Summit Trump - Kim trhy nepotešil

, 14.06.2018 14:00
finančné trhy, burza, práca, kurzy
Finančné trhy zostali voči stretnutiu amerického prezidenta s lídrom Severnej Kórey takmer chladné. Autor:

Historické stretnutie amerického prezidenta s lídrom Severnej Kórey nechalo finančné trhy viac-menej chladné. Šanca na mier nepriniesla žiadny významný rast, a to napriek tomu, že prípadná vojenská konfrontácia mala potenciál vyvolať ďalšiu ekonomickú krízu. Trhy si viac všímajú fakt, že americký prezident Donald Trump sa vyhráža rozpútaním obchodnej vojny s historickými spojencami.

„Ešte pred niekoľkými mesiacmi bolo nepredstaviteľné, aby si Donald Trump a Kim Čong-un podali ruky,“ povedala ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová. „My si počkáme, či Severná Kórea o nejaký čas znova nezačne vystrkovať jadrové rožky. No nateraz sa dá povedať, že politické napätie na finančných trhoch klesá,“ dodala Šichtařová.

Z aktuálnych informácií trhy dnes najviac zaujíma zasadnutie Európskej centrálnej banky, ktorá už popoludní môže oznámiť definitívny termín skončenia rozbehnutého tlačenia peňazí. To aj na Slovensko prinieslo rekordne nízke úroky na hypotéky a spotrebné úvery. Zároveň oznámenie presného termínu pravdepodobne spôsobí posilnenie eura oproti americkému doláru.

Zároveň sa v Spojených štátoch amerických očakávalo, že centrálna banka FED pravdepodobne už včera večer po tretíkrát v tomto roku zdvihla základnú úrokovú sadzbu. Ak sa tak stalo, americké úroky sa po dlhých desiatich rokoch opäť dostali na predkrízovú úroveň z roku 2008. Takýto scenár ešte v stredu predpokladala väčšina finančných analytikov, ale v čase uzávierky vydania denníka Pravda definitívne rozhodnutie ešte nepadlo a úrokové sadzby boli v rozmedzí 1,5 až 1,75 percenta.

Dôležitejšie pre burzy tiež je, že americký prezident ešte počas víkendu stihol prostredníctvom jedného twittu zrušiť krehkú dohodu lídrov združených v G7. Sedem ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta sa pôvodne zaviazalo posilňovať voľný obchod a reformovať svetovú obchodnú organizáciu WTO.

Spojené štáty americké ešte v apríli zaviedli 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a 10-percentné clá na hliník. Následne začali udeľovať výnimky, ktoré dostali krajiny dobrovoľne obmedzujúce svoj export do USA. Štáty, ktoré nesúhlasili, o výnimku prišli, a preto od začiatku júna platia clá aj pre firmy z Európskej únie, Kanady a Mexika. Prijímanie odvetných opatrení mohla zastaviť práve dohoda G7 a po jej krachu sa za uvalenie odvetných ciel vyslovila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tie majú byť vo výške 2,8 miliardy eur a zasiahnu americkú sóju, kukuricu, bourbon, džínsy, oceľové výrobky a motocykle Harley-Davidson. Odvetné clá majú platiť od začiatku júla a v tomto čase ich plánujú prijať aj Kanada a Mexiko.

„Rozdiel je v tom, že ony s nami obchodujú viac ako my s nimi. My to preto nemôžeme prehrať,“ uviedol Trump. Na odvetné clá zvažuje Trump reagovať zavedením ďalších ciel, ktoré napríklad môžu zasiahnuť v Európskej únii vyrábané automobily. To by malo dosah aj na Slovensko, keďže minulý rok každé piate auto vyrobené vo Volkswagene Slovakia išlo na americký trh.

„Ako povedal ekonóm a publicista Raoul Pal, sme v podstate svedkami zavádzania nového svetového poriadku po prvýkrát po druhej svetovej vojne. Je to obrovská zmena,“ povedal John Hardy, menový stratég Saxo Bank.

Paradoxne práve vyššími clami plánuje Trump dotlačiť obchodných partnerov k zrušeniu ochranných bariér ich vlastných trhov. Napríklad Kanada podľa Trumpa uplatňuje až 300-percentné clo na americké mliečne výrobky. Európska únia zas na americké automobily uplatňuje 10-percentné clá, hoci Američania dnes účtujú len dvojpercentné clá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit Donalda Trumpa a Kim Čong-una #finančné trhy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk