Oproti prvému kvartálu minulého roka tak ekonomika rástla rýchlejšie o 0,6 percentuálneho bodu. Za prvé tri mesiace tohto roka sa na Slovensku vyprodukoval HDP v objeme 20,461 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo nárast o 5,8 %. Medzikvartálne po očistení o sezónne vplyvy sa HDP oproti štvrtému štvrťroku minulého roka zvýšil o 0,9 %.
K ekonomickému rastu v prvom štvrťroku 2018 prispel podľa štatistikov hlavne domáci dopyt, ktorého dynamika sa v porovnaní s prvým kvartálom 2017 zrýchlila o 2,2 percentuálneho bodu na 4,5 %. Ovplyvnila to tvorba hrubého kapitálu s rastom o 8,8 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 12,5 %. Rástli aj výdavky na konečnú spotrebu medziročne v úhrne o 3,4 %, v tom na konečnú spotrebu domácností o 3,5 %, konečnú spotrebu verejnej správy o 3,1 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,9 %. Zahraničný dopyt vzrástol, ale dynamika jeho rastu bola výrazne miernejšia ako v prvom štvrťroku 2017. Rast vývozu výrobkov a služieb sa medziročne spomalil o 5,8 percentuálneho bodu na 2,4 % a dovozu výrobkov a služieb o 4,5 p. b. na 3,2 %.
Výkonnosť národohospodárskych odvetví, meraná hrubou pridanou hodnotou, vzrástla v prvom štvrťroku 2018 medziročne o 3 %. Vývoj ovplyvnil rast vo väčšine odvetví, najmä v stavebníctve o 13,6 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia v činnostiach v oblasti nehnuteľností ? 11,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 8,7 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní o 5,2 %, verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 5,9 %, umení, zábave a rekreácii, ostatných činnostiach o 5,1 %, pôdohospodárstve ? 2,9 %, priemysle o 0,8 % a v odborných, vedeckých a technických činnostiach ? 0,6 %. Pridaná hodnota sa znížila len vo finančných a poisťovacích činnostiach o 24,4 %. Pozitívny trend štatistici zaznamenali aj pri výbere čistých daní z produktov o 9 %.
Ako uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, rok 2018 by sa mal niesť v znamení reštartu slovenského automobilového priemyslu, ktorý bude ťažiť zo spustenia produkcie nových modelových radov i rozšírenia výrobných kapacít, vrátane otvorenia nového, v poradí už štvrtého závodu na výrobu áut v krajine. Slovensko by tak malo byť v tomto roku jednou z mála európskych ekonomík, kde sa ekonomický rast zrýchli. „Naďalej očakávame, že v tomto roku z 3,4 % na 3,9 % a následne v budúcom roku na 4,1%,“ doplnil Koršňák.
S vrcholom ekonomického cyklu sa však podľa Koršňáka riziká prirodzene začínajú vychyľovať mierne smerom nadol. V čase spomalenia cyklického rastu by mohol byť totiž vplyv sentimentu na rast ekonomiky významnejší. Ekonomiky v Európe by tak mohli postupne oveľa citlivejšie reagovať na akékoľvek negatívne informácie, či už prichádzajúce z politickej oblasti alebo z finančných trhov. Momentálne najvýznamnejším rizikom sa podľa Koršňáka javí nárast globálneho protekcionizmu prichádzajúci z USA. Rast Slovenska by mohli ohroziť najmä nové cla na dovoz áut z Európy do USA. Spomaľovanie ekonomického rastu v Európe by mohla urýchliť aj vyššia cena ropy.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová očakáva, že rast slovenskej ekonomiky by mal pokračovať dobrým tempom a v tomto roku by mohol zrýchliť na 3,9 % v priemere. V štruktúre by si mal kľúčovú pozíciu udržať podľa nej domáci dopyt, najmä spotreba domácností a taktiež sa očakáva pozitívny príspevok investícií k rastu HDP. Príspevok zahraničného obchodu k rastu ekonomiky by sa mohol v ďalších kvartáloch obnoviť, podporený stále relatívne dobrým dopytom zo strany našich európskych partnerov, aj keď domáci dopyt podľa Muchovej nepredbehne. Na jeseň tohto roka by mala byť spustená výroba v novej automobilke pri Nitre, čo by malo prispieť k rastu vývozov.