Analýza: Obedy v školách zdarma pocíti stredná vrstva a chudobní

Analytici, ktorí v minulosti velebili rovnú daň z príjmu (aj keď bola nerovná, v neprospech strednej vrstvy a v prospech bohatých), teraz kritizujú, že obedy zdarma v školách pomôžu aj deťom bohatých rodičov. V školách sa stravujú dve tretiny školákov. Obed vyjde na 1,20 eura a o jeho kvalite sú v mnohých prípadoch pochybnosti. Veľká časť z jednej tretiny detí, čo na obedy nechodí, je z chudobných rodín.

Je však zjavné, že na obedy do značnej miery nechodia ani deti bohatých rodičov. Mnohí z nich si totiž myslia, že ich dieťa má jesť niečo iné. Ak teda bude obedy platiť štát, pomôže to najviac strednej vrstve obyvateľstva, ktorá má malé deti. Okrem toho to do značnej miery pomôže chudobným rodinám a bude sa týkať aj menšej časti boháčov. Adresnosť síce nie je úplne ideálna, ale drvivá väčšina peňazí pôjde tam, kam má. Okrem toho kvalita jedla môže stúpnuť, keďže samosprávy dostanú peniaze, aj keď sa dieťa z obeda vopred odhlási, a tak bude na stravu viac financií.

Pre pätinu detí je obed luxus

Peniaze na obed v škole v súčasnosti nie sú samozrejmosťou v každej rodine. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV je pätina detí ohrozených príjmovou chudobou. To znamená, že pre každé piate dieťa je školský obed, desiata, krúžok po škole či nové oblečenie luxus.

Nečakaným výdavkom nedokázala vlani čeliť viac ako polovica rodín s jedným rodičom a vyše dvoch pätín rodín s troma a viacerými deťmi, ukazujú dáta sociológov. Práve viacdetné rodiny najviac ohrozujú nedoplatky na hypotékach, úveroch, nájomnom či energiách. A práve u nich je aj vyššia hrozba exekúcií. Doplácajú však na to hlavne deti. Prípady, keď dieťa chodí do školy bez desiatej či dranká alebo kradne desiatu iným deťom, nebývajú až také výnimočné. Práve obedy od štátu by mohli byť riešením pre tieto deti.

Je síce pravda, že takto dostanú obedy zdarma všetky deti, nielen tie zo sociálne slabších rodín. No ako bez záťaže pre školy, škôlky či zriaďovateľa ukázať, ktorým áno a ktorým už nie? Aktuálne štát prispieva na stravu deťom zo sociálne slabých rodín. Ide prevažne o rómske deti. Niektoré rodiny kritériá napriek skromným podmienkam nesplnia. Iní sa však, či už z hrdosti, či nevedomosti, o takýto obed nehlásia. Alebo len nechcú, aby ich dieťa bolo separované z kolektívu. Často sa totiž štátne obedy používajú na prehĺbenie segregácie rómskych detí. Na niektorých školách totiž dostávajú len suché obedy v oddelených priestoroch jedální.

Alternatíva cez nižšie dane by pomohla len pracujúcim

Niektoré rodiny zase riešia problém s obedmi tak, že dieťa jednoducho po vyučovaní ide obedovať domov. Tieto deti sa tak nedostanú ani na krúžok v školskom klube. Výsledkom je, že pre chudobu vypadávajú zo vzdelania a sú znevýhodnené na štartovacej čiare do života. Pritom môže ísť aj o šikovné a nadané deti. Možno práve jedno jedlo denne z našich daní môže uľahčiť život aj takýmto deťom.

Ďalším argumentom je, že lepšie by bolo uľahčiť ľuďom cez dane – napríklad cez zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Peniaze by vraj takto zostali ľuďom a obedy by si hravo zaplatili. Daňový bonus na jedno dieťa je 21,56 eura na mesiac. Tento rok si tak človek po splnení podmienok môže znížiť daň o 258,72 eura na jedno dieťa. Obedy od štátu v cene 1,20 eura na dieťa môžu rodine podľa prepočtov ušetriť ročne necelých 250 eur na jedno dieťa. Rodinná úspora je takto o niečo nižšia ako pri daňovom bonuse, ktorý by po zvýšení mohol byť ešte zaujímavejší.

Má to však jeden háčik. Nárok na daňový bonus má len pracujúci človek, ktorý zarobí minimálne šesťnásobok minimálnej mzdy. V tomto roku je to 2¤880 eur. Táto rovnica tak môže platiť len pre rodinu, ktorá nebojuje o udržanie svojho rozpočtu nad hranicou chudoby. Pri chudobnejších rodinách neobstojí. Ich príjmom sú často len sociálne dávky. Alebo kolíše okolo hranice minimálnej mzdy. Prípadne nepracujú celoročne. Akékoľvek hýbanie daňovým bonusom tak veľmi nepocítia.

Ďalší rozmer núka využitie peňazí, ktoré samosprávam zostanú z nevybraných obedov. Financie by totiž mali byť vyplácané zriaďovateľom škôl – teda mestám a obciam. A to na žiaka a počet dní školského roka. Je vysoko pravdepodobné, že do samospráv sa takto dostane viac peňazí, ako je potrebné na konečný počet navarených obedov. A to nielen pre prípadné odhlasovanie obedov pre vymeškanie vyučovania, ale aj preto, že na obedy do školských jedální nechodí spomínaná tretina detí.

Nízka cena – nízka kvalita

Neprejedené financie budú môcť mestá a obce použiť podľa svojho uváženia. Práve tu sa otvára priestor na využitie týchto peňazí priamo pre sociálne znevýhodnené rodiny či ľudí na hranici chudoby. Často práve obec, mesto či mestská časť vie adresnejšie nasmerovať peniaze pre obyvateľov.

Ďalšou možnosťou by mohlo byť napríklad zvýšenie platov pre kuchárky a tiež skvalitnenie školskej stravy. To, že deťom školské obedy nechutia, nie je žiadna novinka. Vo väčšine jedální, česť výnimkám, varia aj dnes rovnako ako roky predtým. A mnohí si ešte pamätáme nevábnu vôňu jedálne či skrývanie nedojedeného druhého chodu do polievkového taniera.

Ministerstvo školstva sa pokúsilo pred tromi rokmi jedálne lístky detí zmeniť. Do schválených receptúr pribudlo vtedy 68 nových jedál. Medzi nimi napríklad zemiakovo-mrkvový krém, tofu v trojobale či bulgur so zeleninou. Namiesto sladených čajov môžu jedálne ponúknuť nápoj z červenej repy s višňami či rakytníkovú limonádu.

Pri zavádzaní nových receptúr však limituje školské jedálne stále hlavne rozpočet. Okrem toho mnohé uprednostňujú jedného dodávateľa namiesto prácnejšieho zháňania lokálnych či zdravších surovín v požadovanom množstve. Samosprávy by tak mohli jedálňam, ktoré majú pod palcom, finančne vypomôcť. A nemusí ísť pritom o zavedenie exotickejších receptov, stačí, ak sa bude tlačiť na kvalitu surovín.