Slovensko strháva nálepku lacnej továrne Európy

, 10.05.2018 06:00
bratislava, električka
Slovensko sa v očiach zahraničia mení. Krajinu čaká v najbližších rokoch klesajúca nezamestnanosť a rast miezd. Autor:

Slovensko sa v očiach zahraničných investorov mení. Z krajiny s najlacnejšou pracovnou silou sa postupne stáva regiónom s najlepšími nákladmi. Platy vo fabrikách naviazaných najmä na automobilový priemysel preťali hranicu tisíc eur, čo je dvojnásobok oproti Rumunsku či Bulharsku. Ľudia z Balkánu chodia k nám pracovať a Slovensko stále láka veľkých investorov pre svoju polohu v strede Európy, nízke dopravné náklady, blízku sieť subdodávateľov, strojársku tradíciu a najlepší pomer kvality a ceny.

Preto keď zástupcovia nemeckej obchodnej komory májový rast príplatkov za prácu v noci, cez sviatky a víkendy nazvali neadekvátnym a pohrozili odchodom, iní investori upozorňujú, že komplexný pohľad je iný. Podľa rakúskeho obchodného delegáta Christiana Kügela už treba Slovensko vnímať nie ako región nízkych nákladov, ale „región najlepších nákladov“. Slovensko má na zvládnutie transformácie z lacnej továrne Európy veľmi dobré šance, lebo na rozdiel od Poľska, Maďarska a Českej republiky má zavedené euro. To je nateraz zárukou ďalšieho ekonomického smerovania krajiny.

„Zvyšovanie miezd na Slovensku je prirodzený proces, s ktorým nadnárodné spoločnosti počítajú. Masívnym útekom do iných krajín ešte viac na východ Európy by si nepomohli. Mzdy v Bulharsku či Rumunsku tiež nadpriemerne rastú,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord. V tomto roku sa podľa jarnej prognózy Európskej komisie počíta v Bulharsku so 7,6-percentným rastom platov a v Rumunsku až s 8,7 percenta. To je oveľa viac ako na Slovensku, kde platy majú vzrásť o 5,4 percenta. Na druhej strane, kým priemerná mzda na Slovensku dosahuje 954 eur, v Rumunsku je 517 eur a v Bulharsku 436 eur.

Napriek vyšším mzdovým nákladom je Slovensko úspešné v získavaní nových investícií. Aktuálne sa napríklad pri meste Nitra dokončuje nový závod automobilky Jaguar Land Rover. „Dnes logistické náklady predstavujú väčšiu položku ako mzdové výdavky,“ uviedol Juraj Sinay, člen Výkonného výboru Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR. V prospech Slovenska tiež hrá rozvinutá sieť dodávateľov, ktorí bez problémov dokážu automobilovým fabrikám takmer okamžite dodať všetky potrebné diely. Lacná pracovná sila nebola rozhodujúcim kritériom ani pre spoločnosť Amazon, ktorá svoj sklad postavila pri meste Sereď, hoci na východe Slovenska je lacnejšia pracovná sila a štát veľkých investorov podporuje daňovými prázdninami.

„Za výhody podnikania na Slovensku možno považovať výbornú geografickú polohu, čím sme ľahko dostupnou krajinou z akejkoľvek európskej krajiny. Okrem dobrej dopravnej dostupnosti je výhodou našej ekonomiky jej otvorenosť. Otvorená je aj príchodu nových zahraničných investorov, ktorí pomôžu rozvoju ďalších odvetví vrátane tých najrozvinutejších, ako je automobilový a elektrotechnický priemysel,“ zhodnotila analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. V čase čoraz väčšieho nasadzovania robotov tiež nie je pre fabriky rozhodujúcim kritériom dostupnosť lacnej, ale kvalifikovanej pracovnej sily. V slovenskom priemysle v roku 2008 pracovalo 586-tisíc ľudí a spoločné tržby všetkých podnikov v tom čase dosiahli hodnotu 72,8 miliardy eur. Počet robotníkov pracujúcich v domácich fabrikách sa v roku 2016 znížil o 59-tisíc a dosiahol 527-tisíc. Napriek tom sa v tom roku tržby všetkých podnikov zvýšili o 15,5 miliardy eur a dosiahli hodnotu 88,3 miliardy eur.

Prehnané nemecké obavy

Za ekonomickým rastom domácej ekonomiky stoja hlavne nemeckí investori, ktorých zástupcovia pôsobiaci priamo na Slovensku vyjadrili obavy z príliš rýchleho rastu platov. „V súčasnosti vidíme dlhodobý trend silného rastu miezd, ktorý nemôže udržať krok s rastom produktivity,“ povedal šéf Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Guido Glania. Ten za hlavný problém súčasného podnikania na Slovensku považuje nedostatok pracovnej sily. Aj z tohto dôvodu aktuálne štartuje slovensko-nemecká spolupráca v zaškoľovaní nezamestnaných ľudí. V najbližších štyroch rokoch konzorcium Deutsch-Slowakische Akademien zrealizuje projekt pripravený na prácu a priamo vo výrobných halách domácich podnikov poskytne rekvalifikáciu dvadsaťtisíc nezamestnaným.

Pripravovaný systém rekvalifikácií v podstate kopíruje už rozbehnutý systém stredoškolského duálneho vzdelávania. Rozdiel je v tom, že žiaci stredných škôl sa za štyri roky vyučia za obrábačov kovov a následne zvládnu všetky činnosti spojené s opracovaním kovov. Nezamestnaní nastupujúci do rekvalifikácií trvajúcich od 3 do 9 mesiacov sa za kratší čas zvládnu naučiť len jednu špecializáciu, napríklad programovanie frézovacích strojov. Náklady spojené s preškoľovaním ľudí priamo vo firmách sčasti uhradí štát a celkovo sa minie suma vo výške 30 miliónov eur.

V budúcom roku vláda tiež plánuje pokračovať v razantnejšom zvyšovaní minimálnej mzdy. Tá môže zo súčasnej hrubej úrovne 480 eur stúpnuť až na 520 eur. „Zvýšenie minimálnej mzdy postihuje najmä nízkokvalifiko­vaných zamestnancov v štrukturálne slabých regiónoch. Podľa nášho názoru by to mohlo ešte viac zhoršiť pracovné príležitosti týchto skupín, najmä preto, že sú často ohrozené automatizáciou a presídľovaním,“ upozornil Glania. Napriek hlasnej kritike zamestnávateľov Slovensko nebude aj napriek snahe vlády regionálnym lídrom v raste zárobkov ľudí. Podľa najnovšej prognózy Európskej komisie v roku 2018 najrýchlejšie porastú mzdy v Maďarsku, a to až o 7,4 percenta. Na druhom mieste skončí Poľsko spolu s Českou republikou, kde mzdy vzrastú o 6,8 percenta. Na Slovensku sa počíta so zvyšovaním platov o 5,4 percenta. V roku 2019 vzrastú mzdy v Poľsku o 7,4 percenta, v Českej republike o 6,2 percenta, na Slovensku o 5,7 percenta a v Maďarsku o 5,6 percenta.

Ekonomiku čakajú dobré časy

Slovensko v najbližších rokoch čakajú časy klesajúcej nezamestnanosti a rastúcich miezd. „V horizonte nasledujúcich povedzme troch rokov očakávame pokračovanie ekonomického rastu, v tomto a budúcom roku dokonca jeho zrýchlenie,“ povedala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podľa jarnej prognózy Európskej komisie v tomto roku vzrastie hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska o štyri percentá a v roku 2019 o 4,2 per­centa. No v ďalších rokoch zasiahnu domácu ekonomiku takmer určite aj horšie časy. „V dlhšom horizonte už čakám aj nejakú formu krízy, minimálne vo forme výraznejšieho spomalenia rastu, keďže hospodárstvo má tendenciu sa vyvíjať v cykloch,“ dodala Valachyová.

O krajinu pod Tatrami sa aktuálne vo veľkom zaujímajú aj zahraniční investori. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) aktuálne rokuje s 57 nadnárodnými koncernmi o možnom postavení fabriky priamo na Slovensku. „Najčastejšie ide o projekty priemyselnej výroby – automobilový a elektrotechnický priemysel, ale aj o projekty centier služieb, IT centier a technologických centier. Investori najčastejšie pochádzajú z Nemecka, USA, zo Švajčiarska a z Južnej Kórey,“ priblížil Róbert Šimončič, generálny riaditeľ SARIO. V prípade kladného rozhodnutia všetkých záujemcov sa v domácej ekonomike zrealizujú investície za 3,52 miliardy eur a vytvorí sa 17 700 nových pracovných miest. Záujem o postavenie automobilky na východe Slovenska oficiálne potvrdil čínsky výrobca elektromobilov spoločnosť Zhi Dou.

Pre budúci úspech Slovenska bude kľúčové zvládnuť transformáciu výrobnej ekonomiky na hospodárstvo zamerané na vedu a výskum. Aktuálne sa totiž najmodernejšie technológie vo väčšine prípadov vyvinú v zahraničí a priamo v domácej ekonomike ich nasadzujú nadnárodné koncerny. Volkswagen napríklad v bratislavskom závode vyrobil prvé elektrinou poháňané vozidlo Volkswagen e-up! Z ďalších moderných technológií sa v domácej ekonomike uchytila výroba odľahčených karosérií automobilov, ktoré vznikajú spájaním ocele a hliníka.

Aktuálne sa na ministerstve hospodárstva pripravuje stratégia ekonomického smerovania Slovenska do roku 2030. Nová stratégia má podľa predstaviteľov vlády vznikať na základe podnetov domácich podnikateľov a po aplikácii v praxi zlepší možnosti podnikania na Slovensku. „Ide napríklad o znižovanie administratívneho a regulačného zaťaženia, zefektívňovanie daňovej politiky a finančných povinností podnikateľov, stabilitu právneho poriadku, zlepšovanie vymožiteľnosti práva, efektívnosť fungovania štátnej a verejnej správy či nastavenie podmienok regulácie nových foriem podnikania v súvislosti s digitalizáciou,“ priblížil hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#automobilový priemysel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku