Vyplýva to zo štúdie uskutočniteľnosti, ktorú v utorok na Oderskom fóre v Bohumíne na Karvinsku predstavil riaditeľ odboru stratégie českého ministerstva dopravy Luděk Sosna. V prípade schválenia zámeru a najoptimistickejšieho priebehu povoľovacích procesov by sa podľa neho mohol kanál začať stavať najskôr v roku 2028, záleží však tiež na schválení stavby na poľskej strane.
Projekt počíta s prepojením trojica riek s cieľom umožniť plavbu nákladných lodí z Dunaja do Severného a Baltského mora. České vlády sa už možnou výstavbou kanála zaoberali od 90. rokov, ale zatiaľ bez konkrétnych výsledkov. Súčasný projekt má navyše mnoho odporcov, najmä z radov ekológov, naopak, jeho propagátorom je prezident Miloš Zeman.
Základný variant kanála je teraz koncipovaný ako jednokomorový, ale na niektorých miestach sú v návrhu dvojkomorové riešenia, pretože by jedna plavebná komora nemusela stačiť. Štúdia ministerstva dopravy preverovala 48 úsekov a 16 variantných trás. U dunajskej vetvy kanála sa preverovali dve varianty, napojenie na Dunaj alebo na Váh. „Úplné dvojkomorové riešenie pri variante, keď je dunajská vetva napojená do Dunaja, vychádza na 710 a dvojkomorové napojenie do Váhu na 756 miliárd korún,“ povedal Sosna.
Investične najnáročnejšia je labská vetva. Variant splavnenej Odry len do Ostravy by podľa štúdie vyšiel 42,9 miliardy korún, splavnenie dunajské vetvy do Hodonína 72 miliárd a do Přerova 118 miliárd korún. Kombinácia dunajskej a labskej vetvy by stála 423 miliárd, kombinácia dunajskej a oderskej časti 209 miliárd a iba labskej a oderskej 488 miliárd.
Sosna povedal, že v súčasnej dobe pokračuje revízia štúdie a zapracovanie pripomienok od členov monitorovacieho výboru. „Odhadujem, že zhruba v horizonte dvoch až troch mesiacov by štúdia mohla byť predstavená verejnosti,“ povedal. Vláda by podľa neho štúdiu mohla dostať ešte tento rok.
V prípade schválenia výstavby kanálu by stavba musela absolvovať všetky obvyklé povoľovacie procesy, bolo by nutné tiež vykúpiť pozemky. „Odhadujte, že ak by to naozaj veľmi rýchlo všetko dobre išlo u tých najjednoduchších častí, tak realizácia by sa mohla začať v rokoch 2028 až 2030, a to hovorím najrýchlejšie, ak naozaj všetko pôjde hladko. A samozrejme nebolo by logické stavať plavebnú cestu na našom území k hranici, keď ďalej nič nepokračuje. Tam musí byť synergia na poľskej strane, inak to nemá zmysel,“ povedal Sosna. Na poľskej strane by štúdia mohla byť spracovaná v budúcom roku.
Projektový manažér Združenia pre rozvoj Moravskosliezskeho kraja Pavel Santarius uviedol, že z rozvojovej štúdie využitia splavnenia Odry z poľského mesta Kędzierzyn-Koźle cez Ostravu až do Mošnova vyplýva, že splavnenie rieky podporí turistický a rekreačný ruch a rozvoj malých a stredných firiem. Mohlo by priniesť až 632 nových pracovných miest na oboch stranách hranice, predovšetkým v ubytovacích, stravovacích či dopravných službách. Výnosy z cestovného ruchu by podľa štúdie mohli ročne predstavovať až 16 miliónov eur.