Dotácie nesmú farmárov rozdeľovať, ale spájať

, 15.06.2018 14:00
zelenina, ženy, nákup, trh,
Poľnohospodári tvrdia, že v okolitých krajinách sú sektory živočíšnej výroby, ovocinárstva a zeleninárstva podporované viac. Autor:

Spoločná poľnohospodárska politika únie po roku 2020, ktorú pred dvoma týždňami predstavila Európska komisia, vyvolala medzi slovenskými poľnohospodármi búrlivú diskusiu. Nielen preto, že Slovensko dostane o šesť percent nižší dotačný balík, ale najmä preto, lebo sa odďaľuje vyrovnanie podpôr, reálnym sa stáva stropovanie dotácií pre veľké farmy a navrhuje sa tiež zníženie podpôr pre tzv. citlivé komodity.

Nervozitu umocňuje upadajúca sebestačnosť krajiny, ktorá dováža okolo 60 percent produktov, čo vyjadruje minuloročné rekordné pasívne obchodné saldo v objeme mínus 1,4 miliardy eur. Prvá veľká diskusia, ktorej sa v Nitre z iniciatívy portálu Polnoinfo zúčastnilo tristo poľnohospodárov z celého Slovenska, ukázala v plnej nahote nielen boľačky a obrovské disproporcie vnútri odvetvia, ale aj to, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa na prvý pohľad zdá.

Brusel sa chystá do nového plánovacieho obdobia, ktoré zahŕňa roky 2021 až 2027, naliať 365 miliárd eur. Slovensko dostane z tohto balíka 4,388 miliardy eur, čo je zhruba o vyše 200 miliónov eur menej ako v predchádzajúcom sedemročnom období. Za poklesom výdavkov je odchod Veľkej Británie z Európskej únie, ale aj zvýšené výdavky na obranu či migráciu. Uťahovanie opaskov sa dotkne prakticky farmárov celej únie.

To, čo však vyvoláva sklamanie na slovenskej strane, je podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej nedostatočné vyrovnávanie podpôr medzi členskými štátmi. Teraz je Slovensko na úrovni 78 percent a v roku 2027 dosiahne len 84 percent priemeru. "To je pre nás neprijateľné,“ vyhlásila Matečná.

Obavy zo stropovania

Ministerka kritizovala aj stropovanie dotácií, ktoré sa dotkne veľkých fariem. Slovensko má v Európskej únii tretie najväčšie poľnohospodárske podniky a spôsob, ako je nastavené stropovanie, ktoré sa začína od 60-tisíc eur priamych platieb na podnik, pričom krátenie progresívne stúpa po 100-tisíc eur, môže poškodiť slovenské poľnohospodárstvo. Veľké podniky totiž obhospodarujú 80 percent pôdy a zabezpečujú okolo 90 percent všetkej poľnohospodárskej produkcie.

"Nebránime sa stropovaniu, pokiaľ bude správne nastavené a pokiaľ bude na dobrovoľnej báze členskej krajiny. Potom môže pomôcť aktívnym farmárom,“ uviedla ministerka Matečná.

Treťou mimoriadne citlivou otázkou sú podpory tzv. citlivých komodít. Na Slovensku ide o produkty živočíšnej výroby, zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo. Doterajší model 12+3 chce únia nahradiť sadzbou 10+2, pričom Slovensko by chcelo odviazať, ako povedal Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, až 25 percent priamych platieb na tento druh podpôr.

Veľké obavy vyvoláva aj spolufinancovanie druhého podporného piliera, ktorý podporujú národné vlády. Spolufinancovanie v rozsahu 20 až 70 percent môže podľa Machu uškodiť slabším ekonomikám. Slovensko totiž nedáva také podpory svojim poľnohospodárom ako staré, ale ani nové členské krajiny EÚ. Preto sa farmári dožadujú, aby Európska komisia prihliadala nielen na to, ako a koľko podpôr dáva, ale aby obmedzila rôzne skryté formy pomoci.

"Návrh Európskej komisie na novú Spoločnú poľnohospodársku politiku nie je konečný, bude sa o ňom diskutovať,“ povedal profesor Ján Pokrivčák, ktorý je šéfom Inštitútu pôdohospodárskej politiky. Zdôraznil, že predovšetkým na národnej úrovni je dôležité nájsť zhodu v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú nielen poľnohospodárstva, ale aj rozvoja vidieka a životného prostredia. Inštitút urobil už prvé dosahové štúdie vyplývajúce zo stropovania.

Vyplynulo z neho, že bude mať negatívny dopad pre tzv. pasívne veľké farmy, ktoré majú málo zamestnancov a málo produkujú. Priemerná veľká farma by stropovaním podľa Pokrivčáka nemala byť ovplyvnená a tie veľké farmy, ktoré zareagujú na požiadavky Bruselu zmeniť štruktúru výroby, teda ju spestria, zamestnajú viac ľudí, by sa tiež nemuseli obávať o budúcnosť.

"Cieľom Spoločnej poľnohospodárskej politiky nie je rozdeľovať, ale spájať,“ povedal Dušan Chrenek, ktorý pracuje na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zdôraznil, že veľké poľnohospodárske podniky, ktoré zamestnávajú nie pár ľudí, môžu rátať pri stropovaní s odpočtom osobných výdavkov. Tieto farmy nebudú sankcionované, ale nie je správne, ak podniky s minimálnym počtom zamestnancov berú obrovské dotácie.

Slovenskému poľnohospodárstvu vytkol slabú zamestnanosť, nízku produktivitu, čo ilustroval tým, že pri podiele 1,1 percenta na dotačnom balíku sa podieľa na celkovej európskej produkcii len pol percentom. Krajina v ostatnom plánovacom období presunula prostriedky z Plánu rozvoja vidieka do priamych platieb a celkove jej toto rozhodnutie uškodilo. Financie potom chýbali napríklad pre potravinárstvo – Slovensko sa stalo exportérom surovín, ale nie je schopné spracovať to, čo dorobí.

Celkove štruktúra poľnohospodárskej výroby, ale aj podnikov, kde chýbajú malé a stredné farmy, nie je podľa Chreneka vyvážená. Zdôraznil nevyhnutnosť venovať zvýšenú podporu mladým farmárom, pre ktorých teraz Brusel zvýšil podporu pri založení farmy z 50-tisíc na 100-tisíc eur.

Vzťahy malých a veľkých fariem

"To, čo predvádza Európska únia v poľnohospodár­stve, ale aj naši politici, nemá nič spoločné so zrovnoprávnením pozície slovenských poľnohospodárov s farmármi starých členských krajín,“ povedal v diskusii dlhoročný predseda PD Prašice Jacovce Jozef Urminský. Pri vstupe do únie dával Brusel slovenským poľnohospodárom peniaze s tým, že máme zachovať osídlenie a zamestnanosť. Aká je však realita? Ako máme rozvíjať živočíšnu výrobu, keď sa neinvestuje do potravinárstva? Len za posledný rok padli v okrese Topoľčany tri farmy živočíšnej výroby.“ Urminský žiadal spracovanie dosahových štúdií, ale tiež, aby sa rezort pozrel na to, ako a na čo všetko sa vlastne použili dotácie v poľnohospodár­stve.

Ministerka pôdohospodárstva sa na tlačovke prihlásila k tomu, že politici musia zobrať na svoje plecia svoj diel zodpovednosti, ale treba sa pozrieť aj do vlastných radov, teda ako sa hospodári v tom-ktorom podniku.

Veľa sa diskutovalo o vzťahu medzi malými, mladými a veľkými farmami. "Ak je názor, že prostredníctvom živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby zvýšime zamestnanosť na vidieku a v poľnohospodár­stve, tak to bude v značnej miere závisieť od rentability. Ani malý farmár nebude robiť to, čo ho neuživí,“ povedal Marek Šimúnek, mladý generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky, ktorá zamestnáva 110 členov akcionárov. Dodal, že ak v okolitých krajinách je podporovaný výdatne sektor živočíšnej výroby, ovocinárstvo a zeleninárstvo a u nás sú podpory podstatne nižšie, ťažko budeme susedom konkurovať. A potom je jedno, či ide o malý alebo veľký podnik.

A napokon ešte jedna Šimúnekova myšlienka: "Existencia malých fariem je potrebná, ale základné potreby krajiny musia byť zabezpečené. A tie nateraz pokrývajú najmä veľké podniky. Riadené rozbíjanie veľkých celkov je krok späť. Vráti nás na začiatok, keď sa budeme učiť, ako fungovať v malom.

Paradoxom teda je, že najprv sa máme rozdeliť a potom spájať do nových organizačných celkov. Určite by však nebol v poriadku ani druhý extrém, keby celé územie Slovenska obhospodarovalo iba pár gigantických podnikov. No je možné zabezpečiť, aby väčšie agropodniky fungovali v symbióze s malými farmármi.“

Slovensko má vypracovať strategický plán, akým spôsobom bude uvoľňovať finančné prostriedky z EÚ. A ten by mal rešpektovať podniky, ktoré sú pre krajinu typické.

Farmári žiadajú náhradu škôd

Slovenskí farmári prišli v dôsledku sucha vlani v niektorých prípadoch až o viac ako 50 % produkcie. Žiadajú preto vládu eliminovať následky sucha až do výšky 80 %. Vláda v posledných týždňoch o náhrade škody spôsobenej suchom rokuje a do konca tohto roku by mala predstaviť finančnú pomoc poľnohospodárom. Strana Most-Híd odškodnenie farmárov v čo najvyššej možnej výške odobrí. Informovali o tom v piatok na tlačovom brífingu štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva SR Gabriel Csicsai (Most-Híd) a predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová. (SITA)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #Gabriela Matečná #farmári #Európska komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet farebné ruže a gerbery

Sweet farebné ruže a gerbery

22,99
Sweet červené ruže a alstromérie

Sweet červené ruže a alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk