Mať titul sa oplatí

Vysokoškolské vzdelanie výrazne zlepšuje platové vyhliadky. Zamestnanci s vysokoškolským titulom predbehnú vo výške zárobku pracovníkov so strednou školou už ako absolventi. Vyplýva to z analýzy medzinárodného portálu Paylab.com, ktorú uskutočnil v 13 európskych štátoch. Výsledky pre Slovensko vychádzajú z údajov mzdového portálu Platy.sk.

18.06.2018 12:00
debata (80)

Plat zamestnanca s vysokou školou je pre ľudí s nižším vzdelaním často nedosiahnuteľný. Mnoho ľudí s ukončenou strednou školou nikdy nedosiahne ani len priemerný plat vysokoškolského absolventa. Ukazuje to aj platový medián – teda stredná hodnota rebríčka zárobkov, u človeka s vysokoškolským titulom vo veku do 24 rokov predstavuje 1 018 eur v hrubom. Medián miezd pracovníkov s ukončenou strednou školou túto métu nepresahuje ani v jednej vekovej skupine. Zamestnanci bez vysokoškolského titulu zarábajú najlepšie vo veku od 25 do 34 rokov so mzdovým mediánom 932 eur v hrubom, u pracovníkov s titulom je najvyšší mzdový medián vo veku od 35 do 44 rokov – predstavuje 1 500 eur v hrubom.

"Všade vo vyspelých krajinách sú platy vysokoškolsky vzdelaných ľudí vyššie oproti platom stredoškolsky vzdelaných ľudí. Aj miera nezamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných ľudí je nižšia,“ vraví analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Neočakáva, že by sa to v budúcnosti malo zmeniť. Platový rozdiel v závislosti od vzdelania sa tak pravdepodobne udrží. "Aj keď o vysokoškolské vzdelanie má záujem viac ľudí – čo je faktor, ktorý znižuje rozdiel, tak na druhej strane platy určitých vybraných odborov, kde pracujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, prudko rastú – čo je, naopak, faktor, ktorý rozdiel zvyšuje,“ vraví Tomčiak.

Študovať sa vyplatí. Vysokoškoláci zarobia na... Foto: SHUTTERSTOCK
študentka, študent Študovať sa vyplatí. Vysokoškoláci zarobia na Slovensku priemerne takmer o dve pätiny viac ako tí, čo ukončili len strednú školu.

Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca s vysokoškolským titulom a pracovníkom so stredoškolským vzdelaním na Slovensku predstavuje 37 percent. Z krajín V4 ide o najnižší náskok vysokoškolákov. Podobný mzdový rozdiel je v Česku, kde sa platy podľa vzdelania líšia o 41 percent, a tiež Poľsku s rozdielom 45 percent. Najvýraznejší náskok majú vysokoškolsky vzdelaní ľudia v Maďarsku. Zárobky tamojších zamestnancov s titulom sú priemerne až o 69 percent vyššie.

Zvyšovanie všeobecnej miery vzdelanosti je podľa Tomčiaka kľúčové pre celú ekonomiku. Nemusí ísť pritom len o vysokoškolské vzdelanie, svoj význam majú i rôzne doplnkové vzdelávacie aktivity či rekvalifikačné kurzy, dodáva. "Svet sa mení, takže o 15–20 rokov budú potrebné iné znalosti ako dnes. Ak si Slovensko chce zachovať rastúcu konkurencieschop­nosť, musí štát podporovať ľudí k tomu, aby sa zmien nebáli a aby sami vyhľadávali nové, inovatívne riešenia a znalosti,“ myslí si analytik.

Rozdiely sú všade

Na Slovensku zamestnanca so stredoškolským vzdelaním a s 5-ročnými skúsenosťami priemerne predbehne vysokoškolský absolvent ihneď po nástupe do prvého zamestnania. Rozdiel medzi zárobkami zamestnancov sa rokmi zvyšuje. Najväčší náskok majú Slováci s vysokoškolským vzdelaním vo veku od 35 do 44 rokov. Rozdiely sú však citeľné počas celého pracovného života.

Všade vo vyspelých krajinách sú platy vysokoškolsky vzdelaných ľudí vyššie oproti platom stredoškolsky vzdelaných ľudí.
analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak

Ukazujú to aj pracovné inzeráty. Napríklad pre pozíciu pokladníka v Bratislave je ponúkaný základný plat necelých 600 eur, prilepšiť si môže ešte približne o 140 eur mesačne na odmenách a za odpracované víkendy. S vysokoškolským vzdelaním sa dá uchádzať napríklad o pozíciu referenta pre územné plánovanie. Plat sa tu v závislosti od dĺžky praxe pohybuje okolo 900 eur. Zaujímavé sú aj platy absolventov niektorého z IT odborov. Ponuky sa začínajú na tisícke eur, pričom k platu si treba prirátať aj odmeny.

Zamestnancom s titulom sa plat počas kariéry hýbe dynamickejšie. Ako informovala Nikola Richterová z portálu Profesia, na Slovensku je platová progresia stredoškolsky vzdelaných ľudí výrazná vo vekovom pásme 25 až 34 rokov, po 35. roku života sa zväčša plat už nevyvíja tak dynamicky. "Neznamená to, že platy starších zamestnancov klesajú. Spokojne môžu v čase ďalej rásť, no zakaždým, keď ich porovnáme s aktuálnymi príjmami mladšieho vekového pásma, majú tendenciu byť nižšie,“ vraví Richterová.

U vysokoškolsky vzdelaných ľudí je platový progres vo vekovom pásme 25– až 34-ročných na úrovni 28 percent, u starších dosahuje 15 percent. Po 45. roku života sa už platy vysokoškolských absolventov nevyvíjajú tak dynamicky, skôr stagnujú.

Nedostatok kvalifikovanej sily

Aj podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej je práve vzdelanie faktorom, ktorý má veľký vplyv nielen na nástupný plat, ale aj na platový rast v budúcnosti. "Miera evidovanej nezamestnanosti sa u nás teraz pohybuje na nízkej úrovni, v apríli to bolo 5,4 percenta,“ hovorí analytička. Dosahujeme tak už predkrízové úrovne, upozorňuje, a náš trh práce začína čoraz viac trápiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Medzi nezamestnanými sú totiž podľa nej práve tí uchádzači, ktorí majú nedostatočnú alebo nevhodnú kvalifikáciu.

Riešenie vidí Dovalová vo vytvorení systému, čo by umožnil, aby absolventi vychádzajúci zo škôl boli zároveň ľuďmi, o ktorých je zo strany zamestnávateľov záujem. "Zamestnávatelia by najradšej prijímali ľudí so vzdelaním a aspoň s nejakou praxou,“ vraví analytička.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily však zároveň tlačí mzdy smerom nahor, dodáva Dovalová. Predpokladá, že tento faktor bude aj naďalej vplývať na rast miezd, a to predovšetkým u pracovníkov s tým „správnym vzdelaním a kvalifikáciou“. Ide pritom podľa analytičky hlavne o vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov a o zamestnancov s kvalifikáciou, po ktorej je na našom trhu dopyt. Prím teda majú hlavne technické smery, IT špecialisti, ľudia s kvalifikáciou v oblasti elektrotechnického či automobilového priemyslu, vysvetľuje Dovalová.

© Autorské práva vyhradené

80 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #vzdelanie #vysokoškolský titul