Autá predávané v Európskej únii budú obsahovať čoraz viac techniky a nových bezpečnostných prvkov. Cieľom je, aby sa úmrtnosť na cestách do roku 2050 priblížila čo najviac k nule. Ďalší krok k napĺňaniu tohto cieľa nastane v roku 2021. Európska komisia rozhodla, že všetky autá budú musieť byť povinne vybavené dvanástimi technickými novinkami.
V aute bude vstavaný detektor alkoholu, pokročilé núdzové brzdenie s monitorovaním chodcov či systém, ktorý neumožní zvýšiť rýchlosť nad maximálne povolenú. Na jednej strane to zvýši bezpečnosť, na druhej strane si vodiči kladú oprávnené otázniky. Znamená to, že ak si to situácia na ceste bude vyžadovať, vodič nebude môcť pridať? Či sa systém bude dať na chvíľu vypnúť? A nepredraží povinná výbava príliš nové autá? Odpovede dá zrejme až ďalší schvaľovací proces a prax.
"Návrh ešte musí schváliť Európsky parlament a členské štáty v rade,“ informuje Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podľa jej slov je návrh novej povinnej výbavy súčasťou balíčka Európa v pohybe. Ludviková tvrdí, že nové pravidlá by sa mali zrealizovať do troch rokov od ich definitívneho prijatia.
Vývoj povinnej bezpečnostnej výbavy automobilov
- Júl 2006 – Zavedený systém ABS, ktorý zabraňuje pri núdzovom brzdení zablokovať kolesá. Vďaka nemu je vozidlo ovládateľné aj pri plnom brzdení.
- November 2011 – Pre všetky nové modely povinný stabilizačný systém ESP, ktorý vodičovi pomáha predchádzať šmyku, prípadne ho skôr zvládnuť.
- November 2014 – Systém ESP je povinný pre všetky nové autá. Povinným sa stáva aj systém sledovania tlaku v pneumatikách, ktorý vodiča informuje o defekte.
Ďalšie plánované bezpečnostné prvky v nových autách od roku 2021
- Detektor alkoholu – Vodič sa bude musieť pred naštartovaním podrobiť kontrole.
- Pokročilé núdzové brzdenie – Auto dokáže samo zastaviť pred pevnou prekážkou, chodcom alebo cyklistom.
- Detekcia únavy vodiča – Systém monitoruje správanie vodiča, v prípade únavy mu odporučí prestávku.
- Detekcia rozptýlenia vodiča – Podobne fungujúci systém ako systém sledujúci únavu vodiča.
- Záznamové zariadenie – „Čierna skrinka“ bude zaznamenávať údaje o jazde. Pomôže pri riešení nehôd.
- Signalizácia núdzového zastavenia – Pri núdzovom brzdení vozidlo spustí výstražné blikanie smeroviek.
- Všestranný nárazový test a zdokonalené bezpečnostné pásy.
- Rozšírená bezpečnostná zóna vozidla pri náraze do chodca a cyklistu vrátane bezpečnostného skla.
- Inteligentný asistent rýchlosti – Systém, ktorý môže autu dovoliť ísť len maximálnou povolenou rýchlosťou.
- Asistent pre udržanie v jazdnom pruhu – Systém zamedzí nechcenému opusteniu jazdného pruhu.
- Ochrana pred bočným nárazom.
- Cúvacia kamera alebo detekčný systém.
Spolu 160-tisíc mŕtvych a zranených
Na cestách členských krajín Európskej únie v minulom roku zomrelo 25¤300 ľudí a ďalších 135-tisíc sa vážne zranilo. Od roku 2010 sa počet mŕtvych znížil približne o 20 percent. V posledných rokoch počet stratených životov klesá pomalšie. V roku 2030 by ich však malo byť podľa plánov o polovicu menej.
"Až 90 percent dopravných nehôd je spôsobených chybou ľudského faktora. Vďaka novým povinným bezpečnostným prvkom, ktoré sme navrhli, sa zníži počet nehôd a pripraví sa pôda pre samoriadiacu budúcnosť prepojenej a automatizovanej jazdy,“ povedala po schválení balíka Európskou komisiou Elżbieta Bieńkowska, komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP.
Niektoré prvky výbavy, ktoré bude únia požadovať vo všetkých autách, sú v mnohých prípadoch prítomné na palubách osobných vozidiel aj dnes. Výrobcovia ich buď montujú priamo, alebo sú súčasťou príplatkovej výbavy a je len na konkrétnom zákazníkovi, či si za ne priplatí. V zozname sa však nachádzajú aj kontroverzné systémy.
Každé auto má byť do troch rokov od definitívneho schválenia vybavené pokročilým systémom núdzového brzdenia. Ide o systém autonómneho brzdenia, ktorý na základe informácií zo senzorov v prípade hroziacej zrážky automaticky aktivuje brzdy. Často tak zasiahne, spomalí, prípadne úplne zastaví auto skôr, ako to dokáže samotný vodič. K systému sa pridá aj signalizácia núdzového zastavenia, ktorá upozorní vodičov za daným autom na to, že auto pred nimi núdzovo zastavilo a stojí.
Systém upozorní na jazdu mimo pruh
Autá budú rovnako snímať únavu vodiča. V prípade, že systém rozhodne o tom, že u vodiča nastala únava, upozorní ho na to a odporučí mu prestávku. Automobily môžu o únave vodiča rozhodovať na základe štýlu jeho jazdy, reakcií, ale aj pohybu očí.
Všetky vozidlá by o niekoľko rokov mali byť schopné udržať sa v jazdnom pruhu. Systém rozpoznáva vodorovné dopravné značenie a dokáže rozpoznať jazdný pruh vozidla. Môže tak zabrániť nechcenému prechodu do iného jazdného pruhu a zabrániť tak čelnej zrážke. V takom prípade by muselo ísť o systém, ktorý dokáže aktívne zasiahnuť do riadenia a zmeniť smer jazdy vozidla, ak sa dostane blízko k čiare na ceste.
Práve čelné zrážky majú na cestách často tragické následky. Niektoré systémy však vodiča len akusticky, prípadne vibrovaním upozornia na to, že vozidlo opúšťa pruh. Neúmyselným opustením jazdného pruhu sa rozumie každé prekročenie čiary, či už stredovej alebo vonkajšej, bez použitia smeroviek.
Osobné vozidlá majú byť taktiež vybavené zadnou kamerou alebo detekčným systémom uľahčujúcim parkovanie. Zadná kamera slúži vodičovi najmä na odhalenie prekážok za vozidlom pri cúvaní. V súčasnosti existujú aj parkovacie asistenčné systémy, ktoré dokážu samy vyhľadať parkovacie miesto a na ňom aj zaparkovať. Zadná kamera je od mája tohto roku povinná napríklad v USA. Lepšej ochrany sa majú dočkať aj chodci a cyklisti v podobe rozšírenej bezpečnostnej zóny vozidla vrátane bezpečnostného skla. Posádku budú chrániť zdokonalené bezpečnostné pásy a vozidlá získajú aj bezpečnostný systém pred bočným nárazom.
Do áut sa môžu dostať aj kontroverzné systémy
Po zavedení nových pravidiel by všetky osobné autá, dodávky, autobusy a nákladné vozidlá mali byť vybavené systémom na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu vodiča. V prípade, že zariadenie zaznamená inú ako nulovú hodnotu, znemožní naštartovanie vozidla. Novinka môže výrazne znížiť počet nehôd spôsobených pod vplyvom alkoholu. Už aj dnes sú týmto zariadením vybavené napríklad niektoré autobusy. Kontrolu dychu je však možné obísť tým, že do zariadenia fúkne niekto iný, prípadne vozidlo zostane pri výmene vodičov naštartované.
O zavedení podobného systému prebieha diskusia v USA. V niektorých krajinách platí, že systém musia mať v aute nainštalovaný vodiči, ktorí boli už v minulosti prichytení pri jazde pod vplyvom alkoholu.
Automobily dostanú technológiu, ktorú desaťročia používa letecká doprava. Každé vozidlo bude vybavené tzv. čiernou skrinkou. Pôjde o zariadenie schopné zaznamenávať údaje o jazde. Tie v prípade nehody budú schopné odhaliť jej príčiny. Existujú však obavy, že z daného zariadenia bude možné získať informácie aj v inom prípade, ako po nehode. Zariadenie totiž zaznamená aj maximálnu rýchlosť vozidla.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pravdepodobne najkontroverznejším opatrením je inteligentný asistent rýchlosti. Ide o zariadenie, ktoré má spolupracovať so systémom rozpoznávania dopravných značiek. Zatiaľ nie je isté, ako by malo dané zariadenie fungovať. Vozidlo by tak v extrémnom prípade nemohlo ísť rýchlejšie, ako dovoľuje dopravné značenie. Kolízne situácie by takto vznikali pri predbiehaní, kde by vodič mohol ostať v protismere prakticky bez výkonu svojho auta. Odporcovia systému tvrdia, že za okamžitú rýchlosť vozidla by mal byť zodpovedný práve vodič. Mnoho elektronických systémov je možné vypnúť a tento by nemal byť výnimkou.
V minulosti sa už Európska únia podpísala pod zavedenie niekoľkých bezpečnostných systémov. Od júla 2006 sú všetky nové vozidlá vybavené protiblokovacím systémom bŕzd ABS. Od novembra 2011 musia mať všetky nové modely na palube prítomný stabilizačný systém ESP, ktorý pomáha vodičovi vyhýbať sa šmykom, prípadne ich eliminovať. O tri roky neskôr bol systém povinne zavedený pre všetky nové autá. Vtedy sa k nemu pridal aj systém monitorovania tlaku v pneumatikách, ktorý vodiča upozorní na defekt.
Ďalší tlak na ceny?
Je nepochybné, že povinné zavedenie nových bezpečnostných systémov vytvorí väčší tlak na cenu. Ceny áut tlačia nahor už aj náklady na znižovanie emisií. Zavedenie nového emisného testovacieho cyklu WLTP núti automobilky zdokonaľovať pohonné jednotky uprostred životného cyklu modelov. Z tohto dôvodu je aktuálne nemožné objednať si vozidlo značky Porsche. Zákazníci si môžu vybrať len zo skladových zásob. Kedy bude prijímanie objednávok opäť otvorené, nateraz nie je známe.
Peugeot pozastavil výrobu modelu 308 GTi. Jeho benzínový 1,6-litrový štvorvalec dostane práve kvôli novej metodike merania emisií filter pevných častíc. Tie sa v súčasnosti montujú do všetkých naftových motorov a postupne sa dostávajú aj do benzínových pohonných jednotiek.
Na druhej strane masová výroba vozidiel a snaha o znižovanie nákladov môžu aj pri nových prvkoch vo vozidle tlak na ceny zmierniť. Na ilustráciu nový Opel Corsa v základnej výbave stál pred 13 rokmi 10-tisíc eur a dnes vyjde porovnateľné nové vozidlo na 8¤800 eur a oproti starej verzii má v štandardnej výbave spolu trinásť prvkov navyše.