Nebankovky si opäť našli cestičky

Nebankovky si opäť našli spôsob, ako sa vyhnúť tvrdším zákonom a krokom slovenských súdov. Po sprísnení zákonov tisícky Slovákov začali žiadať späť peniaze minuté na splácanie úžerníckych úrokov a poplatkov. Niektorí z nespokojných klientov už aj vyhrali prvé súdne procesy a aktuálne čakajú na vrátenie peňazí.

06.05.2018 16:00
debata (6)

Lenže niektoré nebankové spoločnosti rozhodnutia súdov jednoducho ignorujú alebo úžernícke firmy rovno poslali do likvidácie. Obidve riešenia sú síce na hrane zákona, ale nebankové spoločnosti nikdy nepodnikali v rukavičkách a ich kontakty často siahali aj do politických kruhov. Na pôžičkách s vysokými úrokmi v minulosti zarábal napríklad aj slovenský prezident Andrej Kiska.

Presná definícia úžery sa v slovenských zákonoch objavila ešte za predchádzajúcej vlády, konkrétne v lete roku 2014. Napríklad na rok splatnej pôžičke môžu banky aj nebankové spoločnosti dosiahnuť zisk maximálne vo výške 25,48 percenta. Pri pôžičke vo výške 300 eur môže ročný zárobok finančných spoločností predstavovať maximálne sumu 76,44 eura. Ak nebankové spoločnosti na tomto úvere zarobia len o cent viac, majú ich klienti nárok na vrátenie všetkých zaplatených úrokov a poplatkov.

Niektoré nebankové spoločnosti prísnejšie zákony ignorovali a ich klienti poskytnuté úvery aj naďalej preplácali o 90 percent za rok. „Zákony sa snažili obísť vyberaním rôznych poplatkov napríklad za to, že ich zamestnanci prišli od klientov raz do týždňa zobrať dohodnutú splátku úveru. Keďže je to v rozpore so zákonom, viacerí ľudia podali na slovenských súdoch žaloby na bezdôvodné obohacovanie,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Ten dlhé roky zastupuje na slovenských súdoch nespokojných klientov nebankových spoločností.

Nebankovky používajú úskoky, machinácie a kľučky

Pre špekulácie nebankových spoločností ľudia nakoniec nemusia dostať peniaze späť ani v prípade vyhraných súdnych sporov. „Nebankové spoločnosti sa totiž voči prvostupňovým rozhodnutiam odvolajú. Zároveň niektoré z nich zmenili svoj názov a následne poslali celú spoločnosť do likvidácie. Žiaľ, ak nespokojní klienti vyhrajú súdne spory až po zlikvidovaní nebankových spoločností, nebudú mať reálne od koho vymôcť peniaze,“ dodal Dutko. Podľa neho sa časť ľudí nakoniec bude musieť zmieriť s tým, že sa stali obeťami úžery a zaplatené peniaze im už nikto nevráti.

Začiatkom minulého mesiaca sa napríklad známa nebanková spoločnosť Provident Financial premenovala na Endepro. Následne sa v obchodnom vestníku objavila výzva likvidátora na prihlasovanie pohľadávok. Podľa zákona majú ľudia len tri mesiace na prihlásenie pohľadávok. Ak tento termín nestihnú, automaticky im zanikne nárok na vrátenie úžerníckych úrokov a poplatkov. „V praxi ľudia nemajú šancu za taký krátky čas ukončiť prebiehajúce súdne spory. Bez právoplatného rozsudku zas nemôžu žiadať vrátenie peňazí a nebanková spoločnosť v podstate našla dieru v slovenských zákonoch,“ povedala právnička Zuzana Wagner. Aj ona v súdnych sporoch s nebankovými spoločnosťami zastupuje desiatky Slovákov.

Podľa právnikov je otázne, či nebanková spoločnosť likvidáciou spáchala, alebo nespáchala trestný čin poškodzovania veriteľov. „Štát síce sprísnil pravidlá pre špekulatívne rušenie firiem. V minulosti bolo veľmi populárne zlúčenie viacerých firiem a ich následné zlikvidovanie. Nová legislatíva tomu zabránila tak, že dlhy likvidovaných firiem nemôžu byť vyššie ako ich majetok. Lenže v tomto prípade neprišlo k zlúčeniu, ale premenovaniu nebankovej spoločnosti. Tá má navyše stále nejaký majetok, a preto sa nedá jednoznačne skonštatovať porušenie zákona,“ uviedla Wagner. Spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľov môže opäť potvrdiť len rozhodnutie súdu. To môže trvať opäť niekoľko rokov, a je otázne, či v prípade víťazstva nespokojných klientov bude mať reálne kto vrátiť peniaze.

Úžernícke pôžičky

Ľudia si dnes môžu byť istí jedine tým, že likvidácia nebankovej spoločnosti nikoho nezbaví povinnosti vrátiť požičané peniaze. Nesplatené pohľadávky totiž Provident Financial predal českej vymáhačskej spoločnosti KRUK. Na základe rozhodnutia Európskej komisie je totiž procesne jednoduchšie vymáhať nesplatené dlhy zo zahraničia. V praxi totiž nie je potrebné nariadiť pojednávanie, a celé rozhodnutie súdu sa vybaví písomnou formou. „Vymáhačskej spoločnosti stačí padať žalobu na vydanie platobného rozkazu a súd ju väčšinou bez rozmýšľania schváli,“ priblížil Dutko. Následne dlžníkovi príde platobný rozkaz a pokiaľ proti nemu nepodá odpor, musí začať splácať požičané peniaze aj s úrokmi aj poplatkami. „Nikto pritom neskúma, či ide o premlčaný dlh, alebo pôžičku s úžerníckymi úrokmi či nezákonnými poplatkami,“ dodal Dutko.

Ústavný súd začiatkom roka zakázal súdom automaticky zamietať vymáhanie už premlčaných dlhov. Podľa zverejneného rozhodnutia totiž nie je zmyslom premlčania vyhnúť sa zaplateniu dlhov. Premlčanie má ľudí ochrániť pred špekulantmi, ktorí z ničoho nič začnú tvrdiť, že im pred desiatimi rokmi požičali peniaze, a teraz ich chcú späť. Zároveň je podľa Ústavného súdu na rozhodnutí dlžníka, či si na súde uplatní, alebo neuplatní premlčanie dlhu. „Ak vie o tom, že si môže uplatniť premlčanie dlhu, tak to určite spraví, ak nie, častokrát začne splácať úžernícku pôžičku,“ uzavrel Dutko. V minulosti nemali súdy problém odklepnúť splácanie dlhu s denným úrokom vo výške 0,25 percenta. Súdy totiž až po námietke dlžníka začnú posudzovať, či pôžička bola poskytnutá s legálnymi, alebo nelegálnymi úrokmi a poplatkami.

Aký je úrokový strop

Takzvaný úrokový strop je v zákone definovaný ako maximálna výška odplaty. Tento údaj definuje maximálny legálny zisk z požičiavania peňazí a sú v ňom započítané nielen úroky, ale aj všetky poplatky. Podľa zákona sa úrokový strop určuje ako dvojnásobok priemerných úrokov poskytnutých bankových pôžičiek a aktualizuje sa každé tri mesiace. Momentálne je pri pôžičkách splatných v rozmedzí troch až šiestich mesiacov úrokový strop vo výške 16,34 percenta, pri splatnosti od šesť do dvanásť mesiacov je 25,48 percenta, od jedného do piatich rokov je 19,22 percenta, od päť do desať rokov 17,5 percenta nad desať rokov 9,2 percenta.

O niečo vyšší úrokový strop si v zákone vylobovali lízingové spoločnosti, ktoré majú pôžičkách splatných v rozmedzí troch až šiestich mesiacov úrokový strop vo výške 20,43 percenta, pri splatnosti od šesť do dvanásť mesiacov 31,85 percenta, od jedného do piatich rokov je 24,03 percenta, od päť do desať rokov 21,88 percenta, nad desať rokov 11,5 percenta. Nemenný úrokový strop vo výške 30 percent je pri pôžičkách do sto eur, a pri kreditných kartách je 45,28 percenta.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #exekúcie #úžerníctvo #nebankovka