Aurand: Víno predáva slovenskú kultúru

, 14.06.2018 15:00
jean-marie aurand oiv
Jean-Marie Aurand, generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno: So slovenským vínom predávate vaše hodnoty a váš spôsob života. Autor: ,

Sila slovenského vína sa skrýva v kvalite a nie v množstve. Po stretnutí so slovenskými vinármi to vyhlásil Jean-Marie Aurand, generálny riaditeľ OIV - Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno. V Bratislave odovzdal ocenenia vinárom, ktorých vína sa prebojovali do tohtoročného Národného salónu. Krátko nato poskytol Pravde exkluzívny rozhovor.

Ako by ste charakterizovali súčasný svet vína a miesto slovenských vinárov v ňom?

Trh s vínom je čím ďalej otvorenejší, a preto vinári musia zvyšovať svoju konkurencieschop­nosť. Slovensko po zmenách v roku 1989 rýchle prišlo na to, v čom spočíva pridaná hodnota jeho vín. Stavilo na kvalitu a jedinečnosť, a to prostredníctvom tradičných odrôd, ktoré sú adaptované na tunajšie prírodné podmienky. Veľa ste investovali do modernizácie vinohradov a pivníc, a tým zvýšili aj kvalitu vín. Je fakt, že 90 percent vín má chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie o tom hovorí celkom jednoznačne.

V slovenskej zbierke je takmer 500 medailí zo svetových súťaží. Ako ich zúročiť?

Aby ste lepšie zúročili všetko doterajšie úsilie a investície, musíte dokonale spoznať trh s vínom. Treba sa zamerať na klientelu, ktorá má prostriedky na kúpu kvalitných vín. Nesmiete zabudnúť, že spolu s vínom predávate aj slovenskú kultúru, tradície, vaše hodnoty a váš spôsob života. Rozvoj trhu s vínom ide ruka v ruke s rozvojom cestovného ruchu. Vinársky cestovný ruch bezprecedentne rastie. O tom, že máte čo ponúknuť, som sa presvedčil vlani v Bordeaux. V paláci vína v La Cité du Vin ste skvele odprezentovali Malokarpatskú vínnu cestu. Ukázali ste, že viete snúbiť kultúru, históriu a víno.

Kto dnes tvorí svetovú vinársku špičku?

Na túto otázku sa nedá odpovedať názvom jednej krajiny, pretože v každej krajine sú dobrí a zlí producenti. V každej vinárskej krajine by sme mohli vína rozdeliť do niekoľkých kategórií: mimoriadne vína, výborné vína, priemerné vína, ale aj zlé. A keď sa niektoré víno ocitne v kategórii zlé víno, za to môže spravidla nejaká výrobná chyba.

Nie je to trochu diplomatická odpoveď?

Nie, je pravdivá. Bolo by neseriózne, keby som označil za top krajinu len jednu. Aj v tejto krajine by sme našli zlé vína. Je na každej krajine, pre aký typ vína sa rozhodne. Každá krajina môže zúročiť svoj potenciál iným spôsobom. Inak to robia Francúzi, inak Španieli, inak Čiľania alebo Novozélanďania.

Pri analýze svetového vinárstva ste hovorili o trojuholníku, ktorý tvoria staré vinárske krajiny z Európy na čele s Francúzskom, potom o krajinách z Nového sveta – Čile, Argentíne, JAR , Austrálii. Do tretieho vrcholu trojuholníka ste okrem iných zaradili stredo- a východoeurópske krajiny. Aké sú ich hlavné prednosti?

Prvá a druhá skupina krajín nepotrebuje veľké predstavovanie. Do tretej, ktoré poskočili vyššie v produkcii vína, patrí ešte Čína či Brazília. Tieto krajiny síce v minulosti dorábali víno, ale niekoľkonásobne menej ako dnes. Na Slovensku ste dlho produkovali vína, ktoré neboli orientované na kvalitu, šlo sa len na množstvo bez toho, aby sa niekto zamýšľal nad tým, ako víno vlastne chutí či vonia. V posledných rokoch Maďarsko, Slovensko a Česká republika významne investovali do zvýšenia kvality vína, a tým sa kvalitatívne dotiahli na zvyšné krajiny. Preto som vytvoril túto kategóriu.

Obrovský rozmach prežíva vinárstvo v Číne. No okrem rýchleho rastu vlastnej produkcie sa tu víno aj falšuje. Červené vína vydávajú za francúzske. Čo sa s tým dá robiť?

Falzifikáty vín nie sú len problémom Číny, fejky sa objavujú aj inde vo svete. Ak by sme chceli tento jav zovšeobecniť, musíme konštatovať, že viac sa podvádza a falzifikuje na nezrelých trhoch. Ide to podľa mňa ruka v ruke s osvetou. Čím viac informácií má k dispozícii konzument, tým ťažšie sa dá oklamať. To znamená, že fenomén falšovania vín pôjde do úzadia s rastom informovanosti. Aj v krajinách, ktoré ešte nemajú vyspelý trh, príde čas, keď spotrebiteľ bude žiadať kvalitu, za ktorú si zaplatil. A ešte čosi. Falzifikované vína sú nielen v Číne, podvádza sa aj v západnej Európe. Aj preto sa producenti snažia zaviesť systém vystopovateľnosti ich produkcie, aby sa zabránilo nekalým obchodným praktikám.

Ochutnali ste päť slovenských vín. Ako vám chutili, ktoré bolo najlepšie?

Päť vzoriek odprezentovalo rôznorodosť slovenských vín, každá jedna vzorka bola úplne iná, všetky boli excelentné vo svojej kategórii. Biele boli veľmi ľahké, nadýchané, ovocné, veľmi elegantné bolo rosé, imponoval mi červený Dunaj, a to nevravím o vynikajúcom tokajskom víne. Bolo to skutočne päť vín, ktoré mi utkvejú v pamäti.

Malá krajina veľkých vín

Slovenské víno prežíva krásne časy. Z najprestížnejších medzinárodných súťaží vinári prinášajú medaily a tituly šampiónov, prestíž vína Made in Slovakia rastie doma aj vo svete. Všimla si to aj OIV – Medzinárodná organizácia pre vinič a víno, zoskupujúca 46 vinárskych krajín sveta. Po ochutnávke slovenských vín vyhlásil včera generálny riaditeľ OIV Jean-Marie Aurand, že Slovensko dorába veľmi kvalitné vína.

Aurand pricestoval na Slovensko po minuloročnej úspešnej expedícii slovenských vinárov do Bordeaux. V najmodernejšom a najvýstrednejšom múzeu vína na svete v La Cité du Vin vlani v novembri ohúrili Slováci Francúzov dvoma degustáciami špičkových vín. Bola to ukážka, ako propagovať krajinu, jej chute, vône a spôsob života cez univerzálny dorozumievací prostriedok, akým je víno.

Šéf OIV Aurand potom ochutnal slovenské vína na jar v Paríži na súťaži Paris Vinalies Internationales. Zbierka 81 zlatých a strieborných medailí, ktoré v Paríži získali slovenskí vinári, ho iba utvrdila v tom, že sa treba na vlastné oči presvedčiť, ako sa vyrába víno na Slovensku.

Na pôde Národného salónu vín v Aponnyiho paláci, kde sa Aurand stretol s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou a viacerými slovenskými vinárskymi šampiónmi, nešetril chválou na veľké zmeny, ktorými prešlo vinárstvo. Ocenil predovšetkým správny kurz vinárstiev na kvalitu, pretože konkurencia vo svete nebývalo vzrástla. Karty na trhu s vínom začínajú miešať krajiny, pre ktoré bol Bakchusov mok okrajovým produktom – napríklad Čína.

Víno sa stalo svetovým gastronomicko-kultúrnym fenoménom. Slovensku môže pomôcť, ale krajina už nesmie premárniť ani jeden rok pri obnove svojej vinohradníckej základne. Zberová plocha vinohradov totiž klesla z celkovej výmery 16 610 hektárov pod 9-tisíc hektárov. Ani jedno euro smerujúce do podpory a propagácie slovenského vína a vinohradníctva by nemalo vyjsť nazmar.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#víno #La Cité du Vin #Medzinárodná organizácia pre vinič a víno #Jean-Paul Aurand
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku