Baníctvo dostáva ďalšiu ranu, uhlie nebude kde spaľovať

, 12.05.2018 12:00

Slovenské baníctvo dostáva ďalšiu ranu. Po tom, čo sa ukázalo, že ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre je príliš stratová, vyžaduje si veľké dotácie a baníci už majú v širšom regióne aj lepšie pracovné možnosti, uhlie prichádza aj o hlavného odberateľa. Slovenské elektrárne (SE) naznačili, že s Elektrárňou Nováky, ktorá spaľuje domáce uhlie, o päť rokov príliš nepočítajú. Hlavné slovo v SE má Energetický a průmyslový holding českého boháča Daniela Křetínskeho, štát má len 34 percent akcií.

Ak by mala novácka elektráreň pokračovať v spaľovaní hnedého uhlia z hornej Nitry, musela by sa v nej uskutočniť radikálnejšia obnova. "Životnosť viacerých kľúčových súčastí Elektrárne Nováky sa blíži ku koncu, a pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky miliónov eur,“ tvrdí hovorca SE Miroslav Šarišský. Takáto investícia by sa však zákonite premietla do koncových cien elektriny, dodáva.

Na hnedouhoľnú elektrinu sa pritom už v súčasnosti skladajú všetci odberatelia elektriny sumou 98 miliónov eur ročne v tarife za prevádzkovanie systému (TPS). Takzvaný všeobecný hospodársky záujem o podporu ťažby platí zatiaľ do roku 2030. Jedna domácnosť tak dotuje hnedé uhlie ročne asi 11 eurami z rodinnej kasy. Deje sa tak napriek tomu, že elektriny je na domácom trhu dostatok a navyše sú pred dokončením ďalšie dva bloky Mochoviec.

Kým Európska únia nám radí bane postupne zavrieť a ponúka financovanie alternatívy pre región, bane tvrdia, že majú spracovaný harmonogram postupného vyťaženia až do roku 2033.

Budúcnosť baní je viac na pretrase od minulého leta. Vtedy sa uskutočnilo stretnutie pod taktovkou vlády, zúčastnili sa na ňom aj zástupcovia baní. Región hornej Nitry sa následne dostal medzi pilotné regióny pre transformáciu od ťažby uhlia. Brusel vidí budúcnosť hornej Nitry v geotermálnej energii. S tým súhlasia aj baníci, no termín by mal byť podľa nich čo najneskôr.

"Príprava a uplatnenie novej technológie si vyžadujú dlhší časový horizont,“ hovorí predseda Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu pri Hornonitrianskych baniach Prievidza (HBP) Jozef Talian. Aj preto odbory spustili petíciu „Neberte prácu baníkom“. Podpísalo ju už vyše štyritisíc ľudí. Ťažba uhlia by sa mala podľa petície skončiť až po vyťažení posledných zásob uhlia. "Malo by to byť až po tom, čo budú už reálne vytvorené náhradné pracovné miesta v nových odvetviach priemyslu,“ hovorí Talian.

Mochovce za Nováky?

Výpadok dodávky elektriny z nováckej elektrárne môže byť už koncom tohto roka nahradený tretím blokom atómovej elektrárne Mochovce, ktorý je dostavaný už na 97 percent. So 4. blokom sa počíta koncom roka 2019, dokončený je na 85,1 percenta. Výkon jedného bloku bude 471 elektrických megawattov (MWe), pričom výkon elektrárne Nováky je 266 MWe. Jeden reaktor Mochoviec tak pokryje 13 percent spotreby elektriny na Slovensku. Ročná produkcia dokončených blokov ušetrí vyše 7 miliónov ton emisií CO2.

Za skoršie zatvorenie baní hovoria aj prepočty Výskumného centra Európskej komisie. Ukázali totiž, že ak by sa bane zatvorili už v roku 2023, do roku 2030 by sa ušetrilo 388 miliónov eur. Ďalších 700 miliónov by sa do roku 2030 mohlo ušetriť na podpore výroby elektriny z domáceho uhlia cez TPS.

Ťažba hnedého uhlia však nemôže byť podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer) ukončená radikálne alebo skokovo, čo by malo vplyv na zamestnanosť v regióne.

„Tisícky pracovitých baníkov nemôžu zostať na ulici,“ povedal. Rašiho úrad už začal práce na príprave Akčného plánu pre transformáciu regiónu hornej Nitry. Ten má pripraviť rámec pre štrukturálnu zmenu regiónu v troch pilieroch – ekonomickom, sociálnom a environmentálnom.

V baniach pracujú aj cudzinci

Baníci varujú, že ak sa ťažba ukončí prirýchlo, bude ohrozená zamestnanosť. "Baníci majú obavy o svoju budúcnosť. Uvedomujú si, že im reálne hrozí strata zamestnania a životných istôt, na ktoré sa mohli dosiaľ spoľahnúť,“ hovorí šéf baníckych odborov Jozef Talian.

V súčasnosti by reálne časť baníkov vedeli zamestnať dodávatelia automobiliek priamo na hornej Nitre a práce je dosť aj v 80 kilometrov vzdialenej Nitre, kde onedlho otvorí fabriku Jaguar. Prievidžania či Nováčania na dochádzanie za prácou potrebujú diaľnicu, ktorej výstavba je plánovaná. Podľa štúdie európskych výskumníkov je navyše záujem o prácu baníka nízky. Ľudí odrádza náročnosť baníckej profesie, nízke ohodnotenie a aj neistá budúcnosť. Štúdia tvrdí, že tamojší trh práce dokáže absorbovať desatinu baníkov a dve až tri desatiny ďalších zamestnancov po skončení ťažby. Zvyšní budú musieť za prácou vycestovať.

Inštitút finančnej politiky rezortu financií ešte roku 2011 prerátal, že dotácie na jedného baníka dosiahli mesačne 1¤518 eur. Ročná podpora na výrobu elektriny z uhlia sa vtedy pohybovala okolo 81 miliónov eur. Baník s desaťročnou praxou zarába podľa portálu platy.sk priemerne niečo vyše tisíc eur mesačne. Jedno banícke miesto tak stojí viac, ako reálne takýto zamestnanec zarobí.

Dotácie pre hnedouhoľnú elektrinu sa roku 2005 zavádzali pre nedostatok pracovných miest v Prievidzskom okrese. Situácia je však v súčasnosti úplne opačná. V marci sa nezamestnanosť v Prievidzi pohybovala na úrovni 4,81 percenta, v Partizánskom len na 3,35 percenta. Hornonitrianske bane majú podľa hovorkyne Adriany Sivákovej aktuálne 3 600 zamestnancov. Na základe zmluvných vzťahov pracuje v podzemí ďalších 200 baníkov. Z celkového počtu tvoria približne dve percentá cudzinci – ide o 80 zamestnancov, dodáva.

Trenčín sa postavil na stranu ochranárov

Petíciu chcú baníci predložiť na rokovanie Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ten má opätovne rozhodovať o územnom pláne, ktorého súčasťou sú aj zmeny pre rozšírenie ťažby v 12. poli Nováky. "Ak 12. pole ťažobného úseku Nováky nebude spustené podľa plánu, v roku 2023, dôjde k prudkému poklesu ťažby s radikálnym dopadom na zamestnanosť,“ hovorí Talian. Pocítia to nielen baníci, ale aj tisícky ďalších pracovníkov nadviazaných na bane, varuje. Výsledkom by podľa neho mohlo byť až vyľudňovanie regiónu.

Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja síce ešte v polovici apríla schválilo zmeny územného plánu v znení, ako boli predložené. No poslanci neprijali Všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasuje jeho záväzná časť. Ide o zmeny v toku rieky Nitra, prekládku železničnej trate a plynovodu. Vypočuli tak ochranárov, ktorí argumentovali okrem znečistenia prírody, zdravotných dôvodov aj finančnou náročnosťou týchto úprav. Vyjsť by totiž mali na 27 miliónov eur.

"Z praktického hľadiska je teda smerodajná časť územného plánu schválená a účinná. Záväzná, právne vymáhateľná časť dokumentu voči tretím osobám však účinná nie je, takže k tejto téme sa krajský parlament bude musieť v blízkej dobe ešte vrátiť,” vysvetlila hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Veronika Rezáková.

S povolením či nepovolením ťažby v 12. poli Nováky to však podľa Rezákovej nemá súvislosť. „Súhlas na otvorenie 12. ťažobného poľa nedáva nikto z poslancov zastupiteľstva TSK ani predseda TSK, túto kompetenciu majú iné orgány," hovorí. Petíciou sa však zastupiteľstvo v prípade jej doručenia v súlade so zákonom bude podľa Rezákovej zaoberať.

Najdôležitejšie je pri rozhodnutí o ťažbe rozhodnutie ministerstva životného prostredia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Kompetentný rezort pritom v lete povolenie neodobril – podľa baní len pre procesnú chybu. Čaká sa tak na opätovné konanie celého procesu. Bane majú do troch rokov predložiť správu o hodnotení na základe určeného rozsahu hodnotenia. Následne bude rozhodovať opäť rezort životného prostredia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovenské elektrárne #Hornonitrianske bane #baníctvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk