"Hovoríme možno o rokoch 2023 až 2025. Sme technicky podmienení trafostanicou v Bystričanoch, ktorá musí byť vybudovaná,“ povedal minister.
Na ukončenie podpory pre bane tlačí aj Brusel. Za skoršie zatvorenie baní totiž hovoria prepočty Výskumného centra Európskej komisie. Ak by sa bane zatvorili už v roku 2023, do roku 2030 sa má ušetriť 388 miliónov eur. Ďalších 700 miliónov by sa do roku 2030 mohlo ušetriť na podpore výroby elektriny z domáceho uhlia cez tarifu na prevádzkovanie systému (TPS). Práve v nej sa všetci odberatelia skladajú na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia.
S elektrárňou Nováky, ktorá hnedé uhlie z Hornonitrianskych baní Prievidza spaľuje, už o päť rokov nepočítajú ani Slovenské elektrárne. Jej ďalšia prevádzka by si totiž vyžiadala nemalé investície do modernizácie.
Vláda sa skráteniu dotačného obdobia podľa Žigu nebráni, no ako prvá musí byť vyriešená alternatíva pre 4¤000 baníkov aj región hornej Nitry. "Ak nebudeme mať pripravené riešenia, nepristúpime k takémuto kroku,“ povedal.
Podľa Žigu je už na stole balíček opatrení pre región. Ukončeniu ťažby praje aj ekonomická situácia. Dotácie pre hnedouhoľnú elektrinu sa roku 2005 zavádzali pre nedostatok práce v tomto regióne. V súčasnosti by časť baníkov vedeli zamestnať aj dodávatelia automobiliek priamo na hornej Nitre. Ľudí akútne hľadajú aj pre automobilku Jaguar v 80 kilometrov vzdialenej Nitre. Šancou pre región sú napríklad geotermálne vrty, rozšírenie výroby v tamojších firmách či výskum v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
Zatvoreniu baní však musí predchádzať napojenie regiónu na diaľničnú sieť. Minister hospodárstva hovorí napríklad o možnosti vyrokovať v Bruseli špeciálny operačný program pre hornú Nitru. V ňom by malo podľa Žigu byť okolo 400 až 500 miliónov eur. Ďalšiu možnosť vidí v európskom modernizačnom fonde, v ktorom sa zbierajú financie z emisných povoleniek. Na hornú Nitru by mohlo ísť okolo 200 až 300 miliónov eur, dodal Žiga. Vzniknúť by mala aj funkcia koordinátora, ktorý by zastrešil riešenia pre baníkov.
Bane sa obhajujú aj princípmi, ktoré zadala platforma pre uhlie. A to sociálnu spravodlivosť pre jednotlivca a región. "Ak sa uvoľní jedno miesto v bani, má byť pripravené nové a zároveň adekvátne pracovné miesto,“ hovorí šéf Hornonitrianskych baní Prievidza Peter Čičmanec. Nemalo by totiž prísť k vysídleniu regiónu. Upozorňuje, že zatváranie baní nie je jednoduchý proces, okrem pracovných miest bude treba riešiť aj podzemnú vodu či plyn. "Päť alebo sedem rokov je dostatočný priestor, aby sme vedeli, čo s tým spraviť,“ reagoval na ministerský termín Čičmanec. Najlepšie využitie ložiska je však podľa neho postupné dorúbanie zásob. K tomu by malo dôjsť v roku 2030, dodal. Pôvodne baníci hovorili o roku 2033 až 2036.
V bani Nováky sa uhlie ťaží už skoro 80 rokov. "Od roku 1990 sme si prví uvedomili, že ťažba uhlia sa bude postupne končiť, lebo zásoby sa vydobyjú,“ hovorí Čičmanec. Aj preto sa bane okrem ťažby uhlia zamerali na výrobu strojov pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, opravu vagónov, pestovanie rajčín či chov rýb.
Baníci zatiaľ nevítali návrhy z Bruselu s radosťou. Proti zatvoreniu ťažby sa podpisovali aj v petícii. Tú nakoniec použili aj na presvedčenie poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja, aby im povolil rozšírenie ťažby v 12. poli Nováky. No bez úspechu. Pri hlasovaní ďalšia ťažba neprešla. Bane sa však myšlienky na ťažbu v 12. poli nevzdali. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie preložiek, ktoré si rozšírenie ťažby v 12. poli vyžaduje. Ide o zmeny v toku rieky Nitra, prekládku železničnej trate a plynovodu, ktoré by stáli 27 miliónov eur.