Elektrina je lacná, je to však dočasné

Slovensko si v európskom rebríčku cien elektriny a plynu vlani navonok polepšilo. Elektrina v druhom polroku 2017 zdražela v Česku aj Poľsku a v týchto krajinách bola tak už vyššia ako na Slovensku. Nízke platby za elektrinu si aj minulý rok udržalo len Maďarsko, hoci aj tu ceny medziročne mierne vzrástli. Ukázali to údaje Európskeho štatistického úradu.

12.06.2018 14:00
debata (10)

Štatistiky sú však v skutočnosti skreslené. Zmena v rebríčku je aj dôsledkom odlišnej regulácie a tiež faktu, že slovenské ceny pred sebou tlačia historický dlh do budúcnosti. Priemerná cena 14 centov za jednu kilowatthodinu je tak skreslená, aj keď Slováci už nemajú najdrahšiu elektrinu v regióne.

Do vzorca pre výpočet koncových cien totiž vstupujú na Slovensku ceny komodity na burzách z prvého polroka predchádzajúceho roka. Na rok 2017 to boli ceny z prvého polroka 2016. Tie sa v tom období dostali aj pod 30 eur za megawatthodinu. Európske štatistiky neovplyvnila ističová aféra z januára 2017, keď sa trhali faktúry za elektrinu. V cenách sa vtedy napokon nezohľadnili ani predimenzované ističe, ani historický dlh. Ten vznikol distribučným spoločnostiam pre nepreplácaniu výkupu zelenej elektriny v plnej výške.

zväčšiť
infogerafika, ceny energií

Historický dlh ovplyvnil aj tohtoročné ceny elektriny pre domácnosti – keď išli hore o tri percentá. Predseda regulačného úradu Ľubomír Jahnátek mohol síce rast cien komodity kompenzovať znížením tarify za prevádzkovanie systému (TPS), v ktorej sa skladáme na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov či domáceho uhlia, rozhodol sa však ponechať TPS na minuloročnej úrovni. Chce totiž v tomto roku znížiť historický dlh vo výške 610 miliónov eur voči distribučným spoločnostiam o 117 miliónov eur.

Vyhodnotenie druhého polroka 2018 tak bude vyzerať pravdepodobne úplne inak. Trhové ceny elektriny v prvom polroku tohto roka sú totiž rádovo vyššie, než boli v rovnakom období minulého roka. Aktuálne atakujú hranicu 45 eur za megawatthodinu. Dá sa tak očakávať, že elektrina od januára 2019 zdražie, upozorňuje riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela. „Rast cien môže byť približne 15– až 25-percentný v závislosti od vývoja cien na PXE burze do konca júna 2018,“ hovorí. Okrem toho v návrhu novej vyhlášky o elektroenergetike umožňuje regulátor prenesenie troch percent variabilnej zložky ceny do fixnej namiesto aktuálneho jedného percenta. V cenách by tak postupne mohla byť zohľadňovaná výška ističa.

V únii sme v minulom roku mali ôsmu najlacnejšiu elektrinu s cenou 14,42 eura za 100 kilowatthodín. Rok predtým sme boli na desiatom mieste s cenou niečo vyše 15 eur za 100 kilowatthodín. Medziročne tak elektrina pre domácnosti zlacnela o 95 centov, teda takmer o jedno euro na 100 kilowatthodín. V Poľsku stála elektrina 14,51 eura za 100 kilowatthodín v druhom polroku 2017, čo je medziročne takmer o euro na 100 kilowatthodín viac. V Česku išla elektrina hore takmer o 7 centov na 14,88 eura za 100 kilowatthodín.

Pri plyne sme na druhom mieste medzi krajinami V4, drahší je len v Česku. Tak ako vlani sa ceny plynu udržali na úrovni 4,45 eura za 100 kilowatthodín. V rámci únie sme však 10. najlacnejší.

Rázne regulovaná elektrina

Regulované ceny v roku 2017 na Slovensku podľa portfólio manažéra spoločnosti Magna Energia Martina Semriča nezodpovedali situácii, ktorá bola vlani na európskych trhoch. "Aj keď bola objektívna cena elektriny v druhom polroku o desiatky percent vyššia, regulovaná bola počítaná za diametrálne odlišných burzových podmienok,“ hovorí. Od konca roka 2016 totiž zamierili ceny komodity hore. Rastúci trend si udržali s miernymi výkyvmi aj počas celého minulého roka. Práve odlišná regulácia je tak za drahou elektrinou u českých a poľských susedov. "Ceny elektriny pre domácnosti tam reagovali na vývoj na burze, kde došlo k zdraženiu elektriny o desiatky percent,“ vysvetľuje Semrič.

Na ceny elektriny vplýva podľa hovorcu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel Ondreja Šebestu aj rozdielna hustota distribučnej siete v jednotlivých krajinách a z toho vyplývajúce aj náklady na jej údržbu. "Cena za komoditu je len časťou celkovej ceny dodávky elektriny,“ hovorí Šebesta.

Na Slovensku komodita tvorí necelú tretinu koncovej ceny. Výrazný podiel na cene má tarifa za prevádzkovanie systému. V tomto roku je to 26,20 eura za megawatthodinu bez DPH. V posledných rokoch práve táto položka nepretržite rástla. A pre historický dlh zostala aj tento rok na minuloročnej úrovni. Okrem toho platíme v cene aj tarifu za distribúciu vo dvoch zložkách – za rezervovanú kapacitu a distribuovanú elektrinu. Ďalej máme tarifu za straty pri distribúcii elektriny v sústave a tarifu za systémové služby. Navyše je v cene aj odvod do jadrového fondu. Regulácia na Slovensku v oblasti dodávky je na neudržateľnej úrovni, upozorňuje obchodný riaditeľ Východoslovenskej energetiky Miroslav Kulla. V minulom roku skončili podľa neho s činnosťou štyria dodávatelia.

V Českej republike nie sú ceny za dodávku energií regulované vôbec, vysvetľuje Šebesta. Samotná komodita tam tvorí niečo vyše 36 percent ceny, nasleduje poplatok za distribúciu a daň z pridanej hodnoty. Niekoľko percent ide na systémové služby, činnosť operátora či daň z elektriny. V cene sú aj náklady spojené s podporou elektriny.

Plyn sa drží hore

Cena plynu sa na Slovensku odvíja od cien na komoditnej burze v Nemecku. Do vzorca na výpočet ceny vstupuje priemer veľkoobchodných cien za posledných 12 mesiacov pred podaním cenového návrhu, vysvetľuje Koudela. Práve to mohlo podľa neho zmierniť aj nárast konečných cien. Ceny na komoditnej burze však v tomto roku rastú výrazne aj pri plyne. Aktuálne sa obchodujú nad 20 eur za megawatthodinu. "V prípade, ak bude tento trend pokračovať, nie je možné vylúčiť, že sa tento nárast ceny prejaví od nového roka aj na koncových cenách pre odberateľov plynu na Slovensku,“ hovorí Šebesta. Konečné slovo však bude mať regulátor.

V prípade plynu je významným faktorom, ktorý môže ovplyvňovať ceny komodity, aj objem domácej ťažby plynu. "Krajiny ako Poľsko a Maďarsko majú výrazný podiel domácej ťažby zemného plynu, takže sú menej ovplyvnené vývojom cien plynu nakupovaného od externých dodávateľov,“ hovorí Šebesta. V týchto krajinách tvorí domáca ťažba až okolo tretiny ročnej spotreby plynu. Domáca ťažba na Slovensku tvorí iba 1–2 percentá ročnej spotreby plynu, dodáva Šebesta.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #elektrina