Ako uviedol pre TASR, na mieste je otázka, kam sa školstvo za 29 rokov dostalo a prečo. O výchove mladých ľudí, o ich príprave na povolanie, či už na úrovni stredných alebo vysokých škôl, totiž rozhodovali a rozhodujú ľudia, ktorí týchto mladých ľudí v skutočnosti nepotrebujú. Nie sú zamestnávatelia a je im v podstate jedno, či budú alebo nebudú študovať.
Reformu školstva pripravujú a hovoria do nej ľudia, ktorí v živote svoje súkromné finančné prostriedky nedali do výchovy cudzích detí. Štátni úradníci, vrátane poslancov Národnej rady, taktiež nepotrebujú absolventov stredných odborných škôl, ani vysokých škôl s technickým zameraním, im jednoducho stačia ich politické funkcie na to, aby boli spokojní.
„V Klube 500 sme presvedčení, že pokiaľ do príprav reformy nevstúpia tí, ktorí dávajú do systému školstva svoje peniaze, tí, ktorí budú potrebovať a zamestnajú týchto mladých ľudí aj za 5 – 10 rokov, systém na Slovensku sa nezmení. Reforma školstva musí vychádzať z demografického vývoja, musí zohľadňovať štruktúru slovenskej ekonomiky a musí zohľadňovať skutočnosť, že Slovensko je priemyselná krajina, musí zohľadňovať potreby kľúčových odvetví ekonomiky, ako aj rozvoj. Toto sú už zúfalé výkriky zamestnávateľov, že ak sa na Slovensku niečo nezmení, tak z úspešného príbehu malej krajiny v srdci Európy sa stane exemplárny príklad krajiny na pokraji ekonomickej krízy, ktorá premárnila všetky šance zaradiť sa medzi ekonomické elity Európskej únie,“ zdôrazňuje Soták.