„Zastropovaním veku na 65 rokov by sme sa zaradili do väčšinovej skupiny, ktorá je v rámci Európskej únie,“ uviedol predseda strany Smer Robert Fico, ktorej poslanci chcú na júnovú schôdzu parlamentu predložiť návrh ústavného zákona. Ten by mal zakotviť penzijný vek na určitej hranici. Buď to bude 65, prípadne 64 rokov, jednotne pre mužov a ženy – alebo bude strop pre mužov 65 a pre ženy 63 rokov, uviedol Fico a dodal, že o tom chce rokovať.
Keby sa postupovalo podľa doterajšieho zákona, pri zachovaní súčasného tempa každoročného vekového nárastu by sa tento limit mohol dosiahnuť približne v roku 2035 alebo 2036. Ak by sa už potom v predlžovaní nepokračovalo, Slovensko by to podľa neho do roku 2070 stálo navyše 70 miliárd eur.
„Na druhej strane, vychádzame z toho, že rastie aj výkonnosť ekonomiky, máme menej nezamestnaných, platia sa odvody a to všetko vytvára priestor na zvládnutie tohto procesu,“ dodal Fico. Bol by naklonený aj prijatiu vekovej hranice 64 rokov, k tomu sa však podľa neho musia uskutočniť okrúhle stoly a politické rokovania.
Strany sú ochotné rokovať
„Je to téma politicky veľmi citlivá, ale nemôžeme nechať ľudí, aby až do smrti pracovali,“ zdôvodnil Fico tento zámer. Za prijatie stropu sa opätovne vyslovila aj koaličná SNS, jej predseda Andrej Danko si však jasne stanovil podmienku nižšieho veku pre ženy. „Rozhodne ide o záležitosť, ktorá si zaslúži mimoriadnu pozornosť. Chceme o nej diskutovať,“ povedala poslankyňa tretej koaličnej strany Most-Híd Edita Pfundtner.
Expremiér nechce vekový strop pretláčať cez obyčajný zákon, aby ho vraj možné budúce pravicové vlády nedokázali ľahko zrušiť. Pripustil, že hľadanie ústavnej väčšiny, čo je najmenej 90 hlasov, na podporu návrhu bude náročné. Podľa zistení Pravdy má však, napriek viacerým výhradám, slušné predpoklady na úspech. Popri 78 koaličných a štyroch nezaradených poslancoch, ktorí koalíciu podporujú, je za návrh ochotná hlasovať opozičná Sme rodina, ktorej klub má osem poslancov. Ďalšie opozičné strany ho v zásade tiež neodmietajú.
Líder OĽaNO Igor Matovič povedal, že je pripravený sadnúť si so Smerom za stôl a „diskutovať o ústavnom ukotvení ochrany odchodu do dôchodku“. Jeho hnutie navrhuje, aby ženy odchádzali do dôchodku o rok skôr za každé jedno vychované dieťa, ktoré ukončí strednú školu. „Ženy strávia veľa času výchovou detí, a za túto prácu im nikto nič nezaplatí a vytvára sa protirodinná atmosféra. Preto zaviesť aspoň takúto symbolickú odmenu pre matky by bolo namieste. Pre Roberta Fica je tento návrh hodená rukavica,“ dodal Matovič.
„Sme ochotní podporiť zákon o vekovom dôchodkovom strope v parlamente, aj v ústavnej forme. Podmienkou je, aby sa doň cez pozmeňovacie návrhy nedostali nejaké nášľapné míny, o ktorých sa predtým nehovorilo,“ reagoval podpredseda poslaneckého klubu strany Sme rodina Peter Pčolinský. Dodal, že kollárovci by súhlasili aj s vekovou hranicou 64 rokov, akú navrhli odborári.
SaS pripúšťa diskusiu o vekovom limite, no nechce ho „zabetónovať“ v ústave. „Vzhľadom na demografický vývoj je nezodpovedné takto zväzovať ruky budúcim vládam. Môže sa stať, že v dôsledku negatívneho demografického vývoja potom buď budú klesať už aj tak žalostne nízke dôchodky, alebo budú musieť enormne rásť odvody,“ uviedol Peter Cmorej, expert liberálov na penzijný systém a odvodový bonus. Sulíkovci skôr od koalície očakávajú, že urobí iné kroky pre budúce lepšie dôchodky, napríklad zlepší druhý dôchodkový pilier či zníži pracujúcim odvodové zaťaženie, aby mali vyššie príjmy a dokázali sa na dôchodok zabezpečiť vyšším sporením a podobne.
Odborníci hovoria o vysokých nákladoch
Podľa námietok odborníkov by s predlžovaním veku dožitia stále pribúdalo dôchodcov, ktorým by sa penzie vyplácali čoraz dlhšie obdobie. Zároveň by ubudlo pracovnej sily a vybralo by sa menej odvodov, čo by malo dosah na deficit Sociálnej poisťovne. Rovnako by štát viac zaťažilo odvádzanie za penzistov do zdravotných poisťovní.
Z analýzy, ktorú nedávno vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyplýva, že ak by sa zaviedol horný limit 65 rokov, dotklo by sa to ročníkov 1974 a vyšších, teda ľudí mladších ako 44 rokov. Opísané negatívne faktory by mali za následok zníženie dávok vyplácaných z prvého piliera v roku 2050 zhruba o 3,9 percenta a v roku 2066 približne až o 7,6 percenta. Menej ľudí na pracovnom trhu by znamenalo spomalenie ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu ročne, čím by HDP krajiny v roku 2066 klesol v porovnaní s terajším modelom o 6,2 percenta. A verejný dlh, ktorý v súčasnosti predstavuje asi 51 percent HDP, by sa zdvihol o 22,5 percenta HDP. Ak by vláda tento výpadok chcela vykompenzovať, musela by už teraz bilanciu verejných financií trvalo zlepšiť voči rozpočtovým cieľom o ďalších asi 270 miliónov eur ročne.
Hlasov môže byť dostatok
Podľa sociologičky SAV Moniky Čambálikovej sa aspoň 90 hlasov na podporu ústavného zákona takmer určite nájde. „Neviem však, či sa toto opatrenie neprijíma príliš narýchlo. Veď aj tak sa má reálne naplniť najskôr až takmer o 20 rokov, takže teraz by ľudí mohlo uspokojiť čosi, čo raz v skutočnosti pôjde proti ich záujmom. Lenže aj opozičné strany si uvedomujú, že do parlamentných volieb už nie je tak ďaleko – a dôchodcovia, aj tí budúci, sú veľkou voličskou silou,“ argumentuje Čambáliková.
Fico znovu pripomenul, že na Slovensku pracuje v noci 23 percent zamestnancov, čo je najvyšší podiel v celej EÚ. Druhé po Veľkej Británii, ktorá však úniu opúšťa, je v množstve odpracovaných nadčasových hodín. Pripustil, že zavedenie stropu bude mať negatívny dosah na rozpočet, keďže už aktuálne ide na penzie všetkých druhov ročne 6,8 miliardy eur. Zdôraznil však, že je to stále iba osem percent slovenského HDP, pričom iné členské krajiny na penzie vydávajú 10 až 12 percent HPD. „Nemali by sme preto mať strach zvyšovať tento náš podiel na HDP,“ doplnil.
Odborári sú ochotní vyvolať referendum
Ústavnú garanciu odchodového veku podporil aj premiér Peter Pellegrini (Smer) pri príležitosti prvomájových odborárskych osláv na Budatínskom hrade. „No želal by som si, aby to bolo formou ústavného zákona, aby ho nemohla hociktorá politická strana meniť, keď sa dostane k moci,“ vyhlásil. O konkrétnej vekovej hranici však podľa neho ešte treba viesť odbornú diskusiu, analyzovať jej dosahy a zvoliť rozumný kompromis.
Zavedenie stropu žiada Konfederácia odborových zväzov. Odborári vlani v októbri navrhli limit 64 rokov s tým, že by mal byť potvrdený v ústavnom zákone. Podporili ho petíciou so 126-tisíc podpismi. Dnes tvrdia, že ak sa nestretnú s pochopením pre svoje požiadavky, zozbierajú podpisy na usporiadanie referenda na túto tému.
„Za pozitívne považujeme, že pán premiér sa k našej požiadavke stavia ústretovo. OZ KOVO ako iniciátor vekovej brzdy teraz pripravuje analytický materiál o zdravotnom stave obyvateľstva, ktorý na odbornej báze poslúži pri rokovaniach, ktoré nás čakajú. Cítime, že minister financií má voči zavedeniu stropu výhrady, veľmi sa k nemu nevyjadruje. Minister práce sa zatiaľ prikláňa k úrovni 65 rokov,“ povedal Pravde prezident konfederácie Jozef Kollár.