Kam idú miliardy za potraviny

, 13.06.2018 06:00
potraviny, Kaufland, nákupy, supermarket,...
Ministerstvo pôdohospodárstva vyhodnotilo prvú fázu projektu Chcem dodávať, zameraného na podporu regionálnych výrobcov potravín. Zapojilo sa doň už 166 lokálnych dodávateľov. Autor: ,

Päť miliárd eur sa na Slovensku ročne otočí v obchode s potravinami, ale väčšina z tejto obrovskej sumy končí na účtoch zahraničných spoločností. Nečudo, slovenské potraviny majú na pultoch obchodných sietí už niekoľko rokov len 40-percentné zastúpenie. Zdá sa však, že predsa len svitá na lepšie časy. Najnovšie najväčšie reťazce uviedli na trh výrobky 166 prevažne malých slovenských potravinárov a farmárov.

Za týmto zatiaľ prvým pozitívnym krôčikom je zmena komunikácie medzi štátom reprezentovaným rezortom pôdohospodárstva a nadnárodnými obchodnými reťazcami. Namiesto konfrontácie začali obe strany hľadať cestu k sebe prostredníctvom modelu Chcem dodávať. Jeho cieľom bolo umožniť predávať na pultoch reťazcov produkciu farmárov a malých regionálnych výrobcov prevažne tradičných potravín, ale aj úplne nových originálnych výrobkov.

Projekt, ktorý odštartoval vo februári minulého roka s ambíciou získať sto malých dodávateľov, priniesol príjemné prekvapenie – po osemnástich mesiacoch šesť reťazcov zoskupených v Slovenskej aliancii moderného obchodu dostalo na svoje pulty výrobky 166 výrobcov zo všetkých kútov Slovenska.

Šéfka rezortu pôdohospodárstva Gabriela Matečná to označila za malé víťazstvo, stojí totiž stále v tieni rekordne vysokej pasívnej obchodnej bilancie, ktorá za rok 2017 prekročila hranicu mínus 1,4 miliardy eur. Prínos síce početnej, ale rozsahom výroby stále nie rozhodujúcej skupiny malých a v budúcnosti možno aj stredných firiem sa v tejto chvíli nemeria stovkami miliónov eur, ale nádejou, že konečne sa našiel jeden z nástrojov, ako dosiahnuť obrat.

Slovenskou realitou je nízka zainteresovanosť štátu na podpore poľnohospodárstva a potravinárstva. V porovnaní so susednými krajinami je suverénne najnižšia. Stačí spomenúť tzv. štátnu pomoc, ktorá bola pôvodne na tento rok len vo výške jedného milióna eur. Až dodatočne vláda vo februári naliala 30 miliónov eur na projekt zelenej nafty, ktorá by mala prispieť k zvýšeniu konkurencieschop­nosti zeleninárov, ovocinárov, mliečnych a mäsových farmárov.

Namiesto vojny spolupráca

Ukazuje sa však, že je tu aj investične relatívne menej náročná cesta, ako zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov. Je ňou cieľavedomé vyhľadávanie malých kreatívnych slovenských výrobcov, keď rezort pôdohospodárstva praktickú organizačnú rolu posunul reťazcom. V podstate využil proklamované slogany obchodných sietí hlasito deklarujúcich predaj slovenských potravín.

Na otázku Pravdy, aká je hodnota 166 kontraktov medzi šiestimi reťazcami – Kauflandom, Tescom, Lidlom, Billou, Ternom a Metrom – odpovedal šéf potravinárskej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Milan Lapšanský, že je predmetom obchodného tajomstva. Je tu však iné číslo, ktoré dáva akú-takú predstavu: vlani obrat reťazcov zoskupených v Slovenskej aliancii moderného obchodu z predaja slovenských potravín dosiahol 1,5 miliardy eur, pričom počet dodávateľov sa zvýšil o 12 percent. Uviedla to riaditeľka aliancie Katarína Fašiangová.

Ak je niečo isté, a potvrdil to aj najčerstvejší prieskum spoločnosti GfK Slovakia, je to fakt, že 47 percent spotrebiteľov si vlani všimlo zvýšenú ponuku slovenských potravín. Podľa spomínaného prieskumu ľudia na prvé miesto pri nákupoch kladú kvalitu a hneď na druhé a tretie cenu spoločne s pôvodom potravín. Slovenské potraviny nie sú poznačené škandálmi, ako naposledy fipronilové vajcia, ktoré pochádzali z Holandska, Belgicka a Poľska. To spolu s nostalgiou za tradičnými potravinami pomáha dvíhať kredit a predajnosť domácich potravín.

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo by malo oživiť zamestnanosť a osídlenie na vidieku. Nebude to márna snaha, pokiaľ sa aj pričinením reťazcov budú viac predávať slovenské výrobky. Ujatosť prihlásených fariem a malých rodinných firiem bola nad všetky očakávania – zo 167 predáva v sieťach svoje výrobky 166 firiem.

Samozrejme, nemožno očakávať, že produkcia malých výrobcov má celoslovenské zastúpenie. Neraz dodávajú do jednej-dvoch či deviatich predajní, ale sú aj výrobcovia s raketovým štartom, ako napríklad pernikárka Bibiána Ertlová z Novej Dubnice, ktorej perníky sa už predávajú v 50 predajni­ach Billy.

Mladá Dubničanka na rovinu povedala, že rodičia, nositelia storočného rodinného receptu na výrobu perníkov, si nevedeli predstaviť predaj v obchodných reťazcoch. Obávali sa toho, čomu sa zjednodušene hovorí nekalé obchodné praktiky – stláčania cien. Projekt Chcem dodávať však priniesol nielen deklarovanú, ale skutočnú ústretovosť reťazcov. Tie síce nepoľavili z nárokov na kvalitu, pravidelnosť dodávok (tou môže byť povedzme aj víkendová alebo len sezónna), ale predovšetkým pomohli pri tvorbe tzv. zjednodušených zmlúv a vyladili aj logistiku.

Sú dobrí, sú v reťazcoch

Dôležité je, aby táto pozitívna skúsenosť bola celoplošná a platila nielen pre malých výrobcov. Aby to nebol marketing reťazcov len smerom k jednej skupine dodávateľov, ale princíp, ktorý bude platiť pre všetkých. Zatiaľ, zdá sa, funguje. Potvrdzuje to aj príbeh farmára Mikuláša Sáraza, ktorý hospodári v Čechynciach neďaleko Nitry na 95 hektároch. Dnes má spoločnosť na výrobu zemiakových lupienkov.

„Pokiaľ sme iba farmárčili, uživila farma štyroch ľudí, odkedy sme sa dali na výrobu lupienkov, zamestnávame 13 ľudí,“ porovnal obdobie pred finalizáciou zemiakov a po nej farmár a dnes vlastne aj výrobca lupienkov Mikuláš Sáraz. Keď farmár nevedel predať zemiaky, dal sa na výrobu lupienkov. Najprv ich rodina vyrábala ručne vo fritéze. Nedokázali urobiť viac ako sto balíčkov, dnes produkuje 2¤500 balíčkov denne a v reťazci Kaufland Sáraz v priebehu roka predaj vo svojom segmente strojnásobil.

Príkladom z úplne iného súdka sú hornonitrianski baníci. Tí založili spoločnosť Agrorybia farma, kde začali chovať afrického sumčeka. Ide o ojedinelý projekt aj v rámci Európy. Z niekoľkých nádrží s rozlohou necelého štvrť hektára vyprodukujú baníci ročne milión kilogramov rybieho mäsa. Stali sa tak bezkonkurenčne najlepšími slovenskými rybármi, ktorí sumčeky predávajú v slovenských aj zahraničných obchodných sieťach.

Štát v trhovom hospodárstve nie je organizátorom výroby, ale zodpovedá za podmienky, v akých sa vyrába, predáva, čo a ako sa ponúka. Tu má veľké možnosti. Samozrejme, musí vyhodnocovať a konfrontovať svoju agrárnu a potravinársku politiku s politikou únie a svojich bezprostredných susedov. Premiér Peter Pellegrini naznačil pred týždňom vo Dvoroch nad Žitavou väčšiu ústretovosť vlády voči agrorezortu a potravinárstvu už pri najbližšom rozpočte. Je najvyšší čas konať, veď investičný dlh potravinárstva sa vyšplhal k pol miliarde eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenské potraviny #Potraviny #potravinári #obchodné reťazce #farmári
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
25,99
Sweet farebné tulipány

Sweet farebné tulipány

21,99
Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk