Pivo ako korunný svedok doby a jej chuti

, 31.05.2018 20:00

Necelé tri desaťročia od novembrovej revolúcie majú Slováci na výber pivá od 70 pivovarov. Hoci hlavný prúd piva zabezpečujú štyri priemyselné pivovary, o pestrosť ponuky sa spolu s nimi v mestách a mestečkách starajú desiatky malých pivovarov. Na dvanástom ročníku Slovenskej pivnej korunky sa blysli tak veľkí producenti, ako aj minipivovary.

Na svete sa dnes vyrába 40-tisíc druhov piva, pričom pivo plzenského typu má dvojtretinové zastúpenie. Tento typ piva sedí aj slovenským hrdlám, tradíciu a chuť formovanú po celé generácie jednoducho nemožno poprieť. V súboji najpredávanejších desiatok, ktoré majú v slovenskej ponuke pív dominantné 60-percentné zastúpenie, zvíťazil Corgoň zo spoločnosti Heineken Slovensko.

Kedysi pivo tvrdých chlapov svetlý ležiak dvanástka priniesla titul najstaršiemu, už vyše 500-ročnému pivovaru Steiger vo Vyhniach. Mimochodom, v tomto pivovare varia aj dvanástku Stein, pivo s Bronzovou pivnou korunkou, domovským pivovarom ktorého bola Bratislava. Dnes po ňom zostala len značka prežívajúca na strednom Slovensku, pretože bratislavský pivovar nachádzajúci sa v širšom centre mesta ustúpil výstavbe reprezentačných rezidencií firiem a dobre situovaných Bratislavčanov.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Symbol ducha času

Pivo sa tak stáva svojráznym svedkom nielen toho, ako sa v priebehu desaťročí menia chute ľudí, ale aj mestá. V poslednom čase uprostred nich vyrástli malé reštauračné pivovary. Prispeli tak k oživeniu miest, ponúkli nový zážitok z konzumácie piva a primali veľké pivovary pridať do kroku. Konkurencia im nevyrástla len v podobe remeselných producentov piva, ale aj tým, ako sa rozšírila paleta ponuky nealkoholických nápojov.

Pivovary na túto výzvu doby, základným rysom ktorej je rýchlosť a život na kolesách, reagovali rozšírením výroby radlerov a nealkoholických pív. Kráľom radlerov, kedysi pivom bicyklistov, sa stal Smädný mních Radler grep z Plzenského Prazdroja Slovensko. Varia ho vo Veľkom Šariši.

Ešte donedávna Šarišania fungovali pod značkou Pivovary Topvar. Keď však druhú najsilnejšiu nadnárodnú pivovarnícku skupinu patriacu gigantu SABMiller prevzal japonský pivovar Asahi, marketéri premenovali Pivovary Topvar na Plzenský Prazdroj Slovensko. Vystihli podstatu veci – v Topoľčanoch, kde bol ešte pred dvanástimi rokmi tretí najväčší pivovar Slovenska, zostal len distribučný sklad.

Naozaj pivo je svedkom dramatickej poprivatizačnej éry Slovenska. Niekde sa jeho výroba dynamicky rozvíja a inde, tak to už v ekonomike aj živote chodí, odumiera. Práve Plzenskému Prazdroju Slovensko sa darí rozvíjať spotrebiteľmi čoraz viac žiadané nealkoholické pivo. Jeho Birell polotmavý sa stal víťazom nealkoholických pív a Birell polotmavý citrón triumfoval medzi nealkoholickými radlermi.

Vyhráva nápoj s dušou

Zlaté obdobie prežívajú malé pivovary. Jeden z držiteľov Zlatej pivnej korunky za svetlú nefiltrovanú dvanástku sládek Karel Vavrečka z pivovaru Baťak v Partizánskom podotkol, že za ich rastom sú bohatí ľudia, ktorí radi investujú práve do malých pivovarov. Vavrečka, rodák z Brna, uvarí v Partizánskom, bývalých Baťovanoch, do mesiaca 9 várok po tisíc litrov piva, ktoré sa takmer všetko vypije v meste obuvníkov. Teraz idú pridať fľaškovňu.

Na margo dnes tak často prepieranej otázky, ktoré pivo je lepšie, či z remeselných, alebo veľkých pivovarov, Vavrečka odpovedá, že je veľa veľkých a stredných výrobcov, ktorí varia výborné pivo. To, že pivo pochádza z malého pivovaru, ešte automaticky neznamená, že je lepšie. „Môžete si kúpiť technológie, ale nie sládka so srdcom, pretože pivo je živý nápoj,“ zdôrazní Vavrečka.

Srdce si ctia aj v malom pivovare Turák&vnuk, víťazovi nefiltrovaných desiatok zo Starej Turej, či v minipivovare Tatras v Poprade, ktorý má Zlatú pivnú korunku za Tmavák trinástku. Kategóriu vrchne kvasených pív vyhral piešťansky remeselný pivovar ŽiWell. Jeho štrnástka je zaujímavá nielen chuťou, ale aj slovensko-anglickou slovnou hračkou – Ži dobre.

Veľké postavy

Pivovarníci ocenili aj tri osobnosti piva a sladu. Prvou dámou slovenského piva a sladu sa stala Gabriela Brunacká zo Sladovne Michalovce, kedysi prvá slovenská žena s titulom sladovník, dnes šéfuje výrobe sladu. Vraví, že do čisto mužského remesla priniesla veľké ženské srdce, plné lásky k osemtisícročnému pivovarníckemu remeslu.

Popradčan Pavol Jurčík patrí ku generácii pivovarníkov, ktorá v druhej polovici minulého storočia zakladala pivovary nielen v Československu, ale aj Poľsku a bývalom Sovietskom zväze. Naši ľudia robili slovenskému pivu vo svete dobré meno.

Treťou ocenenou osobnosťou sa stal Petr Ruml, výrobný riaditeľ banskobystrického Urpineru. Tento pivovar v posledných rokoch pozbieral tituly šampiónov na medzinárodných súťažiach pív v Česku aj Nemecku. Stavia na pôvodnom slovenskom slade, keď výhradne používa Levický slad a chmeľ od slovenských chmeliarov. Ruml prirovnáva rolu výrobného riaditeľa k dirigentovi veľkého orchestra. Ak všetci pod jeho taktovkou vylúdia rovnako čisté tóny, vtedy je pivo dobré a ľuďom chutí. Vtipne vystihnutá podstata, o čo vo výrobe piva vlastne ide.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #pivo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk