Ropa zdražela, utrpí aj biznis s Iránom

, , 09.05.2018 15:26
ropa, ťažba ropy, robotník, muž
Ilustračné foto. Autor: ,

Trhy prudko reagovali na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom a proti krajine opätovne zaviesť sankcie.

Ceny ropy stúpli na najvyššiu hodnotu za posledného tri a pol roka, čo sa neskôr prejaví aj rastom cien benzínu a nafty na čerpacích staniciach. Londýnska ropa Brent včera zdražela takmer o tri percentá na 77 dolárov za barel. Trumpove kroky sa čakali, a preto ropa dražela už niekoľko dní vopred. Ešte v polovici apríla stál barel ropy 71 dolárov.

Opätovné zavedenie sankcií s veľkou pravdepodobnosťou obmedzí export ropy z Iránu, ktorý je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Teherán minulý týždeň oznámil, že vývoz ropy z Iránu v apríli dosiahol 2,6 milióna barelov denne, čo je najvyššia úroveň od uzavretia medzinárodnej jadrovej dohody v roku 2015. Irán je v súčasnosti tretím najväčším exportérom ropy v rámci OPEC za Saudskou Arábiou a Irakom.

„Panujú obavy, že iránsky vývoz ropy by mohol zo súčasnej úrovne klesnúť o zhruba milión barelov denne,“ uviedol analytik Tomomiči Akuta zo spoločnosti Mitsubishi UFJ Research and Consulting. Pri poklese produkcie rastú tlaky na zvyšovanie cien a jediným možným riešením je nahradiť chýbajúce kapacity inými.

Už dohodnutý biznis

Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od jadrovej dohody zrejme priamo postihne mnohé firmy, ktoré obchodujú s Iránom alebo v krajine investujú. Obnovenie sankcií zasiahne okrem iných aj veľké ropné spoločnosti, automobilky či výrobcov lietadiel väčšinou sídliacich v Európe. Európske firmy riešia, ako zachrániť svoje plánované kontrakty či investície, uviedol denník The Wall Street Journal (WSJ).

Podľa Washingtonu budú po prechodnom období 90, prípadne 180 dní obnovené všetky sankcie, ktoré platili pred uzatvorením dohody v roku 2015. Týkať sa budú ropných či energetických spoločností, dodávok kovov a ďalších surovín, predaja automobilov a lietadiel alebo iránskeho bankového sektora. Postihnuté zrejme budú ropné spoločnosti Total či Shell, automobilky Volkswagen, Renault alebo Peugeot, strojársky gigant Siemens či leteckí výrobcovia Airbus a Boeing. Všetky tieto firmy si v Iráne po zrušení sankcií dohodli kontrakty, ktoré najnovší krok amerického prezidenta môže zhatiť.

Ako zareaguje Európa?

Predstavitelia Európskej únie síce v spoločnom vyhlásení vlád 28 členských krajín potvrdili zámer pokračovať v napĺňaní iránskej dohody a európskym firmám tak zostane prístup na iránsky trh, podľa expertov to však nemusí byť dostačujúce. Európske firmy, ktoré majú pobočky v USA, by totiž podľa niektorých právnikov porušovali americké zákony, ak by sa rozhodli ignorovať Washingtonom uvalené sankcie. V prípade, že v Spojených štátoch nepodnikajú, by sa rovnako vystavovali riziku americkej odvety, uviedol ekonomický web Quartz. Európske firmy môžu požiadať americké ministerstvo financií o udelenie výnimky zo sankcií. Minister financií Steven Mnuchin potvrdil, že možnosť udelenia tejto výnimky existuje.

Podľa WSJ to už napríklad začal riešiť francúzsky Total. Spoločnosť, ktorá uzavrela zmluvu v hodnote miliardy dolárov týkajúcu sa podmorskej ťažby zemného plynu, sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri vyjednávaní s Washingtonom na francúzsku vládu. V prípade krachu rokovaní podľa zdrojov WSJ firma uvažuje o tom, že by väčšinový podiel na projekte previedla na čínsku ropnú spoločnosť CNPC. Nemecký Siemens, ktorý má v Iráne zmluvy v desiatkach miliárd dolárov na dodávky vlakov či elektrárenských technológií, sa podľa vyhlásenia svojho finančného riaditeľa Ralfa Thomasa chystá americkým sankciám podriadiť. Firma podľa neho zatiaľ hodnotí možný vplyv Trumpovho kroku a čaká, ako sa k nemu postaví medzinárodné spoločenstvo.

#ropa #Irán #Donald Trump #jadrová dohoda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku