Clá proti clám. Trump rozpútal globálnu obchodnú vojnu

, 21.06.2018 13:00

Medzi USA a Európskou úniou sa rozpútala obchodná vojna, aká za posledné roky nemá obdobu. Po amerických clách na európsku oceľ a hliník zavádza EÚ od piatka 25-percentné clá na americké oceľové výrobky, motocykle, arašidové maslo, pomarančovú šťavu, ryžu, kukuricu, tabak, bourbon a whiskey. Všetky tieto výrobky z logom made in USA tak zdražejú, aj keď Európania vrátane Slovákov k nim na pultoch majú domáce alternatívy.

Ďalším očakávaným krokom je, že americký prezident Donald Trump určí 25-percentné clo na európske autá. To postihne nemeckú aj slovenskú ekonomiku, aj keď slovenský minister financií Peter Kažimír verí, že naše hospodárstvo by sa s tým vyrovnalo. Aktuálne za nezavedenie ciel na automobily priamo v Spojených štátoch amerických lobuje nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Ten počas svojej zahraničnej cesty podľa agentúry Reuters vyzval Washington, aby svet nevnímal ako boxerský ring, „v ktorom bojuje každý s každým.“

Trump však trvá na svojom. „Z prípadného vyostrenia obchodných sporov vyjdeme ako víťazi,“ uviedol po tom, čo začiatkom júna zaviedol clá na EÚ, Kanadu aj Mexiko. Amerického prezidenta však kritizujú aj americkí farmári, ktorí cítia mexickú colnú odvetu a zasiahne ich aj odvetný úder od EÚ a Kanady.

Európska komisia v stredu schválila odvetné clá voči tovarom z USA v hodnote 2,8 miliardy eur. „Nechceli sme sa dostať do tejto situácie. No USA nám nedali inú možnosť po tom, čo jednostranne a neoprávnene uvalili clá na oceľ a hliník,“ povedala európska komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.

Americký prezident Trump ešte v apríli uvalil 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentné na hliník. Následne udelil viacerým štátom výnimku z nových ciel a Európska únia o ňu prišla začiatkom júna spolu s Kanadou a Mexikom. „Pravidlá svetového obchodu, ktoré sme roky ruka v ruke vytvárali s našimi americkými partnermi, nemôžu byť porušené bez reakcie z našej strany,“ dodala Malmströmová.

Je podozrenie, že clá na oceľ aj hliník uvalili Spojené štáty americké v rozpore s pravidlami medzinárodného svetového obchodu. Trump zavedenie ciel zdôvodnil národnou bezpečnosťou a Spojené štáty americké za to čelia žalobe vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). „Obchodná vojna nikdy nič dobré nikomu nepriniesla a jej výsledkom bude zdražovanie,“ uviedol ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Americký prezident zvažuje na odvetné clá reagovať zvýšením ciel na všetky do USA dovážané automobily zo súčasných dvoch na 25 percent.

USA verzus Nemecko

„Americký prezident Donald Trump je o benefitoch protekcionizmu skutočne presvedčený. Už v interview pre časopis Forbes z osemdesiatych rokov minulého storočia uviedol, že ak by sa stal americkým prezidentom, uvalil by na nemecké autá vysoké clá,“ povedal Christopher Dembik, makrostratég Saxo Bank. Podľa neho je cieľom amerického prezidenta donútiť nemecké automobilky presunúť výrobu priamo do Spojených štátov amerických.

V minulom roku napríklad každé piate vyrobené SUV vozidlo smerovalo z bratislavského závodu Volkswagen Slovakia práve do USA. Automobilka možný dopad zvýšenia ciel nekomentuje a ministerstvo financií počíta len s minimálnym dopadom na slovenskú ekonomiku. „Predpokladaný dosah na ekonomický rast Slovenska je medzi 0,05 percenta až 0,12 percenta HDP,“ uviedol minister financií Peter Kažimír.

Napriek tomu sa dnes luxusný SUV automobil Porsche Cayenne v hodnote 100-tisíc dolárov predáva v USA za 102-tisíc dolárov. Cena toho istého vozidla v prípade zvýšenia ciel z dvoch na dvadsaťpäť percent stúpne zo súčasných 102-tisíc na 125-tisíc dolárov. Na druhej strane prípadný výpadok môže bez problémov kompenzovať rastúci dopyt na iných trhoch a pri luxusných vozidlách sú kupujúci ochotný akceptovať aj vyššiu cenu.

Vysoké alebo žiadne clá

Trump zavádzanie ciel obhajuje obrovským deficitom Spojených štátov amerických, ktorý v minulom roku dosiahol hodnotu 566 miliárd amerických dolárov. Obyvatelia aj firmy pôsobiace v USA nakúpili v roku 2017 tovary a služby v hodnote 2,9 bilióna dolárov a vývoz dosiahol 2,33 bilióna dolárov. Podľa amerického prezidenta za obchodným neúspechom stoja práve vysoké clá amerických obchodných partnerov.

Na poslednom summite G7 v Kanade sa siedmim najviac priemyselne rozvinutým krajinám takmer podarilo odvrátiť obchodnú vojnu. Trump však krehkú dohodu nakoniec zrušil cez svoj odkaz na sociálnej sieti po tom, čo sa mu nepáčila kritika kanadského premiéra Justina Trudeau. Americký prezident dlhodobo upozorňuje na to, že napríklad Kanada uplatňuje vraj 300-percentné clá na americké mliečne výrobky. Európska únia zas zaťažuje americké automobily clami vo výške 10 percent a Američania dnes na európske automobily uplatňujú len dvojpercentné clá.

„Najlepšou dohodou by bolo úplné odstránenie ciel. Či nakoniec príde k takejto dohode, neviem,“ dodal Trump.

Kto na koho dopláca

Keďže obchodní partneri nechcú príliš znižovať clá na americké výrobky, prišlo aj zo strany USA k zvyšovaniu ciel na dovážanú oceľ a hliník. Vytvoreným tlakom plánuje americký prezident donútiť ostatné krajiny k zrušeniu obchodných bariér, čo napríklad predstavitelia Európskej únie považujú za urážku. Spojené štáty americké sa doteraz dohodli len s Austráliou, Japonskom a Južnou Kóreou. Vlády týchto krajín nakoniec totiž súhlasili s „dobrovoľným“ znížením exportu ocele a hliníka na americké trhy.

Na druhej strane americké internetové giganty ako Google, Facebook, Apple či Amazon roky platia v Európskej únii nízke dane. Podľa nemeckého inštitútu IFO po započítaní internetových gigantov sa americký obchod s Európskou úniou ocitne v prebytku 14 miliárd amerických dolárov.

Takmer na všetky výrobky v odvetnom zozname Európskej únie bude uvalené 25-percentné clo. Jedinou výnimkou sú hracie karty, ktoré budú zaťažené clom vo výške 10 percent. Vo zverejnenom zozname sa prekvapivo napokon neocitla americká sója. Odvetné clá vo výške 25 percent plánuje od 1. júla 2018 zaviesť aj Kanada. Tie budú uvalené na americkú čokoládu, whisky, uhorky, praženú kávu, javorový sirup, uhorky a plachetnice. Celková hodnota kanadských odvetných ciel predstavuje sumu 25,4 miliardy eur.

Mexiko už stihlo zaviesť odvetné clá vo výške 20 až 25 percent na americké bravčové mäso, klobásy, borievky, jablká, hrušky, ako aj vybrané oceľové výrobky a svietidlá. Podobne aj Čína už zaviedla odvetné clá na americké sójové bôby, pomarančový džus, čerstvé hovädzie mäso, automobily a lietadlá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska únia #USA #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku