Rozvodné sústavy Estónska, Litvy a Lotyšska teraz fungujú v synchronizáciu s ruskou a bieloruskou sieťou, čo tieto krajiny považujú za prvok ohrozujúce národnú bezpečnosť.
„Na dohode sme pracovali deväť rokov. Je to posledný balvan, ktorý stál medzi nami a našou skutočnou energetickou nezávislosťou,“ uviedla v litovskej televízii LRT litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová. „Rusko stratí nástroj na vydieranie, ktorým zasahovalo do našej politiky,“ dodala.
Štáty by v rámci dohody mali používať existujúce elektrické vedenie LITPOL Link, ktoré spája Litvu s Poľskom, a nový kábel pod Baltským morom vedúci okolo teritoriálnych vôd ruskej kaliningradskej enklávy. Projekt má byť podľa diplomatických zdrojov agentúry Reuters potvrdený v auguste, stáť má 560 miliónov eur.
O probléme, ako zásobovať elektrinou Kaliningrad, bude s Moskvou rokovať Brusel. V súčasnej dobe je oblasť napojená na Rusko cez pobaltské štáty. Rusko, na ktorom je rovnováha energetických sietí pobaltských krajín teraz závislá, síce nikdy svoje siete neodpojilo, ani sa tým nevyhrážalo, tri dotknuté štáty sa však obávajú, že by to mohlo urobiť.
Litva predpokladá, že schopnosť samostatného fungovania bez Ruska pobaltské republiky otestujú v júni budúceho roka.
Ruské a kontinentálne európske systémy používajú frekvenciu 50 Hz, nie sú ale synchronizované. Ruský systém je riadený z Moskvy, zatiaľ čo kontinentálny je decentralizovaný, uviedla agentúra Reuters.