Do života ich musí uviesť viacero rezortov, ktoré odľahčia zákony vo svojej kompetencii tak, aby ubrali podnikateľom administratívnu záťaž. Väčšina opatrení by mala byť zavedená do praxe do konca tohto roka, niektoré v budúcom roku.
"Zdravé podnikateľské prostredie a vhodne nastavené podmienky jeho fungovania sú predpokladom aj pre rozvoj celého hospodárstva. Keď sa totiž darí firmám a podnikateľom, ktorí v krajine pôsobia, darí sa aj celej ekonomike,“ vraví analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. Zjednodušenie administratívnej záťaže či boj proti byrokracii v navrhovanom balíčku opatrení podľa nej pomôže podnikateľom, no celkovo to nestačí. "Je potrebné optimalizovať aj daňové a odvodové zaťaženie tak, aby nepredstavovalo príliš veľkú záťaž pre podnikateľov a aby motivovalo k podnikateľskej činnosti a lákalo zahraničných investorov,“ vraví analytička. Zlepšenie by podľa nej mohlo nastať aj v oblasti vymožiteľnosti práva, investovania do infraštruktúry, budovania diaľnic a v boji s korupciou.
Výnimka na pečiatky
Zamestnávatelia by už od januára 2019 nemali oznamovať pobočke Sociálnej poisťovne začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Firmy majú podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý sa má novelizovať, na oznámenie osem dní pred začiatkom a skončením ich čerpania. Ohlásenie, oznámenie a poskytnutie informácie pritom vyjde 6,67 eura na každú materskú, resp. rodičovskú dovolenku. Ide však o údaje, ktoré už Sociálna poisťovňa aj tak vďaka vlastnej činnosti má.
Jedným z významnejších opatrení má byť aj legislatívna úprava riešenia sporov, ktoré sa týkajú dvojitého zdanenia. Dotkne sa to hlavne cezhranične pôsobiacich subjektov. Vzniknuté spory sa teraz riešia podľa zmlúv a dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia. "Existujúce mechanizmy riešenia sporov však nie vždy vedú k uspokojivému riešeniu,“ vyjadril sa tlačový odbor ministerstva financií.
Návrh zákona o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia prenáša do našej legislatívy európsku smernicu z októbra minulého roka. Na stole má byť do konca tohto roka. "Predložený návrh zákona povedie k väčšej istote a predvídateľnosti pre daňové subjekty, a tým poskytne stabilnejší a istejší základ pre obchodovanie a prijímanie investičných rozhodnutí,“ vravia finančníci. Od zákona si sľubujú nielen zlepšenie podnikateľského prostredia, ale aj podporu investícií a zamestnanosti. Na základe efektívnejšieho riešenia sporov okolo zdanenia by sa mala zvýšiť úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských a zmluvných štátov. Znížia sa tiež ich administratívne náklady.
Ďalšiu byrokratickú povinnosť chce odstrániť rezort životného prostredia. V tlačivách by sa po novom už nemala vyskytovať povinnosť použiť pečiatku, a to od júna 2018. A to v prípade, že firma má v Obchodnom registri uvedené, že pečiatku nepoužíva. Upraviť by sa tak mal postup pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) pre tieto prípady. "Rezort usmernil SIŽP, aby rešpektovala zápis v Obchodnom registri – čiže aby v ustanovených prípadoch nevyžadovala pečiatku v rámci evidenčných a ohlasovacích tlačív,“ uviedol Michal Lukáč z odboru komunikácie kancelárie ministra životného prostredia.
V rebríčkoch sme si pohoršili
Byrokratická záťaž je podľa ekonomického analytika Tatrabanky Borisa Fojtíka často opakovanou kritikou zo strany podnikateľov voči štátnej administratíve. "Takéto čiastkové postupné kroky by mohli posunúť situáciu lepším smerom,“ myslí si. No predložené opatrenia nemenia podľa Fojtíka zásadne pravidlá hry. "Okrem byrokratickej záťaže je zásadnou záležitosťou v podpore podnikania aj vymožiteľnosť práva,“ hovorí Fojtík. Práve efektívnosť a rýchlosť vymožiteľnosti práva je podľa Global Competitivness Index na Slovensku vnímaná ako jeden z najpálčivejších problémov, dodáva analytik.
V hodnotení najsledovanejšieho rebríčka konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra Doing Business 2018 sa Slovensko umiestnilo na 39. mieste spomedzi 190 krajín. To znamená, že oproti predchádzajúcemu rebríčku kleslo o šesť priečok. V rámci únie sme však obhájili 17. pozíciu.
V bodovom vyjadrení sa Slovensko v rebríčku Doing Business zhoršilo zo 75,15 bodu na 74,90 bodu. Tento ukazovateľ meria tzv. vzdialenosť od hranice, teda vzdialenosť od najlepšieho výsledku, čo je 100 bodov. Hodnotenie sleduje 10 rôznych oblastí, napríklad spustenie podnikania, získanie stavebného povolenia alebo vymožiteľnosť zmlúv. Len v oblasti nazvanej Riešenie platobnej neschopnosti sa Slovensko bodovo zhoršilo zo 70,53 na 66,08, čo nevysiela dobrý signál o podmienkach podnikania u nás.
Rezort hospodárstva minulý rok vyzval 60 zástupcov podnikateľského prostredia, aby sami predložili podnety na zlepšenie ich situácie. Ministerstvo takto získalo až 200 impulzov, ktoré pretavilo do návrhu 38 opatrení. Z nich vzišlo 25 opatrení a 5 hodnotení súčasných postupov a regulácií.