„Obchodné centrá sa naďalej vezú na vlne veľmi pozitívneho vývoja ekonomického cyklu, a to aj napriek tomu, že rastie konkurencia. Pribúdajú totiž menšie retailové formáty, retail parky, a nie je žiadnou výnimkou, že sú aj v mestách do 5 000 obyvateľov. Napriek tomu si nami skúmané obchodné centrá udržali svoju návštevnosť. Dokonca aj napriek tomu, že od júna 2017 sú obchodné centrá zatvorené počas štátnych sviatkov, čo by prirodzene malo ovplyvniť celkovú návštevnosť. Ale nestalo sa tak, a to nás teší,“ povedal pre Pravdu Pohanka. Počas sviatkov chodia ľudia do nákupných centier do kín, kaviarní a reštaurácií.
Za pozitívnu správu označil Pohanka aj rast obratov. „Tento rok rástli približne o päť percent, čo je v celkovom meradle obrovské číslo. Keď sme si to prepočítali na celkovú skúmanú plochu, došli sme k číslu 2,4 miliardy eur. Čiže o toľko viac ľudia minuli v obchodných centrách,“ zhrnul Pohanka.
CBRE nesledovala centrá v Bratislave, keďže tá má ako metropola svoje špecifiká, a situáciu tu navyše z hľadiska prieskumu komplikuje zložitá vlastnícka štruktúra – centrá vlastnia obrovské nadnárodné spoločnosti, ktoré musia s prieskumom súhlasiť. Prieskum sa uskutočnil v mestách Nitra, Trnava, Piešťany, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Košice, Lučenec a Nové Zámky, bol však anonymný, neuvádza teda názvy obchodných centier. Celková výmera zahrnutých centier predstavuje viac ako 217 000 m² nákupnej plochy, na ktorej sa nachádza viac ako 1¤000 maloobchodných prevádzok.
Najviac sa ponúka móda
Najvýznamnejšie zastúpenie, až 35 percent, čo je viac ako tretina všetkých maloobchodných predajní, tvorí v dnešných nákupných centrách sortiment oblečenia a bielizne. „Rozloha predajní v tomto segmente narástla niekoľkonásobne, značky, ktoré začínali na 300 – 400 m², dnes ponúkajú svoj tovar na ploche s rozlohou viac ako 1 600 m²,“ uviedol špecialista CBRE na oblasť maloobchodu Matúš Furman.
Druhou najväčšou kategóriou sú predajne z oblasti špecializovaného obchodu, teda kníhkupectvá, drogérie, parfumérie, lekárne, darčekové predajne, hračkárstva či príslušenstvo k mobilným telefónom. Tie tvoria v nákupných centrách 16 percent všetkých prevádzok. Skúmané centrá navštívilo takmer 57 miliónov zákazníkov, čo je zhruba toľko, koľko minulý rok.
„Dobrou správou pre maloobchodníkov je však to, že zákazníci sú ochotní míňať z roka na rok viac peňazí," vraví Pohanka. Jednou zo skúmaných oblastí bola veľkosť nákupného košíka, tá vzrástla medziročne o 5,8 percenta. Obrat na 1¤000 zákazníkov v roku 2016 predstavoval 6 488 eur, v roku 2017 6 862 eur.
Nákupné centrá sa svojou výkonnosťou značne líšia – tie najúspešnejšie zvýšili svoje obraty takmer o šesť percent, no aj priemerne vzrástli obraty o päť percent. „Osobne považujem takýto nárast obratov za pomerne nízky,“ myslí si Pohanka. Dôvodom mohli byť podľa neho agresívnejšie úrokové sadzby bánk, s čím súvisí, že ľudia dnes radšej peniaze investujú do nehnuteľností, ako by ich minuli na nákupy v obchodoch. Viac však potom utratia za nábytok a zariadenie bytu. Najvýraznejší bol však nárast tržieb v kategórii športových potrieb – až o 17 percent, a v segmente gastro s 10-percentným nárastom.
Prieskum tiež porovnáva Slovákov a Čechov. Kým slovenskí obchodníci v centrách si prilepšili takmer o päť, českí až o 8,6 percenta. Nájomné však za nákupnú plochu na Slovensku vzrástlo len o 0,6 percenta a v Česku až o viac ako päť percent. Z hľadisku rastu návštevnosti na tom boli Slováci lepšie. „V roku 2017 bola priemerná návštevnosť na Slovensku 260 zákazníkov na m², zatiaľ čo v Čechách tento indikátor dosiahol úroveň 167 návštevníkov na m²," zhodnotil Pohanka.
V Poluse bude možno Lidl, chystá sa sem Primark
Prvým veľkým nákupným centrom v Bratislave bol Polus, v ktorom roky pôsobil francúzsky potravinový reťazec Carrefour. V januári ho zatvorili a vystriedať by ho mohla pravdepodobne značka Lidl. Pomohla by oživeniu celého obchodného centra, ktoré by sa po 17 rokoch existencie malo premenovať.
„Rekonštrukcia Polusu je rozdelená do troch fáz. Nechceme obmedziť existujúcich nájomcov centra. V prvej fáze chceme otvoriť tú časť, kde sú potraviny a elektro, aby potravinár slúžil nájomníkom, lebo je to kľúčový, základný nájomca. Celá rekonštrukcia by mala byť zvládnutá veľmi citlivo,“ vraví Furman.
Dnes je priestor, kde bol kedysi Carrefour, odčlenený od zvyšku centra sadrokartónom s polepmi. „Zákazník to vníma ako stenu a za tou stenou sa už pracuje. Rekonštrukcia sa začala teraz v lete,“ vraví Furman.
Neočakáva sa, že ak by to bol Lidl, kto otvorí novú predajňu v Poluse, zatvorí niektorú zo svojich bratislavských prevádzok, mali by zostať zachované. Pre tento reťazec je pomerne netradičné byť v nákupnom centre – kedysi tento formát nemal vo svojom portfóliu, no osvedčil sa mu už v nákupnom centre Cassovia v Košiciach. Ak priláka zákazníkov, mohol by pomôcť celému Polusu, ktorému od roku 2000 vyrástla v hlavnom meste silná konkurencia. „Polus sa musí udržiavať, ale ani v ťažkých časoch neutrpel tak, ako by sme očakávali, nikdy nekľakol úplne. Pre spádovú oblasť Nové Mesto Ružinov a Rača je stále dôležitý,“ uzavrel Furman.
Na slovenský trh je pripravená vstúpiť aj írska spoločnosť s oblečením Primark, ktorá má pobočky v Rakúsku, Nemecku, vo Veľkej Británii či v USA. Najväčšou prekážkou je však personálny problém. „Na otvorenie jednej prevádzky potrebujú najať 300 – 400 ľudí trénovaných na svoj štandard. My dnes napriek tomu, že ekonomický cyklus je taký výborný, máme problém s expanziou nájomcov, pretože nevedia svoje obchody obsadiť personálne. Sú to prevádzky, ktoré majú okolo sto štvorcových metrov, kde potrebujete troch ľudí. Ak Primark potrebuje okolo 400 ľudí, naozaj neviem, ako si s touto logistickou výzvou poradí,“ dodal Pohanka.