Kažimír preto navrhol, aby sa dôchodkový strop spojil s dlhovou brzdou. Čo tým myslí, zatiaľ nevysvetlil. Dlhová brzda teraz limituje vládu v zadlžovaní a pri vysokom dlhu prikazuje krátiť výdavky. Previazanie s dôchodkovým stropom môže napríklad znamenať, že ak sa v budúcnosti dramaticky zvýši počet dôchodcov a klesne počet zamestnancov, v krajnom prípade by sa strop otvoril, zvýšili by sa odvody či by sa krátili samotné penzie. V rámci Európskej únie sa tiež začína diskutovať o platení odvodov z robotov.
Dôchodkový strop slovenská ekonomika môže ustáť len v prípade tvorenia nových pracovných miest. To môže byť v budúcnosti obrovský problém, keďže viacdetné rodiny sú minulosťou a už dnes nemá kto obsadiť 80-tisíc voľných pracovných miest.
Slovensko sa podľa správy Európskej komisie (EK) v najbližších 50 rokoch zmení z najmladšej ekonomiky na 8. najstaršiu. Táto výrazná demografická zmena sa odohrá v rozmedzí rokov 2012 až 2070. V tomto období klesne priemerný počet ľudí, ktorí môžu pracovať na jedného penzistu, z 3,2 na 1,5 pracujúceho. Zároveň priemerný vek mužov stúpne zo 73,7 roka na 84,2 roka a v prípade žien vzrastie z 80,7 na 89,1 roka. Od roku 2016 do roku 2070 sa počet Slovákov podľa EK zníži o deväť percent a dosiahne hodnotu 4,9 milióna. Za týmto poklesom stojí nízka pôrodnosť, keď v roku 2015 mali ženy priemerne len 1,4 dieťaťa.
Z toho vychádza aj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Kažimírovom rezorte financií. Po roku 2034 očakáva komisia aj na Slovensku rast výdavkov citlivých na starnutie o 3 % HDP do roku 2070, čo bude mierne nad priemerom Európskej únie (2,2%). „Bude sa tak diať najmä z dôvodu, že do dôchodku budú v tom čase odchádzať silné populačné ročníky (tzv. Husákove deti), ktoré budú pracovať viac rokov a budú mať vyššie dôchodkové nároky. Nárast výdavkov vďaka demografickým predpokladom a zlepšujúcemu sa trhu práce nie je taký výrazný, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej správe spred troch rokov,“ dodal IFP.
Demografický problém Slovensko dnes rieši postupným zvyšovaním veku odchodu do penzie. „Lenže pri dnešnom výrobnom tempe je nepredstaviteľné, aby vo fabrikách pracovali 70-roční ľudia, a odbory preto podporujú zavedenie dôchodkového stropu,“ uviedol zase ďalší pohľad šéf OZ KOVO Emil Machyna. Zástupcovia pracujúcich ľudí navrhujú dať do ústavy možnosť postupne zvyšovať vek odchodu do penzie maximálne na úroveň 64 rokov. V tomto ich zámere ich podporujú vládne strany Smer a SNS a podporu zvažujú opozičné strany Obyčajní ľudia a Sme Rodina.
Posledné týždne diskutovali o podobe dôchodkové stropu hlavne poslanci a najnovšie sa pridal aj minister financií Peter Kažimír. „Vzhľadom na to, že stropovanie dôchodkov úzko súvisí s nárastom verejných výdavkov a zároveň sa dá očakávať aj negatívny dopad na verejný dlh, si myslíme, že by prípadný ústavný zákon o zastropovaní veku odchodu do dôchodku mal byť prepojený aj s naším ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti,“ povedal.
Dôchodkový strop majú už zavedený všetky susedné krajiny. V Českej republike aj v Maďarsku prestane dôchodkový vek rásť po dosiahnutí hranice 65 rokov. Čo sa týka Poľskej republiky, tak tam muži odchádzajú do penzie ako 65-roční a ženy ako 60-ročné. IFP upozornil, že takto nastavený model výrazne okreše budúce penzie našich severných susedov. Dnes totiž Poliaci dostávajú dôchodok zodpovedajúci polovici ich prechádzajúceho platu a v roku 2070 to nebude ani štvrtina. Zopakovanie podobného scenára vraj hrozí aj na Slovensku. Dnes ľudia odchádzajúci do penzie dostávajú v krajine pod Tatrami dôchodok zodpovedajúci približne 48 percentám ich predchádzajúceho platu. Takto nastavený systém vygeneroval priemerný starobný dôchodok vo výške 440 eur. Nevýhodou je, že pre neexistenciu stropu majú ísť dnešní dvadsiatnici do penzie ako 70-roční. Na druhej strane, ak vláda prijme podobný dôchodkový strop ako v Poľsku, aj budúce slovenské dôchodky môžu vraj byť len štvrtinové.
Skorší odchod do penzie je totiž mimoriadne drahý a v budúcnosti môže do roku 2070 vraj vyjsť až na 80 miliárd eur. Odborníci ministerstva financií vypočítali takýto dopad v prípade, ak sa dôchodkový strop nenaviaže na dlhovú brzdu.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.