Núdza o ľudí dvíha platy

Pri niektorých pozíciách v krajine už neplatí, že najlepšie sa zarába v Bratislave. Hlavné mesto prestáva byť pre viaceré odborné manuálne profesie miestom s najlepšími platmi.

18.05.2018 06:00
debata (27)

Firmy v regiónoch nevedia nájsť brusičov, sústružníkov či lakovačov. Tieto profesie sú natoľko nedostatkové, že zamestnávatelia ponúkajú čoraz vyššie platy. Lakovač v Nitre tak môže v hrubom zarobiť až 1 300 eur mesačne, čo je o sto eur viac ako v Bratislave.

Firmy si po poklese nezamestnanosti pod šesť percent musia vyberať medzi lákaním na vyšší plat, automatizáciou či hľadaním vhodných pracovníkov v cudzine. Aktuálne chýba na Slovensku až 80-tisíc pracovníkov, z toho najviac vo výrobe – a to až okolo 40-tisíc. Kto je zručný, nemá problém nájsť dobrú prácu aj v regiónoch, kde v minulosti bol so zamestnaním problém. V Trenčíne či Žiline tak môže zarobiť šikovný brusič či sústružník o sto eur mesačne viac ako v hlavnom meste. Elektrikár môže kdekoľkovek na Slovensku zarobiť za mesiac 1 400 eur. Minimálne regionálne rozdiely sú tiež v platoch predavačov či recepčných.

zväčšiť
maximálna hrubá mzda, infografika

V prípade nižšej kvalifikácie sú však mzdy na východe či juhu Slovenska nižšie. Napríklad skladník v Bratislave zarobí od 750 eur do 1 000 eur mesačne v hrubom a v Prešove dostane 650 až 850 eur v hrubom. Mzdy tlačia hore logistické centrá, ktoré potrebujú obsadiť tieto pozície. "Produktivita práce v regiónoch je vysoká. Nedostatok ľudí a vysoká zamestnanosť núti zamestnávateľov, aby reagovali a rozdiely v mzdách stierali,“ hovorí Miroslav Garaj z personálnej agentúry Grafton Slovakia. Zamestnanci chýbajú hlavne vo výrobe, v stavebníctve či obchode. Firmy sa v boji o ľudí musia predbiehať aj v benefitoch. Garaj očakáva aj zmeny v štruktúre odmeňovania – viacero dosiaľ prémiových zložiek mzdy sa stane súčasťou základného príjmu.

Rekordne nízka nezamestnanosť v minulom roku sa premietla do plošného rastu platov. Ukázal to mzdový prieskum personálnej agentúry Grafton Slovakia realizovaný počas prvých štyroch mesiacov roku 2018.

Súťaž o voľných ľudí na trhu zrýchli tento rok rast miezd razantnejšie, ako sa očakávalo, odhaduje Garaj. "Rast miezd by tak mohol v tomto roku dosiahnuť osem percent,“ hovorí. Podobný vývoj očakáva aj v budúcom roku.

Pri rozhodovaní o novom zamestnaní pritom podľa prieskumu zaváži v tomto roku hlavne výška ponúkaného platu. "Oproti minulým obdobiam je mzda oveľa silnejším nástrojom pre získanie kvalitných ľudí,“ hovorí Garaj. Ešte vlani ľudia viac zvažovali aj ponúkané benefity vo firme. Teraz kandidáti o zamestnanie zvyšujú mzdové požiadavky a viac preberajú medzi ponukami.

Odhady Národnej banky Slovenska (NBS) hovoria o raste priemernej nominálnej mzdy o 5,4 percenta v tomto roku. Zo zarobených peňazí však ľuďom ukrojí rast cien. Inflácia má podľa predikcie NBS stúpnuť na 2,3 percenta. Dražejú najmä potraviny.

Najdynamickejšie by mali podľa Garaja rásť mzdy vo výrobe, v stavebníctve a obchode. Práve tu chýba najviac ľudí a firmy bojujú s veľkou fluktuáciou. Ide pritom o dlhodobo poddimenzované sektory, čo zvyšuje priestor na rast platov, dodáva Garaj.

Za prvé štyri mesiace tohto roka narástli medziročne priemerné platy v stavebníctve o šesť percent. Stavebným firmám chýbajú ľudia na všetkých pozíciách. Nejde pritom len o robotníkov, ale aj odborníkov a projektantov. Najviac ľudí chýba v Bratislave a okolí, kde vrcholí stavebný boom. "Veľa spoločností muselo odmietnuť svoje zákazky kvôli nedostatku pracovnej sily,“ hovorí Branislav Jančuška zo spoločnosti Grafton. Firmy majú podľa neho zákazky už na 9 až 10 mesiacov dopredu.

Vyššie príplatky a odmeny

Od mája tlačia na mzdy aj vládou zvýšené príplatky za prácu v noci, cez soboty či nedele a sviatky. Nárok na vyššie príplatky má takmer 800-tisíc ľudí v súkromných firmách. Týkať sa majú aj okolo 150-tisíc štátnych zamestnancov. Ak robotník za 8-hodinovú nočnú zmenu dostával príplatok 4,80 eura, od 1. mája dostáva zo zákona 7,20 eura a od mája 2019 dostane asi 10,40 eura. Príplatky sa počítajú z minimálnej mzdy.

"Zvyšovanie príplatkov sa markantne na mzdách neprejaví,“ hovorí Jančuška. Viaceré súkromné firmy poskytovali totiž príplatky ešte pred ich zavedením do legislatívy. A to hlavne priemyselné podniky či automobilky.

Upravovať sa tak bude ohodnotenie hlavne v oblastiach, kde boli mzdy nižšie. V niektorých segmentoch bude možné aj zvažovanie, či znížiť počet zamestnancov, dodáva Jančuška. O rastie cien pre nútené zvýšenie príplatkov, a teda aj mzdových nákladov, už hovoria pekári, ale aj obchodníci.

V júni do hry vstúpia aj 13. platy s daňovými úľavami. Ide však o dobrovoľné opatrenie, otázne tak je, či a koľko firiem ho v praxi využije. Podľa Jančušku toto opatrenie na rast platov nezatlačí. "Už dnes máme informácie, že veľa spoločností začína mať taký špekulatívny prístup k tomuto opatreniu. A to, že zmení svoje mesačne vyplácané bonusy viazané na výkon a dochádzku a bude ich vyplácať dvakrát do roka vo forme letného a vianočného príplatku,“ hovorí Jančuška.

Upozorňuje tiež, že podmienok na využitie tohto bonusu je toľko, že sa to bude týkať len máloktorého zamestnanca. Napríklad to, že 13. plat môže byť vyplatený len zamestnancovi, čo vo firme odpracoval minimálne dva roky. Pri 14. plate sú to až štyri roky, no musel získať aj letnú odmenu. Strop oslobodenia od daní a odvodov do sumy 500 eur tiež zacieli opatrenie skôr na nízkokvalifikované miesta s malou priemernou mzdou, dodáva Jančuška.

Automatizácia na každom kroku

Nedostatok ľudí tlačí podľa Jančušku aj na urýchlenie automatizácie. "Firmy začali investovať do robotizácie a strojného a technického vybavenia, pretože im to umožňuje nahradiť časť pracovnej sily,“ hovorí.

Akútny nedostatok ľudí núti firmy siahať aj po pracovníkoch zo zahraničia. Na Slovensko tak mieria ľudia z Ukrajiny, Bulharska, Rumunska, ale čiastočne aj z Maďarska. Viaceré firmy podľa prieskumu však hlásia problémy s kvalitou týchto pracovníkov. Pozitívne skúsenosti majú firmy, naopak, s pracovníkmi pochádzajúcimi z krajín mimo EÚ – hlavne zo Srbska.

Problém vidí Jančuška aj v školstve, ktoré nedokáže dostatočne rýchlo reagovať na vyvíjajúce sa trendy. Na Slovensku tak akútne chýbajú technicky vzdelaní ľudia. "Aj súčasní pracovníci sa budú musieť adaptovať na zvýšené kvalifikačné nároky,“ hovorí Jančuška. Ako príklad uvádza automobilový priemysel, ktorý sa začína viac orientovať na výrobu a vývoj elektromobilov. Tie sú však úplne iné ako klasické autá. V logistike zase bojujú o ľudí vyššími mzdami ako konkurencia či ponukou podnikovej dopravy.

Automatizácia však začína byť trendom aj v maloobchode. V susednom Česku napríklad už v niektorých predajniach môžu zákazníci namiesto klasickej či samoobslužnej pokladnice využiť skener. Doň naskenujú tovar už počas nákupu. Odpadne im tak vykladanie tovaru na pult. "Ide o automatizáciu v retailových reťazcoch, ktoré sa časom budú snažiť eliminovať pozíciu pokladníkov,“ hovorí marketingová manažérka Graftonu Jitka Součková. Nejde pritom o vzdialenú budúcnosť, ale o realitu, ktorá dobehne aj na slovenský trh do dvoch rokov. Medzi najohrozenejšími sú aj pozície v príprave tovaru v logistických centrách. S automatizáciou treba počítať zatiaľ skôr pre nízkokvalifikované pozície.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #mzda #platy #hrubá mzda