Digitálna daň by mohla tiež zmenšiť nespravodlivosť pri zdaňovaní a následnom prerozdelení vybraných daní. Kým polovica z platu zamestnanca ide na zdravotné a sociálne odvody a dane – teda na chod štátu, digitálne giganty neodvádzajú nič. Sú roky obviňované z toho, že pod rúškom ponuky služieb či zábavy na internete vyberajú hrozienka z reklamného koláča a štátom z toho nedávajú nič. Na celý systém potom dopláca štátom financované zdravotníctvo či školstvo. Týmto spôsobom sa tiež zvyšuje príjmová nerovnosť medzi boháčmi, ktorí sú akcionármi veľkých firiem, a bežnými ľuďmi.
Online giganty zarábajú vo svete na inzercii miliardy ročne. Na Slovensku podľa ministra financií Petra Kažimíra až 80 miliónov eur z reklamného trhu odchádza v prospech Facebooku či Googlu. Ministerstvo financií oznámilo, že chystá zákon o dani z digitálnych služieb. Do pripomienkového konania by sa paragrafové znenie malo dostať v septembri.
Podľa rebríčka najhodnotnejších značiek BrandZ Top 100, ktorý každoročne vydáva reklamná agentúra WPP a poradenská spoločnosť Kantar Millward Brown, patria do prvej desiatky práve online giganty ako Google, Amazon, Facebook. Hodnota značky Google dosiahla podľa aktuálneho hodnotenia vyše 302 miliárd dolárov, Amazon sa cení na 207,6 miliardy dolárov. Značka Facebook zase na 162,1 miliardy dolárov.
Foto: Pravda
Ministerstvo financií odôvodňuje novú daň aj nesúladom medzi zdanením klasických a internetových firiem. "Tvorba hodnoty v digitálnych podnikoch je založená na príspevku konečných používateľov a na význame nehmotného majetku,“ píše rezort v predbežnej informácii. Prijatie tohto návrhu je podľa ministerstva financií potrebné na vyrovnanie zdanenia klasických a digitálnych podnikov. Zdanené by tak mali byť výnosy z poskytovania digitálnych služieb. Teda predaj online reklamného priestoru, sprostredkovateľské služby spočívajúce v prepojení podnikateľov so spotrebiteľmi a predaj dát používateľov, ak tieto služby boli dodané nerezidentom. K detailom chystanej legislatívy je však podľa ministerstva financií nateraz predčasné sa vyjadrovať. Rezort však vychádza aj z návrhu európskej smernice o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb. Tá by mala mať trojpercentnú sadzbu.
"Digitálne giganty robia rôzne kľučky na zníženie nízkeho zdanenia cez nulové daňové raje,“ hovorí analytik Inštitútu regionálnej politiky Miroslav Seget. Z digitálnych daní tak najviac profituje Írsko. Práve tu totiž sídlia online firmy a platia daň do výšky jedného percenta. Dumpingové sadzby dane ponúka aj Luxembursko.
Takzvanú „google daň" už schválilo Taliansko. Do štátnej kasy by mala ročne priniesť okolo 114 miliónov eur, a to už v budúcom roku. Taliani sa rozhodli zdaniť nákupcov reklamy od digitálnych gigantov trojpercentnou sadzbou. Okrem Slovenska uvažuje o digitálnej dani aj Paríž. Zo štátov mimo EÚ majú koncept digitálnej stálej prevádzkarne zavedené India, Kuvajt a Saudská Arábia. Slovenský online trh či počet užívateľov je oproti iným krajinám, ako je Nemecko či Francúzsko, menší. Od toho sa bude odvíjať aj to, akú časť ziskov online gigantov budeme môcť zdaniť. "Daň z digitálnych služieb bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy,“ hovorí Peter Feiler zo Slovenskej komory daňových poradcov. Presné vyčíslenie však nie je z dôvodu nedostatku vstupných dát podľa neho možné kvantifikovať.
Len jedna stála prevádzkareň
Online trh rástol podľa Segeta vlani medziročne o päť percent. "Online trh na Slovensku dosiahol v roku 2017 objem takmer 120 miliónov eur,“ hovorí. Ide pritom o najnižší medziročný rast za posledných päť rokov, dodáva. Roky predtým rástol online trh u nás dvojciferne. Firmy so sídlom na Slovensku platia štandardnú daň z príjmu, dodáva. Zvyšok tak odchádza mimo krajinu. Napríklad tržby Googlu na Slovensku dosiahli vlani takmer 1,3 milióna eur. Na daniach však zaplatil len necelých 48-tisíc eur.
Práve takémuto nepomeru má zabrániť novela zákona o dani z príjmu, ktorá platí od začiatku tohto roka. Po novom si tak digitálne platformy budú musieť na Slovensku zaregistrovať stálu prevádzkareň. "Registrácia stálej prevádzkarne digitálnej platformy umožní, aby daňovníci poskytujúci prepravu alebo ubytovanie nemuseli zrážať daň z platieb za sprostredkovanie,“ vysvetľuje ministerstvo financií. Ak tak neurobia, musia slovenskí daňovníci, čo ich služby využijú, povinne zrážať daň z platieb za sprostredkovanie plateným zahraničným operátorom digitálnej platformy.
"Finančná správa zaregistrovala zatiaľ jedného prevádzkovateľa digitálnej platformy,“ potvrdila hovorkyňa Finančného riaditeľstva Ivana Skokanová. Finančná správa podľa nej identifikovala niekoľko ďalších prevádzkovateľov digitálnych platforiem, voči ktorým začala proces registrácie z úradnej moci. To, či má tá-ktorá digitálna platforma už registrovanú stálu prevádzkareň, zistí daňovník cez finančnú správu alebo na daňovom úrade, vysvetľuje Skokanová.
Brusel chystá nové pravidlá
Zatočiť s online ziskami gigantov sa rozhodla aj únia. "Dlhodobé riešenie počíta s rozšírením konceptu stálej prevádzkarne na činnosti vykonávané prostredníctvom digitálnych platforiem,“ hovorí Feiler. Zaviesť by to mala smernica, ktorá stanovuje pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou. Po jej prijatí bude môcť štát od digitálnej spoločnosti vyberať peniaze, v prípade, že splní jednu z troch podmienok – a to, že bude mať ročné príjmy 7 miliónov eur na jeho území, 100-tisíc užívateľov, prípadne tritisíc obchodných zmlúv medzi platformou a odberateľmi jej služieb.
"Po prijatí tejto smernice by sa koncept digitálnej stálej prevádzkarne mal aplikovať medzi všetkými členskými štátmi EÚ, ale nebude aplikovateľný voči spoločnostiam, ktoré sú daňovými rezidentmi v štátoch, s ktorými majú jednotlivé štáty uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zároveň nie sú členskými štátmi EÚ,“ vysvetľuje Feiler. Práve to považuje za najväčšiu nevýhodu navrhovanej legislatívy.
Kým začnú digitálne stále prevádzkarne v legislatíve naplno fungovať, prichádza Brusel s dočasným riešením formou trojpercentnej dane na príjmy z digitálnej činnosti. Riešiť ju má návrh smernice o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov. Podľa komisie ide o dočasné riešenie, kým sa nezavedie komplexná reforma.
"Takáto forma zdanenia sa využíva zriedkavo, keďže nezohľadňuje zisk daňovníka, respektíve jeho „schopnosť“ platiť daň,“ hovorí Feiler. Takúto daň je totiž povinný platiť aj daňovník, ktorý mal nízky zisk alebo je v strate, vysvetľuje. Preto je podľa neho sadzba nastavená relatívne nízko. "Touto dočasnou daňou sa zabezpečí, aby činnosti, ktoré v súčasnosti nie sú účinne zdaňované, začali prinášať členským štátom okamžitý príjem,“ vysvetľuje. Daň by mali platiť spoločnosti s celosvetovým obratom nad 750 miliónov eur a s príjmami v hodnote aspoň 50 miliónov ročne v rámci únie. Nová legislatíva by nemala mať podľa Feilera negatívny vplyv na malé alebo vznikajúce podniky.