Zavedenie ciel na európsku oceľ a hliník už v USA zdvihlo ceny ocele. Americké oceliarne vďaka tomu zamestnajú viac ľudí a stúpnu im zisky. Oceľ pre amerických výrobcov áut však zdražie a tí budú zrejme tlačiť na Trumpa, aby ich tiež chránil. Následne môže americký prezident opäť využiť sporný paragraf o „ochrane národnej bezpečnosti“. „Používa rovnaký zákon na ospravedlnenie nadchádzajúcich represívnych ciel na dovoz zahraničných áut,“ upozornil denník Financial Times.
Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
Trumpove dôvody sú však zjavne skôr politické ako ekonomické. Môže síce získať dočasne vyššiu podporu v oceliarskych regiónoch, stratí však popularitu u farmárov. EÚ sa totiž odvetne chystá zaviesť clá aj na americkú sóju. Aké opatrenia EÚ zavedie, malo by byť jasné do 20. júna, v závislosti od dohody členských štátov. Americké clá zatiaľ únia napadla na pôde Svetovej obchodnej organizácie. Trump čelí aj kritike, že clami bojuje proti spojencom a zhoršuje transatlantické vzťahy, čo bude mať ďalšie negatívne ekonomické aj politické dôsledky.
„Tento konflikt je ekonomické bláznovstvo, aj keď hospodárska škoda nebude v spočiatku veľká, ale obávam sa, že toto je len začiatok série amerických opatrení,“ povedal riaditeľ nemeckého ekonomického inštitútu IFO Gabriel Felbermayr. Podľa nemeckého profesora ekonómie sa Európa musí pripraviť na novú studenú vojnu v obchode s USA. „Pri prijímaní odvetných opatrení sa treba sústrediť na tie odvetvia, v ktorých Američania zarábajú skutočné peniaze v zahraničí, a to sú digitálne služby,“ dodal Felbermayr.
Spojené štáty americké od piatku uvalili 25-percentné clá na európsku oceľ a 10-percentné na hliník. Prvotné reakcie Európskej komisie hovorili o zavedení protiopatrení v priebehu niekoľkých hodín, ale následne sa termín posunul na polovicu júna. Dôvodom môžu byť práve obavy z eskalovania situácie a vysokých ciel na európske automobily „S vedením podniku máme uzatvorenú dohodu o konte pracovného času, a tak prepúšťanie ľudí nehrozí. Tiež mám informácie o tom, že tento rok pre nábeh nových modelov neplánujeme vyviezť do USA tak veľa automobilov ako vlani. V každom prípade zavedenie amerických ciel na automobily bude nepríjemné a dúfame, že k nemu nakoniec nepríde,“ povedal šéf odborov vo Volkswagene Slovakia Zoroslav Smolinský.
Útok na spojencov
Až 25-percentné clá na dovážanú oceľ a 10-percentné na hliník zaviedli USA v piatok aj na ďalších amerických spojencov – Kanadu a Mexiko. Zavedenie ciel voči dlhoročným spojencov vyvolalo ostrú kritiku aj v republikánskej strane, ktorej členom je aj Trump. „Namiesto riešenia skutočných problémov v medzinárodnom obchode s týmito produktmi rozhodnutie útočí na amerických spojencov, s ktorými by sme mali spolupracovať na riešení neférových obchodných praktík štátov, ako je Čína,“ uviedol republikánsky šéf Snemovne reprezentantov Paul Ryan.
Prezident Trump na zavedenie ciel na oceľ a hliník využil zákon z roku 1962, ktorý mu umožňuje zaviesť obchodné sankcie v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti. „Obhajovanie sa národnou bezpečnosťou nie je relevantné a ide o čistý protekcionizmus,“ reagovala včera európska komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.
Kanada už oznámila, že zavedie odvetné clá vo výške 16,6 miliardy kanadských dolárov a podobný krok chystá aj Mexiko. Európska únia tiež má pripravené odvetné sankcie vo výške 2,8 miliardy eur, ktoré majú zasiahnuť americkú sóju, kukuricu, arašidové maslo, džínsy, whisky či motorky Harley Davidson.
Už od začiatku apríla čelí vysokým clám Čína, ktorá zaviedla odvetné 25-percentné clá na 128 amerických výrobkov a aktuálne o riešení problému rokuje s Európskou úniou. Najväčšia ázijská ekonomika sa na druhej strane už pred dvoma týždňami dohodla so Spojenými štátmi americkými na skončení obchodnej vojny a sľúbila viac nakupovať americké výrobky.
Súčasné clá zatiaľ neublížia
„USA sú dlhodobo atraktívnym trhom pre dodávateľov z oceliarskeho biznisu. Od roku 2010 sa každý rok do Spojených štátov amerických privezie zhuba 31 miliónov ton ocele. Väčšina dovážanej ocele pochádza práve z Kanady, Mexika a Európskej únie,“ uviedol pre ekonomický portál MarketWatch analytik Joseph Innace z S&P Global Platts. Zavedenie amerických ciel môže spôsobiť, že na Slovensku skončia tony lacnej mexickej a kanadskej ocele.
„Môže sa stať to, že niektoré spoločnosti z krajín, ktoré dodávajú veľké objemy do USA, sa môžu snažiť presmerovať časť dodávok do Európy. Potom nastane moment, keď Európa bude potrebovať veľmi jednoduchý, rýchly a zodpovedajúci systém opatrení, po ktorom dávno voláme. Európske inštitúcie ho musia uplatňovať tak, aby mal každý účastník trhu rovnaké podmienky,“ povedal Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice. Priamy dosah amerických ciel bude veľmi malý, keďže zo Slovenska sa do USA priemerne počas jedného roka vyvezie oceľ v hodnote 26 miliónov eur a hliník iba za 5 miliónov eur. „V prípade uvádzaných ciel neočakávame priamy dopad,“ dodal Bača.
Pozor na Číňanov
Problémy môže spôsobiť aj to, že pre zavedenie ciel s menším exportom do USA počítajú aj Číňania, ktorí sa dlhé roky čoraz viac tlačia na európsky trh. Čínska oceľ je totiž oveľa lacnejšia pre štátom zlacnené dodávky energie, výhodné pôžičky a priame dotácie výroby. Zároveň ázijskí oceliari nemusia vyrábať tak ekologicky ako tí európski a Európska únia preto už v januári 2017 zaviedla na čínske rúry z nehrdzavejúcej ocele clá v rozsahu 30,7 až 64,9 percenta.
„Len pripomínam, že už platné európske opatrenia proti čínskej oceli sú výsledkom riadneho postupu v rámci WTO. Zavedeniu konkrétnych ciel predchádzalo osemmesačné vyšetrovanie, ktoré jasne preukázalo, že výroba čínskej ocele je podporovaná nedovolenými štátnymi subvenciami,“ uviedol nedávno v rozhovore pre Pravdu štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Americké clá boli zavedené bez dokázania štátnej podpory európskych výrobcov.
Nevyspytateľný Trump
Americký prezident svoju obchodnú aj politickú kariéru postavil na využívaní sily a na nevyspytateľnosti. Pred pár mesiacmi hrozil Severnej Kórei vojnou pre vlastnenie atómových zbraní a aktuálne sa pripravuje mierový summit s jej vodcom Kim Čong-unom. Jeden z posledných diktátorov je prekvapujúco ochotný rokovať o možnosti zničenia atómových zbraní. V obchode zas Donald Trump zrušil vstup Spojených štátov amerických do Transpacifického partnerstva (TPP). Jedenásť krajín vrátane Japonska, Austrálie či Nového Zélandu ho nakoniec založilo bez USA. V polovici apríla Trump prekvapujúco vyhlásil, že je ochotný dohodu podpísať, ak budú USA ponúknuté lepšie podmienky voľného obchodu.
Ešte v polovici mája hrozilo vypuknutie obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Dôvodom bol obrovský obchodný deficit USA, ktorý v minulom roku dosiahol 375 miliárd dolárov. O túto sumu Američania viac nakupujú čínske výrobky ako naopak. Celý spor sa skončil po tom, čo sa Čína zaviazala výrazne znížiť obchodný schodok a viac nakupovať americkú kukuricu, sóju či americké lietadlá Boeing. Podľa kritikov môže problémy v budúcnosti spôsobiť to, že v podpísanej dohode nie je žiadne konkrétne číslo a Čína sa zaviazala len „významne zvýšiť“ nákupy amerických tovarov. Podľa šéfa americkej Národnej ekonomickej rady Lawrencea Kudlowa redukcia amerického obchodného schodku má do roku 2020 dosiahnuť 200 miliárd dolárov.