Ľudia pochádzajúci z krajín ako Srbsko a Ukrajina sú momentálne kľúčom k úspechu hlavne v domácom automobilovom priemysle. V snahe udržať rastúcu výrobu domácich fabrík vláda od začiatku mája umožnila expresné prijímanie ľudí z krajín mimo EÚ, a to v okresoch s nezamestnanosťou pod päť percent, čo sú najmä oblasti na západe Slovenska.
„V priemyselne rozvinutých častiach Slovenska dnes na pracovnom trhu nie sú kvalifikovaní ľudia. Bez prijatia cudzincov firmy nie sú schopné pokryť rastúce zákazky a hrozí postupný presun výroby mimo Slovenska. Preto vládou prijaté opatrenia na jednoduchšie zamestnávanie cudzincov určite pomôžu rastu domácej ekonomiky,“ uviedol Juraj Sinay, člen výkonného výboru Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR.
Od prvého mája môžu firmy aj bez súhlasu úradov začať školiť vo svojich fabrikách ľudí z takzvaných tretích krajín. Zároveň úrady práce majú 6 týždňov na to, aby rozhodli, či títo cudzinci môžu aj naďalej pracovať na Slovensku. Firmy majú kladné rozhodnutie vo vrecku v prípade, že pôsobia v tých okresoch, kde je miera nezamestnanosti pod piatimi percentami a prijatí cudzinci pracujú v nedostatkových profesiách. Presný zoznam najviac nedostatkových profesií úrady práce zverejnia až prvého júna a pravdepodobne pôjde o zamestnancov pracujúcich ako frézar, nástrojár, vodič vysokozdvižného vozíka či programátor CNC strojov. Otázka je, či sa tam zaradia aj operátori výroby (robotník), čo je bežná profesia, vhodná aj pre Slovákov vedených dlhodobo ako nezamestnaných.
Neoberú cudzinci Slovákov o vyššie platy?
„Nemyslím si, že cudzinci spôsobia na Slovensku nižšie mzdy, keďže podľa zákona musia pracovať za rovnaký plat ako Slováci. Odbory zároveň dohliadnu na dodržiavanie povinnosti vyplácania rovnakých miezd. My máme len dobré skúsenosti s ľuďmi z iných krajín,“ povedal šéf odborov vo Volkswagene Slovakia Zoroslav Smolinský.
V najväčšom automobilovom závode na Slovensku pracuje napríklad 500 ľudí z maďarského závodu Audi. Z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie sa vo fabrike objavujú napríklad Srbi. „Doma v Belehrade som celý mesiac pracovala za 250 eur. To som ťahala víkendy, sviatky, nočné a niekedy som bola v robote aj sedem dní v týždni. Napriek tomu som nikdy nezarobila viac ako 250 eur, a tak som sa rozhodla odísť na Slovensko,“ povedala pre Pravdu Nella Stevanovičová. Tá najprv pracovala pre závod Samsungu vo Voderadoch. „Už tam som zarobila okolo 450 eur v čistom. No naozaj dobrý plat som dostala až v Bratislave po tom, čo mi agentúra dohodila prácu u jedného z dodávateľov Volkswagenu. Teraz so všetkými nadčasmi zarobím približne 800 eur za mesiac a na srbské pomery je to krásny plat, z ktorého dokážem zaplatiť aj synovi štúdium na vysokej škole,“ dodala Nella.
V jednej slovenskej fabrike môže podľa zákona pracovať maximálne 30 percent cudzincov. Z troch na Slovensku vyrábajúcich automobilových závodov sú cudzinci najviac zastúpení v trnavskom závode PSA Peugeot Citroën Slovakia. Práve tam odbory aktuálne tvrdo s vedením podniku rokujú o desaťpercentnom zvyšovaní platov. „Ani pre ľudí z Ukrajiny a zo Srbska nie sú súčasné platy nijakou výhrou, a preto nás aj oni podporujú v súčasných rokovaniach o tohtoročnom zvyšovaní platov,“ uviedol František Gajdoš, šéf odborov v automobilke PSA Peugeot Citroën Slovakia. Podľa neho operátori výroby za montovanie automobilov mesačne zarobia 650 až 700 eur v čistom. Podľa vedenia automobilky je priemerná hrubá mzda v PSA Peugeot Citroën Slovakia približne 1¤465 eur za mesiac.
Spolu 154-tisíc Slovákov je stále bez práce
Aktuálne je miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo výške 5,55 percenta. Z úradov práce je do zamestnania stále pripravených nastúpiť takmer 154-tisíc Slovákov. Podľa prieskumu ČSOB banky je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily najväčším problémom domácich podnikateľov. „Nedostatok kvalitnej pracovnej sily sa v niektorých odvetviach podpisuje aj na prijímaní zákaziek. V prieskume ČSOB až 41 percent podnikateľov uviedlo, že z dôvodu nedostatku pracovníkov museli odmietnuť niektorú zo zákaziek, vo väčšine prípadov v objeme do 10 percent,“ priblížila Dáša Polláková, manažérka oddelenia riadenia segmentu pre malé a stredné podniky ČSOB.
S nedostatkom pracovnej sily bojujú hlavne firmy vyrábajúce na západnom Slovensku a v okolí Žiliny. Na druhej strane stále existujú regióny ako Rimavská Sobota, kde je aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti vo výške 18,09 percenta. Hlavným dôvodom slabého priemyselného rozvoju juhu krajiny a východného Slovenska je stále nedokončená diaľničná sieť.