Trump ťahá svet do veľkej krízy

Ochrana amerického trhu cez colnú vojnu, ktorú rozpútal prezident Donald Trump, môže nakoniec vypáliť proti všetkým. Aliancia výrobcov automobilov vypočítala, že prípadné zavedenie 25-percentných ciel na všetky dovážané automobily pripraví amerických spotrebiteľov cez zvýšené ceny áut každý rok o 45 miliárd dolárov.

28.06.2018 14:00
USA-TRUMP/MEDAL Foto: ,
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že USA nemôžu colnú vojnu prehrať, analýzy však hovoria, že prehrať môžu všetci.
debata (8)

Prípadné vyostrenie obchodnej vojny môže dokonca prosperujúcu americkú ekonomiku uvrhnúť do recesie. S takýmto scenárom počíta vo svojej najnovšej analýze Európska centrálna banka. Aj v roku 2008 sa po páde americkej banky Lehman Brothers USA dostali do recesie a svet následne pocítil obrovskú ekonomickú krízu, čo sa v závislosti od krokov Trumpa môže zopakovať aj teraz. „Predikcia Európskej centrálnej banky vychádza z toho, že USA zvýšia dovozné tarify o desať percentuálnych bodov na všetky svoje dovozy. A v reakcii by obchodní partneri zaviedli opatrenia len proti USA,“ povedal Jiří Cihlář, ekonomický analytik spoločnosti Next Finance. Ak sa tak stane, americká ekonomika príde o očakávaný ekonomický rast na úrovni 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). „To by aktuálne znamenalo stagnáciu či dokonca pokles americkej ekonomiky – len v dôsledku jej vlastného ochranárstva,“ do­dal.

Americký prezident totiž v súčasnosti rozohral riskantnú ekonomickú partiu a clami hrozí aj dlhoročným spojencom. Od začiatku mesiaca začali platiť 25-percentné clá na oceľ a desaťpercentné na všetok dovezený hliník aj voči Európskej únii, Kanade a Mexiku. Reakciou krajín boli odvetné clá a následne americký prezident pohrozil zvýšením ciel na všetky dovážané automobily z EÚ z 2,5 na 20 až 25 percent. Takéto vysoké clo zvýši priemerne cenu dovážaného automobilu o 5 800 dolárov. S takýmto dosahom aktuálne počíta Aliancia výrobcov automobilov, ktorá združuje napríklad automobilky General Motors, Toyota či Volkswagen.

Aktuálne Spojené štáty americké uplatňujú 2,5-percentné clá na všetky osobné automobily dovážané z Európskej únie. V prípade športovo-úžitkových vozidiel sú už dnes clá na úrovni 25 percent, a tak prípadné vyostrenie obchodnej vojny nemusí mať napokon priamy dosah na výrobu bratislavského závodu Volkswagen Slovakia. Z tejto fabriky totiž minulý rok smeroval každý štvrtý SUV automobil do USA.

Odchod Harley-Davidson

Americký prezident ešte minulý rok hovoril o možnosti zavedenia až 35-percentných ciel. Navyše aj dvadsaťpäťpercentné clá môžu narobiť problémy slovenským dodávateľom, ktorých súčiastky sa používajú napríklad v nemeckých automobiloch vyvážaných do USA. Podľa analýzy slovenského ministerstva financií americké clá pripravia domácu ekonomiku v priebehu jedného roka o 100 miliónov eur a Nemci počítajú so stratou až päť miliárd eur.

Ekonómovia sa zhodujú v tom, že prípadná obchodná vojna ublíži jednej aj druhej strane. Pre zavedenie odvetných ciel zo strany Európskej únie presun výroby mimo USA oznámil americký Harley-Davidson, a to pre časť motocyklov pre európsky trh. „Výsledný efekt amerických ciel by tak nakoniec mohol byť presne opačný, ako mal byť. Namiesto návratu pôvodne amerických firiem na vlastnú pôdu dôjde pri mnohých z nich k ešte silnejšiemu odlevu z USA,“ uviedol Cihlář. Harley-Davidson uviedol, že clá by zdvihli cenu motocykla predávaného v Európe o 2 200 dolárov. Výrobca motoriek preto presunie výrobu buď do závodov v Brazílii, Indie, alebo Thajska.

Čína vie obísť clá

Už tento piatok má americký prezident oznámiť ďalšie obmedzenia, ktoré zase čínskym firmám zakážu investovať do amerických technologických firiem. Následne nové pravidlá majú začať platiť už s príchodom nového mesiaca, teda v nedeľu. Podľa informácií amerického denníka The Wall Street Journal nebudú môcť akcie amerických spoločností nakupovať nielen štátne, ale ani súkromné čínske firmy. Zákaz sa má týkať aj spoločností, v ktorých majú čínski investori minimálne štvrtinový podiel.

„Trhy navyše museli spracovať ďalší zámer Donalda Trumpa obmedziť čínske investície do amerických spoločností v odvetviach napojených na národnú bezpečnosť. Medzi také zaradil americký prezident napríklad letectvo alebo robotiku,“ uviedol menový stratég Saxo Bank John Hardy. Na tento krok Čína reagovala znížením povinných rezerv pre miestne banky, ktoré klesli o 100 miliárd dolárov, a uvoľnené peniaze majú podporiť rozvoj malých a stredných firiem. „Hromadia sa okrem toho i špekulácie o tom, že Čína použije kurz jüanu ako zbraň v obchodnej vojne s USA, a to aj napriek tomu, že to poškodí imidž bezpečnej meny, ktorý by Čína chcela budovať,“ pokračoval Hardy.

Oslabenie čínskej meny voči doláru dokáže vykompenzovať americkými clami spôsobené zdražovanie čínskych výrobkov v USA. Na druhej strane slabšia mena spôsobuje drahší dovoz ropy aj surovín a následne zdražuje výrobu priamo v Číne. Zároveň silný dolár spôsobí ťažkosti aj ďalším ekonomikám.

„Čím vyššie dolár v reakcii na obchodné trenice vystúpi, tým vážnejšie dosahy to bude mať na globálny ekonomický rast. Obchodná vojna nemá víťazov, len porazených. Zvlášť, to platí pre vysoko zadlžené rozvojové ekonomiky, ktoré budú musieť čeliť poklesu ekonomickej aktivity, slabej lokálnej mene a rastúcim nákladom na dolárové dlhy,“ povedal komoditný stratég Saxo Bank Ole Hansen. Podľa analytika sú jediným pozitívom súčasnej krízy klesajúce ceny ropy.

Ceny akcií padajú

Od prijatia odvetných ciel pomaly, ale isto padajú európske aj americké akciové indexy. Americký index Dow Jones Industrial Average bol ešte v polovici júla na hodnote 25 310 bodov a za viac ako dva týždne klesol na 24 283 bodov. Podobne sa nedarilo ani nemeckému indexu Dax, ktorý za dva týždne klesol z 13 107 bodov na 12 243 bodov.

Slováci súčasné pády akcií reálne pocítia na klesajúcich výnosoch druhého piliera. Za posledný týždeň zaznamenali indexové, akciové a zmiešané fondy prepad hodnoty od –0,36 percenta do –2,09 percenta. V strate sa tak ocitlo všetkých 13 dôchodkových fondov investujúcich úplne alebo len čiastočne do akcií. V minizisku skončili len štyri zo šiestich dlhopisových fondov, ktorých hodnota sa zvýšila od 0,007 percenta do 0,086 percenta.

Napriek súčasnému akciovému pádu sa od začiatku roka stále najlepšie darí indexovým dôchodkovým fondom, ktoré kopírujú vývoj svetových akciových fondov. Tie od začiatku roka rástli od 0,01 percenta do 4,2 percenta. No ešte pár rokov dozadu dokázali tieto fondy zhodnotiť peniaze ľudí aj o 20 percent za rok, keďže výrazne profitovali z prebiehajúceho tlačenia peňazí. To Európska centrálna banka plánuje skončiť v decembri 2018. Ak vyostrenie obchodnej vojny vtiahne svetovú ekonomiku do recesie, môžu akciové indexy rovnako ako v minulosti dosiahnuť vysoké straty.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #automobilky #Donald Trump #obchodná vojna #clá