NBS už zastavila 100-% hypotéky a od júla tohto sa nebudú poskytovať ani hypotéky nad 90 percent hodnoty nehnuteľnosti. Celková zadlženosť klienta by nemala prekročiť osemnásobok jeho čistých ročných príjmov. Od 1. júla do 30. septembra však NBS pripúšťa výnimku pre 20 percent objemu úverov prekračujúcich úverový strop. Banka však v priebehu roka navrhuje postupne tento limit znižovať na konečnú výnimku, ktorá bude predstavovať 10 percent podielu takýchto úverov, pričom 5 percent bude trhová výnimka bez horného ohraničenia násobku ročných príjmov a druhých 5 percent bude výnimka, ktorá bude poskytnutá pre mladé domácnosti, a to pre ľudí vo veku do 35 rokov.
„Od marca 2017 vidíme istú stabilizáciu v raste úverov. Rast zadlžovania je však jeden najvyšších v EÚ. S tým súvisia aj isté rizika,“ povedal dnes výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom z Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček. NBS dnes prezentovala Správu o finančnej stabilite k máju 2018.
Foto: Pravda, Iris Kopcsayová
Ešte koncom minulého roka Vladimír Dvořáček informoval, že úvery podnikom v uplynulom období rástli na úrovni 9 percent a táto dynamika patrila v rámci Európy k najvyšším. Nárast úverov podnikom mal plošný charakter naprieč všetkými typmi úverov. Pokiaľ išlo o investičné úvery, zvyšoval sa objem financovania podnikového sektora aj zo zahraničných zdrojov, ale aj prostredníctvom emisie dlhopisov. V dôsledku toho postupne narastala zadlženosť podnikového sektora.
Vývoj iných makroekonomických ukazovateľov, ako napríklad tempo poklesu nezamestnanosti, sa vyvíjalo podobne ako v ostatných krajinách regiónu. Národná banka na situáciu približne posledné štyri roky upozorňovala a prijala prvé odporúčanie na tlmenie týchto trendov. Od 1. januára 2017 začalo platiť opatrenie NBS, ktoré sprísnilo podmienky pre poskytovanie úverov na nehnuteľnosti. Tento rok prebehla tiež široká verejná diskusia o nových podmienkach úverov a od 1. januára NBS pristúpila k ich regulácii.
Nadmerný rast zadlženosti
Napriek prijatým opatreniam nadmerný rast zadlženosti pretrváva. NBS už minulý rok deklarovala, že situáciu bude monitorovať a je pripravená prijímať v tejto oblasti ďalšie opatrenia. V súvislosti s rizikom likvidity Národná banka už zhruba pred pol rokom konštatovala, že sa prehlbuje časový nesúlad aktív a pasív a jeho krytie likvidnými aktívami. Zároveň sa podľa banky zhoršovala miera financovania úverov vkladmi. Likvidné riziko je stav, keď firma nemá peniaze na včasné plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Čím je situácia voči veriteľom vyhrotenejšia, tým je rozhodovanie manažmentu menej nezávislé. Banka môže v takom prípade rozhodnúť o predčasnom splatení prevádzkového úveru, alebo len zvýši úrokové sadzby.
Výzvou je aj do budúcnosti udržanie ziskovosti, ktoré však bude podmienené najmä udržaním nízkej miery nákladov na straty z nesplácaných úverov. Aj napriek dopadu klesajúcich úrokových marží, ktoré v nedávnom období negatívne ovplyvnili ziskovosť bankového sektora, si však banky udržiavajú ziskovosť.
Situáciu na finančnom trhu ovplyvnila v posledných rokoch realitná kríza, ktorá sa začala v roku 2006, keď sa v Amerike zastavil rast cien nehnuteľností. Do dvoch rokov situácia dospela do svetovej finančnej krízy a vzápätí do globálnej ekonomickej krízy v roku 2009. Krízu vtedy pocítilo aj Slovensko, v podobe asi 5-percentného poklesu HDP. Banky prijali mnohé opatrenia, no realitná bublina sa podľa odborníkov nafukuje a nevylučujú riziko, že by mohla prasknúť.