Uvalenie ciel na dovoz ocele a hliníka z Európy do USA môže odštartovať obchodnú vojnu medzi dlhoročnými spojencami – Amerikou a Európskou úniou. USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa údajne chcú zdražením dovozu kovov a výrobkov z kovu ochrániť domáci trh a pracovné miesta. EÚ síce dostala dočasnú výnimku z tohto cla, no táto výnimka sa má skončiť 1. mája. Odvetné opatrenia únie vo forme zvýšenia ciel na import z USA by tak mohli rozpútať obchodnú vojnu, aká nemá za posledné desaťročia obdobu.
Pred 1. májom, keď sa colná výnimka z dovozu ocele a hliníka pre EÚ skončí, sa s Trumpom stretol francúzsky prezident Emmanuel Macron aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Hlavnou témou rokovaní bol vývoj v Severnej Kórei, Iráne a Sýrii. Na pretras sa však dostalo aj rozporné Trumpovo rozhodnutie uvaliť clá na import z Európy. Macron ani Merkelová nechceli výsledok rokovaní komentovať. „Prezident rozhodne,“ toto strohé vyjadrenie Merkelovej naznačuje, že k žiadnej obchodnej dohode medzi EÚ a USA nedošlo.
Tak môžu hutnícke firmy z Európy platiť od mája 25-percentné clo na vývoz ocele a 10-percentné clo na vývoz hliníka do USA. Európa zrejme bude reagovať. Pripravený je už zoznam tovarov v hodnote takmer 7 miliárd eur, čo sa zhruba rovná objemu európskeho exportu ocele a hliníka na americký trh. Pre Európanov tak zdražejú napríklad cigarety, kukurica, kuchynské spotrebiče či kozmetika made in USA.
Je však zaujímavé, že USA colnú výnimku zrejme predĺžia pre Kanadu a Mexiko. Podľa americkej spravodajskej televízie CNBC tieto krajiny urobili pokrok v otázkach ocele a hliníka pri rokovaniach o novej Severoamerickej dohode o voľnom obchode (NAFTA). Zatiaľ nie je jasné, ako pokročili rokovania s Brazíliou, Austráliou a Argentínou. CNBC sa nezmienila ani o EÚ.
Najväčším exportérom ocele a hliníka do USA je Južná Kórea. Tá bude oslobodená od ciel trvalo, pretože v novej obchodnej dohode boli dohodnuté kvóty na dovoz. Vládni úradníci požiadali aj ostatné krajiny, aby im oznámili, s akou veľkou úrovňou kvót by súhlasili. Kvóty sú podľa jedného z úradníkov aktívnou časťou rokovania s každou krajinou, ktorá získala dočasnú výnimku.
Rokovaniami o trvalých výnimkách s jednotlivými krajinami bol poverený americký obchodný splnomocnenec Robert Lighthizer. Iba s Európskou úniou vedie rokovania americký minister obchodu Wilbur Ross. Na celý proces dohliada Národná bezpečnostná rada. Konečné rozhodnutie o predĺžení výnimiek je však na prezidentovi Trumpovi.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung s odvolaním sa na zdroje napísal, že Ross tento týždeň telefonicky hovoril s európskou komisárkou pre obchod Ceciliou Malmströmovou a požiadal ju, aby EÚ dobrovoľne obmedzila vývoz ocele a hliníka do USA na 90 percent priemernej úrovne z rokov 2016 a 2017. To by predstavovalo zníženie vývozu o 16,3 percenta. Európska komisia (EK) však túto požiadavku odmietla a označila ju za neprijateľnú.
Brusel chce reagovať tvrdo
EK už začiatkom roka uviedla, že na navrhované americké dovozné clo 25 percent na oceľ a desať percent na hliník bude reagovať tvrdo. Je pripravená pripojiť sa k ostatným krajinám a napadnúť americké clá vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Oficiálnym dôvodom pre zavedenie ciel v USA je národná bezpečnosť. EK však hovorí o snahe chrániť amerických výrobcov. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan v marci vyhlásil, že má značné obavy z dosahov obchodnej vojny a vyzval Biely dom, aby od zámeru upustil. Ryan pochádza z Wisconsinu, kde sídli výrobca motocyklov Harley-Davidson. EÚ má v pláne uvaliť clo aj na dovoz amerických motoriek.
Najväčším výrobcom ocele na Slovensku je Američanmi vlastnená spoločnosť U.S. Steel Košice. „Nezverejňujeme, kam a v akom množstve exportujeme naše produkty,“ uviedol hovorca U.S. Steel Ján Bača. Najväčším výrobcom hliníka je Slovalco. Táto spoločnosť zo Žiaru nad Hronom však podľa informácií Pravdy do USA priamo nič nevyváža a orientuje sa skôr na susedné trhy, ako je Poľsko alebo Maďarsko.
Trump už pohrozil aj vyššími clami na európske autá. Teraz EÚ dáva na americké autá clá 10 percent a USA clá na európske autá vo výške 2,5 percenta. Ak by Trump ustúpil z colnej vojny, EÚ by zrejme bola ochotná daný nepomer zmierniť. Nateraz sú automobily z EÚ považované za technologicky vyspelejšie a konkurenčná výhoda je zohľadnená aj pri vzájomných clách.
Svet je v strehu aj pre colný spor, ktorý Trump rozpútal s Čínou, ktorá výnimky na clá na oceľ a hliník nedostala. Čína sa revanšovala zavedením odvetného cla vo výške až 25 percent na 128 amerických výrobkov. Tieto clá sa okrem iného týkajú mrazeného bravčového mäsa, niektorých druhov ovocia, vína a orechov. Clá na tovary z Číny sa však všeobecne považujú za akceptovateľné. Čínski výrobcovia často čelia kritike, že nedodržiavajú ekologické štandardy ani výrobné procesy, čo je na úkor kvality produktov. Aj preto EÚ zaviedla mnohé clá na čínske produkty a podobne sa k Číne zachoval aj Trump. V prípade ciel pre EÚ však clám zo strany USA chýbajú argumenty, znie nateraz z Bruselu či Berlína.