Zásoby pitnej vody ochráni nový zákon

„Ochrana toho najvzácnejšieho, čo na Slovensku máme, si vyžaduje jasné pravidlá, dlhodobé a predovšetkým odborné riešenie. Musí sa týkať všetkých relevantných rezortov – životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva. Platiť má tak pre Žitný ostrov, ako aj pre ostatné významné vodárenské oblasti,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Foto: Andrej Barát, Pravda

Duanajské luhy, voda, vtáctvo, vtáky, rieka Legislatívna novinka zjednotí postup všetkých štátnych inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach.

Obyvateľom viacerých dedín na Žitnom ostrove zakázali koncom minulého roka piť vodu z kohútikov. Vodári v nej našli jedovatý pesticíd atrazín, ktorý sa nesmie používať už trinásť rokov. Od začiatku februára je zákaz vo všetkých dotknutých obciach zrušený, strach zo znečistenia vody však zotrval.

Túto stredu po rokovaní vlády aj Sólymos priznal, že kontaminácia sa môže zopakovať. Atrazín sa v poľnohospodárstve používal od roku 1998 do roku 2005 a celkovo sa ho použilo asi 40-tisíc kilogramov. „Takto sa atrazín dostal do pôdy a nejakú dobu potrvá, kým sa rozloží. Musíme počítať s tým, že kým sa to úplne vyčistí, tak to bude ešte pár rokov trvať,“ avizoval Sólymos.

Legislatíva sa okrem Žitného ostrova dotkne aj ďalších deviatich lokalít, medzi ktoré patria napríklad Muránska planina, Strážovské vrchy či horné povodie rieky Hnilec. Zjednotiť má postup všetkých štátnych inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určí tiež pravidlá na predchádzanie znečisťovania a zavedie spoločné „trojrezortné“ kontroly.

„Práve Lex Žitný ostrov zaistí maximálnu dôslednosť kontrol. Odstráni kompetenčné nejasnosti či výkladové nepresnosti. Prirodzene, je nevyhnutné sprísniť aj sankcie, ak niekto pravidlá poruší,“ podčiarkol Sólymos.

Možných znečisťovateľov dnes kontroluje Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá patrí pod envirorezort. No na používanie pesticídov dohliadala organizácia, ktorá je pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva. Dozor nad dodávkou pitnej vody realizujú úrady verejného zdravotníctva, monitoring podzemných vôd opäť organizácie patriace pod ministerstvo životného prostredia. Zákon má zjednotiť postup všetkých zúčastnených, okrem toho zlepší informovanosť verejnosti o kvalite vody. Ministerstvo plánuje pravidelne zverejňovať správu o hodnotení tejto kvality na svojom webe.

Porastú aj sankcie, ktoré sú podľa zeleného rezortu nedostatočné. Aktuálne tvorí spodnú hranicu pokút v jeho kompetencii suma 99 eur a tá by sa mala zvýšiť. O akú sumu pôjde, zatiaľ nie je jasné, nárast by však mal byť výrazný. Posilní sa tiež spolupráca s environmentálnou políciu. Envirorezort odhaduje, že návrh zákona o chránených vodohospodárskych oblastiach pošle do medzirezortného pripomienkovania v prvej polovici tohto roku.

Terézia Földváryová, starostka obce Blatná na Ostrove (okr. Dunajská Streda) v lokalite Žitný ostrov, priznala, že s vodou majú problémy. V tejto obci bol v zime trojnásobne prekročený limit atrazínu v pitnej vode. „U nás sa zatiaľ riešila iba dodávka vody z verejného vodovodu a tá voda je upravená. No znečistenie vo vode stále je, takže by sme v každom prípade privítali hocijaké návrhy či opatrenia, ktoré by pomohli napraviť tento stav,“ zdôraznila a dodala, že zatiaľ nepozná podrobnosti z pripravovaného zákona. Ak by sa však mal týkať len zvyšovania pokút, problém to podľa nej nevyrieši.

Starosta obce Muráň v okrese Revúca, nachádzajúcej sa v krajinnej oblasti Muránska planina, Roman Goldschmidt skonštatoval, že vodu majú v poriadku, nevylučuje, že sa to môže v budúcnosti zmeniť. „Čistých prameňov okolo Muráňa je dostatok, no máte rôznych ľudí – niektorí si to vedia vážiť a niektorí nie,“ vysvetlil. Dodal, že sa pravidelne stáva, že ľudia hádžu do potoka odpadky, žiadnych páchateľov sa zatiaľ nepodarilo dolapiť. Efektívnejšie kontroly a vyššie pokuty by Goldschmidt privítal, má však obavy, ako by to v konečnom dôsledku fungovalo. „Jedna vec je dávať pokutu a druhá vec, kto to bude kontrolovať. Aby sa to zase nehodilo na obce,“ poznamenal starosta.

Podľa Ivany Kohutkovej z Greenpeace Slovensko je ťažké zhodnotiť, či návrh zabráni vzniku takých situácií, akou bol prípad znečistenia pitnej vody atrazínom na Žitnom ostrove. „Závisí to od konkrétneho znenia zákona a jeho uplatňovania v praxi. Samozrejme, snahu ministerstva životného prostredia k zmene vítame. Stotožňujeme sa tiež s názorom, že pokuty za porušenie zákona sú príliš nízke. V prípade znečistenia atrazínom dostali vodárne od regionálnej hygieny pokutu iba 500 eur. Nemalo by sa však zabúdať na to, že najprv je nevyhnutné v plnom rozsahu dodržiavať už existujúce zákony a potom rozmýšľať nad tvorbou nových,“ nazdáva sa Kohutková.

Podobne to vidí aj Elena Fatulová, predsedníčka Inštitútu vodnej politiky. Mieni, že dobrú legislatívu máme už teraz. „Vodný zákon je dobre napísaný. Problém je ten, že sa podľa neho nepostupuje. Aj znečistenie Žitného ostrova je kvôli tomu, že sa vodný zákon neplní. Nie som proti novej legislatíve, proti niečomu, čo by mohlo skvalitniť ochranu vody a životného prostredia, no chýba mi tu nejaká analýza, čo sme mali robiť doteraz podľa platného zákona a čo v ňom upravené nemáme,“ vyhlásila Fatulová. „Ochranu vody máme zakotvenú aj v ústave a pýtam sa – ako nám to pomohlo? Ako nám to zabránilo znečisteniu Žitného ostrova? Prečo neplníme to, čo už v zákone máme?“ pýta sa ochranárka.

Inštitút vodnej politiky v posledných dňoch podal pre kontamináciu vôd na Žitnom ostrove trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov poškodzovania životného prostredia a ohrozovania ľudského zdravia.

Nielen odpadky či zakázané pesticídy ohrozujú čistotu vody. Rizikom sú aj poškodené či chýbajúce kanalizácie. Zelený rezort už preto pripravuje výzvu na podporu budovania kanalizácií v chránených vodohospodárskych oblastiach. V prvom kole pôjde o sumu 17 miliónov eur, neskôr sa ešte zvýši.