jeden z tých základných kompromisov, že sme boli ochotní, a treba povedať aj odbory, pristúpiť k tomu, že sa rozložia tie dopady na dva roky,“ priblížil minister. Kiššová uviedla, že z týchto zmien bude podľa nej viac profitovať štát ako občan a u istej skupiny, ktorej sa zvýšenie príplatkov nedotkne, klesne kúpyschopnosť.
V prípade pekárov alebo zamestnaní, kde sa pracuje prevažne v noci, dal rezort práce výnimku, kde má zamestnanec pri nástupe právo dohodnúť so zamestnávateľom výšku príplatku a zakotviť ju do zmluvy. Táto výnimka ale obsahuje aj určité limity, odkiaľ pokiaľ sa tento príplatok môže pohybovať. „To bola výsostná požiadavka práve zamestnávateľov,“ poznamenal Richter.
Kiššová zdôraznila, že na Slovensku sa musí zlepšiť podnikateľské prostredie, aby boli ľudia motivovaní vytvárať si vlastné pracovné miesta. Riešením by podľa nej bola debyrokratizácia, ktorá ľudí odrádza od podnikania. „Jednoducho máme príliš drahé zamestnávanie a zložité,“ podotkla s tým, že v SR sú rôzne poplatky a odvody, ktoré predražujú prácu.
„Ja som osobne presvedčený, že v tomto kalendárnom roku bude nezamestnanosť na Slovensku začínať číslom štyri,“ skonštatoval Richter. Za posledný mesiac sa na Slovensku podľa neho vytvorilo viac ako 8000 pracovných miest, z toho približne 1300 obsadili cudzinci. Niektoré regióny pociťujú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v jednotlivých profesiách, dodal minister s tým, že tam firmy potrebujú aj zahraničných zamestnancov. „Pomenovávame teraz spolu so zamestnávateľmi tzv. nedostatkové profesie a na tie profesie chceme tzv. zrýchlené konanie,“ priblížil Richter.
„Najprv by sa zodpovedná vláda mala pozrieť na Slovensko, či nie sú nejaké rezervné kapacity,“ podotkla Kiššová. Podľa nej by riešenie nedostatku pracovnej sily mohlo byť v motivácii Slovákov, ktorí žijú v zahraničí prísť späť, v zefektívnení štátnej správy, účinnej práci s príslušníkmi rómskej komunity. Skupinou, s ktorou by sa dalo podľa Kiššovej tiež pracovať, sú baníci