Taliansko máva eurom, žiada škrtnúť dlh 250 miliárd eur

Situácia v Taliansku stavia Európsku úniu do pozoru. Do vlády tam vstupujú protieurópsky naladení politici z radov extrémistov a populistov. Hodnota spoločnej európskej meny sa prudko prepadla po tom, čo vznikajúca talianska vláda požiadala o škrtnutie veľkej časti obrovského dlhu krajiny.

19.05.2018 07:00
debata (75)

Črtajúca sa vláda tretej najväčšej ekonomiky eurozóny navrhuje niečo, čo sa nepodarilo presadiť ani bankrotujúcemu Grécku. Požiadavky z Talianska sú však oproti tým gréckym oveľa väčšie. „Taliani chcú, aby im Európska centrálna banka v rámci takzvaného kvantitatívneho uvoľnenia škrtla dlh vo výške 250 miliárd eur,“ opisuje hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora. Nik nevie, čoho sú politici v Taliansku schopní a či v prípade, že sa im dlhy neškrtnú, nebudú iniciovať v krajine referendum o odchode z eurozóny a z EÚ.

Trhy však hrozby začali brať vážne. Výsledkom je, že ešte v pondelok sa jedno euro na svetových finančných trhoch predávalo za 1,20 amerického dolára a do štvrtka sa euro oslabilo na 1,18 dolára. Navyše ak budú Taliani na svojich požiadavkách trvať, na obzore sa črtá ešte väčšia kríza ako v Grécku. Na záchranu Grécka sa Európania od roku 2010 zložili spolu sumou vyše 220 miliárd eur. Aténski politici sa následne umiernili. Pristúpili na úspory v platoch či dôchodkoch a ekonomika krajiny teraz rastie. Dlhy sa Grécku neškrtli, aj keď ich splatenie môže trvať aj desiatky rokov.

Politici v Taliansku však zatiaľ rozvážne konať nemienia. Olej do ohňa priliali aj talianske úvahy o nerešpektovaní maastrichtských kritérií a možné zvýšenie deficitu nad tri percentá hrubého domáceho produktu. Dlh krajiny by tak rástol na úrovne, ktoré nie sú dlhodobo udržateľné. Vznikajúca talianska vláda tiež nechce prijímať utečencov a v minulosti jej predstavitelia otvorene hovorili o možnom návrate k talianskej líre. Aktuálne žiadajú „len“ vytvorenie mechanizmu na bezpečné opustenie spoločnej meny euro. Ďalšou kontroverznou požiadavkou je zrušenie obchodných sankcií proti Rusku.

Analytici sa zhodujú v tom, že škrtnutie dlhu neprejde, ale môžu byť dohodnuté iné ústupky. Novú taliansku vládu má vytvoriť Hnutie piatich hviezd (M5S) a Liga severu. Prvú stranu vedie bývalý komik Beppe Grillo, ktorý svoje hnutie postavil na boji proti systému, a v druhej má silné slovo za korupciu odsúdený bývalý premiér Silvio Berlusconi. Ten nakoniec možno v novej vláde nebude, ale stále bude mať pomerne silný vplyv v talianskom parlamente. „V každom prípade je už teraz jasné, že v Taliansku sa dostali k veslu ekonomickí šialenci a čoskoro prídu ďalšie šialenosti,“ zhodnotil Pikora.

Líder Hnutia piatich hviezd Luigi Di Maio. Foto: SITA/AP
Taliansko, líder, Hnutie piatich hviezd Líder Hnutia piatich hviezd Luigi Di Maio.

Koniec tlačenia peňazí spôsobí problémy

Európska centrálna banka pomohla v časoch krízy všetkým krajinám používajúcim spoločnú menu euro nákupom ich dlhopisov. Od marca 2015 do mája 2018 bolo do všetkých ekonomík eurozóny napumpovaných neuveriteľných 2,28 bilióna nových eur. Navyše Európska centrálna banka každý ďalší mesiac vytlačí 30 miliárd nových eur a rotačky na peniaze sa najskôr zastavia na jeseň alebo až koncom roka 2018.

„To bude pre Taliansko problém, lebo koniec lacných eur mu prinesie drahšie financovanie štátneho dlhu a nebude mať dosť peňazí na realizáciu sľubovaných sociálnych programov,“ uviedol Ronald Ižip, analytik spoločnosti TRIM Broker. Podľa neho sa preto časom opäť môže otvoriť otázka o dvoch eurách. „Už v roku 2013 sa uvažovalo o tom, že jadro bude mať silné euro a periféria slabšie s vyššou infláciou. Takýto ústupok zo strany Nemecka a Francúzska je určite reálnejší ako škrtnutie dlhu,“ dodal Ižip. Vysoká inflácia totiž maže existujúce dlhy a pre taliansku ekonomiku bola v minulosti typická slabá líra. Nevýhodou vysokej inflácie je znehodnocovanie úspor a dôchodkov. Preto najsilnejšia nemecká ekonomika presadzuje silné euro.

Koncom roka 2016 malo Taliansko dlh vo výške 132 percent HDP, čo je suma zodpovedajúca približne 2,3 biliónu eur. Návrh na odpustenie 250 miliárd eur okamžite zrazil smerom dole cenu talianskych akcií a problémy mali hlavne banky. Dlžníci totiž majú miestnym finančným domom problém splatiť približne 400 miliárd eur. Talianska vláda preto musela ešte minulý rok zachrániť súkromné banky Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Naopak, smerom nahor leteli výnosy talianskych dlhopisov, keďže investori pre hrozbu nevrátenia peňazí žiadajú vyššie úroky za pôžičky rizikovému Taliansku. „Výbuch výnosov na talianskych dlhopisoch predstavuje aj potenciálne riziko rozliatia negatívneho sentimentu na ostatné dlhopisy európskej periférie,“ povedal menový stratég Saxo Bank John Hardy. Investori totiž podobné problémy môžu očakávať a v Grécku, Španielsku a Portugalsku.

Symbolický taliansko-slovenský boj o fabriku

Súčasné problémy talianskej ekonomiky ilustruje príbeh jedného z celosvetovo najväčších výrobcov kompresorov spoločnosti Embraco. Nadnárodný koncern pre vysoké mzdové náklady a nízku produktivitu práce rozhodol o zatvorení závodu v talianskom meste Turín. Zrušená výroba sa mala presunúť na Slovensko a priamo v Taliansku malo na dlažbe skončiť 500 zamestnancov. Koniec jednej fabriky sa dva týždne pred voľbami stal symbolom budúceho ekonomického smerovania. Radikálna komunistická strana žiadala znárodnenie nadnárodných koncernov a neštandardné ekonomické riešenia prinášali aj ďalšie politické strany. Embraco nakoniec po tlaku bývalej talianskej vlády sľúbilo, že fabriku v Turíne nechá zachovanú minimálne do konca tohto roku, ale dlhšie zotrvanie bude musieť miestna vláda podporiť novými stimulmi.

Pre nadnárodné koncerny je totiž oveľa výhodnejšie vyrábať mimo Talianska. Firmy podnikajúce na Apeninskom polostrove musia platiť až 31,4-percentnú daň z príjmu. Talianska vláda od továrni inkasuje daň vo výške 27,5 percenta a zvyšných 3,9 percenta si zoberie miestna samospráva. Zároveň minimálna mzda je vo výške 1¤200 eur v hrubom a priemerný plat bol v roku 2017 vo výške 2¤590 eur. Na porovnanie, na Slovensku firmy aktuálne platia 21-percentnú daň. Tohtoročná minimálna mzda dosahuje hodnotu 480 eur v hrubom a priemerný Slovák zarába takmer 1¤000 eur v hrubom. V Európskej únii má Embraco fabriky len v Taliansku a na Slovensku a práve závod v Spišskej Novej Vsi je najväčším konkurentom turínskej fabriky. Talianov navyše na rozdiel od Slovenska trápia aj pravidelné prílevy migrantov a vysoká 10,8-percentná nezamestnanosť.

Dolár začína valcovať euro

Spoločná európska mena sa oproti americkému doláru za posledné tri mesiace oslabila až o 5,7 percenta. „Minulý rok priniesol posilňovanie eura a tento rok hrá všetko v prospech dolára,“ povedal Ižip. „Dolár sa prudko posilňuje oproti menám rozvíjajúcich sa trhov napríklad argentínskemu pesu, tureckej líre či brazílskej mene real,“ dodal Ižip. Za silným dolárom stojí prichádzajúci koniec súčasného cyklu ekonomického rastu. Investori tak na rozdiel od minulého roka nepočítajú s prudkým rastom európskych akcií, a preto sa vracajú k doláru. "V americkej mene sa totiž spláca väčšina svetových dlhov a v časoch recesie ju investori vždy preferujú,“ pokračoval Ižip.

V Spojených štátoch amerických navyše už pred rokmi prišlo k ukončeniu tlačenia peňazí. Centrálna banka FED zároveň už 6-krát zdvihla základnú úrokovú sadzbu a aktuálne sa nachádza v rozmedzí 1,5 až 1,75 percenta. Z tohto dôvodu sú desaťročné americké dlhopisy na svetových trhoch predávané s ročným výnosom 3,1 percenta. Na porovnanie, v Európe je základná úroková sadzba na rovnej nule a desaťročné dlhopisy Nemecka lákajú investorov na ročný úrok len 0,61 percenta. Rovnaký dlh problémového Talianska sa aktuálne predáva s ročným úrokom 2,12 percenta. USA tak aktuálne ponúkajú najvyššie výnosy a zároveň žiaden americký štát nežiada škrtnutie svojich dlhov.

Európa sa zatiaľ nemá prečo ponáhľať so zvyšovaním úrokov, keďže Európskej centrálnej banke sa stále nedarí dosiahnuť požadovanú dvojpercentnú infláciu a ceny v eurozóne rastú len o 1,2 percenta, čo je málo pre biznis aj všeobecne považovaný zdravý ekonomický rast. „Zatiaľ čo v USA pôjdu úrokové sadzby nahor, v Európe nie. Teoreticky by mohli ceny ropy katapultovať infláciu, no aktuálna správa Medzinárodnej agentúry pre energiu tomu nenasvedčuje. Agentúra tvrdí, že globálny dopyt po rope klesne. Agentúra pôvodne počítala s priemerným dopytom 1,5 milióna barelov denne a dnes počíta len s 1,4 milióna barelov denne. To znamená, že by už ceny ropy nemali rásť,“ uzavrel Pikora.

© Autorské práva vyhradené

75 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #euro #Talianska vláda #Európska únia #dlhy #eurozóna #Ronald Ižip