Z veľkých fabrík stovky cudzincov zamestnáva trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia. Vo fabrike pred pár týždňami sa skončila neúspechom snaha odborov prostredníctvom štrajku dotlačiť vedenie automobilky k razantnejšiemu zvyšovaniu platov. So spustením štrajku totiž nesúhlasila nadpolovičná väčšina z 3 800 kmeňových zamestnancov.
„Čo sme si robili štatistiky, tak cudzinci väčšinou súhlasili s vyhlásením štrajku a práve Slováci nakoniec ostré prerušenie výroby nepodporili,“ povedal šéf odborov v PSA Peugeot Citroën Slovakia Milan Minarech. Výsledkom je, že od 1. júla 2018 sa všetkým zamestnancom zvýšia mzdy o 50 eur. Zároveň v augustovej výplate budú mať ľudia vyplatený jednorazový doplatok vo výške 250 eur. Tieto peniaze zabezpečia, že zamestnanci nakoniec zarobia toľko peňazí, ako by vyššie mzdy brali už od 1. februára 2018.
Podľa odborov existoval priestor aj na razantnejšie zvyšovanie miezd. Podľa zverejnených hospodárskych výsledkov fabrike posledné roky rastie obrat aj zisk. Trnavská automobilka mala v roku 2015 obrat vo výške 2,449 miliardy eur, ktorý v roku 2016 stúpol na takmer 2,5 miliardy eur. Zároveň v roku 2015 skončil zisk fabriky na takmer 27 miliónoch eur a v roku 2016 dosiahol takmer 35,4 milióna eur.
„Čo sa týka našich skúsenosti s cudzincami, tak najmä po slovensky hovoriaci Srbi si veľmi vážia robotu a sú pracovití. Samozrejme, všade sa nájdu aj menej zodpovední ľudia a niektorí cudzinci prispievajú aj k zvýšeniu kriminality v meste Trnava. No celkovo sú naše skúsenosti s pracovníkmi z cudziny dobré,“ uviedol Minarech.
Najviac profesií chýba v Bratislave
Od začiatku týždňa nájdu firmy na úradoch práce zoznam nedostatkových profesií. Najviac cudzincov môžu až v 70 rôznych profesiách zamestnávať firmy z Bratislavského kraja. Tu sa môžu cudzinci bez väčších problémov zamestnať napríklad ako skladníci, poštári, predavači potravín, kuchári, murári, zubní lekári či sestry v psychiatrickom ošetrovateľstve. V Trnavskom kraji je nedostatkových 55 rôznych profesií a sú medzi nimi povolania vodičov autobusov, kamiónov, žeriavnikov či operátorov vysokozdvižného vozíka.
V Trenčianskom kraji je nedostatkových 36 profesií od mäsiarov, strojných zámočníkov až po nastavovačov priemyselných robotov. V Nitrianskom kraji chýbajú ľudia v 42 profesiách a miestne firmy nemôžu nájsť dosť ľudí napríklad pri štukatéroch, obkladačoch, izolatéroch či obrábačov kovov. V Žilinskom kraji chýbajú ľudia v 28 profesiách ako napríklad automechanik autobusov, krajčír technickej konfekcie, cukrovinkár či výrobca syrov a bryndze.
V Banskobystrickom kraji je nedostatkových 19 profesií a ľudia chýbajú napríklad na pozíciách strojársky špecialista v oblasti kvality, montážny pracovník v strojárskej výrobe či stavebný a prevádzkový elektrikár. V Košickom kraji je nedostatkovou profesiou len omietkar. Pre stále vysokú nezamestnanosť nemôžu firmy ľahšie prijímať cudzincov jedine v Prešovskom kraji.
Celkovo v domácej ekonomike chýbajú zamestnanci až v 251 profesiách a štát prostredníctvom úradov práce nevie obsadiť až 87 773 pracovných miest. Z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie aktuálne na Slovensku pracuje 53 690 cudzincov. Ešte v roku 2015 pracovalo v domácej ekonomike „len“ 24 511 zahraničných pracovníkov.
Aj nedostatkové profesie majú stanovené mantinely a v jednej domácej fabrike môže pracovať maximálne 30 percent cudzincov. Štát takto plánuje zabrániť tomu, aby cudzinci spôsobili znižovanie slovenských platov, keďže môžu byť ochotní pracovať aj za nižšie mzdy ako Slováci.
„V Srbsku je veľmi vysoká nezamestnanosť a nízke mzdy. Už práca v slovenskom elektrotechnickom priemysle za 400 eur v čistom sa mi oplatila keďže doma by som bol nezamestnaný. Teraz, keď som sa dostal do firmy pôsobiacej v automobilovom priemysle, mám po započítaní nočných aj víkendov 700 eur, čo sú veľmi slušné peniaze,“ povedal Nino Stevanovič. Ten v hlavnom meste Slovenska pracuje pre jedného z dodávateľov automobilky Volkswagen.
Riešenie cez duálne vzdelávanie
Podľa zástupcov firiem je potrebné duálne vzdelávanie, ktoré žiakom umožní stráviť praktickú časť výučby priamo vo výrobných halách domácich podnikov. „Dnes naše stredné školy opúšťajú hlavne manažéri a marketingoví experti. Problém je v tom, že vo fabrikách chýbajú hlavne kvalifikovaní robotníci a desaťtisíce manažérov sa nemajú kde uplatniť. Aj v rodine máme prípad, keď jeden náš člen pracuje ako manažér obchodného pultu, ale v praxi len dokladá tovar,“ povedal Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Zamestnávatelia preto podporujú snahu štátu o naštartovanie duálneho vzdelávania, ktoré ako jediné môže na sto percent zaistiť prácu všetkým učňom aj maturantom. No v praxi narážajú na nezáujem študentov a každý rok tak ostávajú neobsadené stovky miest v duálnych pracovných odboroch. Žiaci praxujúci v halách pritom dostávajú sociálne štipendium a firmy im prispievajú na ubytovanie a stravu.
„Problém je v tom, že mnoho žiakov po skončení základnej školy nevie o duálnom vzdelávaní a tu môže pomôcť, ak štát umožní prestúpiť do duálu aj po skončení prvého ročníka strednej školy alebo učňovky,“ uviedol Mihók. Podľa jeho skúseností, keď žiaci reálne vidia výhody študentov duálneho vzdelávania, majú záujem aj prestúpiť do odborov ponúkajúcich praktické vzdelávanie. Štát v rámci pripravovanej reformy plánuje takúto možnosť dať študentom maximálne počas prvého polroka štúdia na učňovke alebo strednej škole.
„K väčšiemu záujmu tiež pomôže motivovanie k lepšej práci kariérnych poradcov. Tí ešte na základnej škole zistia, na čo majú deti talent a šancou úspešného uplatnenia v dospelom živote presvedčia o výhodách odborného štúdia aj konkrétneho žiaka,“ dodal Mihók. Aktuálne je na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti 5,37 percenta a do zamestnania môže z úradov práce nastúpiť stále až 148-tisíc Slovákov. Tých plánuje štát najnovšie do zamestnania motivovať možnosťou bezplatných rekvalifikačných kurzov realizujúcich sa podobne ako duálne vzdelávanie priamo v domácich firmách. Vláda tiež zvažuje krátenie sociálnych dávok pre tých, čo dlhodobo nemajú záujem pracovať a v hre je aj exekučná amnestia.