Západné štáty majú dvojaký farmársky meter

, 09.05.2018 13:00
poľnohospodár
Únia chce v budúcom programovom období znížiť objem dotácií pre poľnohospodárov. Tým sa škrtanie nepáči. Ilustračná snímka. Autor:

Brusel chce siahnuť na dotácie pre poľnohospodárov. Ukázal to návrh rozpočtu únie na roky 2021 - 2027. Vyplýva z neho, že farmárom sa ujde asi o päť percent peňazí menej ako doteraz, ak sa nepodarí vyrokovať lepšie podmienky.

"Tento návrh nevnímame pozitívne. Pri schvaľovaní jeho definitívnej podoby bude závisieť napríklad aj od toho, ktoré krajiny dostanú menej peňazí a aký presný výpadok bude pre ne týchto päť percent znamenať,“ povedal pre Pravdu nový predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho. Podľa prvých náznakov by sa malo prihliadať aj na zohľadnenie migračnej politiky v danej členskej krajine EÚ, dodáva.

Farmárom sa plánované zníženie agrorozpočtu nepozdáva. "Každé jedno krátenie finančného balíka ide na úkor toho odvetvia, ktorému sa znižuje podpora. Našou prioritou je presný opak – mať silný rozpočet, z ktorého budú zabezpečené stabilné príjmy pre poľnohospodárov na aktuálne rozpočtové obdobie,“ povedal Macho. Finančne silné západoeurópske krajiny podľa neho pravdepodobne nebudú mať problém dorovnať tento výpadok z vlastných zdrojov. "Bude potom záležať aj na Slovenskej republike, či a v akej výške bude vedieť zmierniť tento výpadok finančných prostriedkov z národnej obálky,“ dodal predseda.

Komora sa netají tým, že nie je spokojná ani s terajším stavom Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). "Musíme povedať, že nastavené pravidlá nevyhovujú novopristúpeným krajinám zo strednej a z východnej Európy. Európska komisia mala zabezpečiť dofinancovanie priamych platieb. Naďalej však slovenskí poľnohospodári nedostávajú plnú výšku priamych platieb, ako ich dostávajú kolegovia v západoeurópskych krajinách,“ pripomenul Macho. Terajšia úroveň priamych platieb je podľa neho rozdielna. Slovensko je na úrovni 78 percent pod priemerom EÚ. Aj preto sa SPPK aktívne zapája aj do diskusií a príprav budúcej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 na domácom aj medzinárodnom poli.

Komora iniciovala aj takzvanú Bratislavskú deklaráciu, ktorú zatiaľ podpísali agropotravinárske samosprávy desiatich krajín strednej a východnej Európy. Žiadajú v nej udržať silný rozpočet SPP a dosiahnuť spravodlivé a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských krajinách EÚ.

Návrhom európskeho rozpočtu v kapitole poľnohospodárstvo sa bude detailne zaoberať analytický útvar ministerstva pôdohospodárstva – Inštitút pôdohospodárskej politiky. "Podľa nášho predbežného názoru, aj napriek výpadku časti príjmov v rozpočte kvôli vystúpeniu Veľkej Británie z EÚ, nie je dostatočne zohľadnený budúci hospodársky rast EÚ, ktorý dokáže tento výpadok pokryť,“ povedal štátny radca rezortu pôdohospodárstva Michal Feik. Aj preto je podľa neho Slovensko za zachovanie pôvodného, resp. čo najvyššieho objemu finančných prostriedkov na poľnohospodárstvo.

Rezort zdôrazňuje, že Slovensko považuje tému budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky za jednu z priorít. "Spravodlivé financovanie je základným predpokladom pre posilnenie konkurencieschop­nosti fariem, pre podporu lokálnej produkcie a pre celkové posilnenie vnútorného trhu. Pre Slovensko je úplnou prioritou dorovnanie rozdielov priamych platieb, a to prostredníctvom mechanizmu urýchlenej konvergencie,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Rozdiely v úrovni priamych platieb značne znevýhodňujú podľa ministerky krajiny s podpriemernou výškou priamych platieb na hektár. Vyhlásila, že po štrnástich rokoch v Európskej únii občania Slovenska očakávajú rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny.

Témou sa zaoberala aj Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v marci 2018. "Keďže do Záverov Rady EÚ nebola premietnutá naša zásadná požiadavka, a tou bolo vyrovnanie priamych platieb, pozičný dokument Rady o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky sme nemohli podporiť,“ uviedla na vysvetlenie šéfka slovenského agrorezortu. Slovensko hlasovalo proti spolu s Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom. Dokument o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 predstavila Európska komisia minulý rok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #agrodotácie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku