Križovatka ciest prvej triedy I/18 smerujúca na Žilinu a I/59 vedúca cez Donovaly do Banskej Bystrice dostane novú podobu. Odbočovací pruh smerom na Banskú Bystricu bude dlhší. Rovnako dôjde k synchronizácii semaforov tak, aby vodiči mohli využívať zelenú vlnu. S rozširovaním cesty sa pre priestorové podmienky nepočíta.
"NDS naprojektovala opatrenia na skapacitnenie križovatky ciest I/18 a I/59 až do doby ukončenia výstavby diaľnice D1 Hubová – Ivachnová,“ informuje hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová. Dôvodom je predĺžená lehota na výstavbu diaľnice spolu s narastajúcou intenzitou premávky v Ružomberku.
Vodiči smerujúci z východu na západ severnou trasou sa práve v Ružomberku definitívne rozhodujú, či budú smerom na Bratislavu pokračovať cez Žilinu po ceste prvej triedy I/18 a diaľnici D1, alebo cez Banskú Bystricu po ceste prvej triedy I/59 a rýchlostnej ceste R1.
Podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015 denne jazdí po ceste I/18 v meste 24 900 vozidiel. Cesta I/59 smerujúca na Donovaly je zaťažená dennou intenzitou 16 268 automobilov. Oba ťahy slúžia tak pre vnútromestskú dopravu, ako aj pre tranzit. Aktuálne vodiči nemajú možnosť mesto obísť.
Najmä z východnej strany sa pri presune vozidiel z východu smerom na západ na konci diaľnice D1 vytvára dopravný lievik. Končiaca diaľnica sa napája na cestu prvej triedy I/18, po ktorej vozidlá smerujú priamo do Ružomberka na spomínanú križovatku.
Foto: NDS
Diaľničný úsek D1 Hubová – Ivachnová je rozostavaný od decembra roku 2013. Súčasťou úseku je tunel Čebrať. Podľa pôvodných plánov mal byť obchvat Ružomberka hotový v roku 2017. Výstavbu však v roku 2015 zastavil zosuv pôdy pri západnom portáli tunela Čebrať. Diaľnica mala západne od tunela viesť v záreze kopca. Doplnkový geologický prieskum odhalil, že šmykové plochy sa nachádzajú v hĺbke 40 – 50 metrov pod povrchom.
Štát následne pristúpil k hľadaniu novej trasy štvorprúdovky. Pôvodne mal tunel Čebrať dosiahnuť dĺžku 2 026 metrov. Nový proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) odporučil premiestniť západný portál tunela, čo znamená, že Čebrať sa predĺži. Nová dĺžka tunela predstavuje 3 650 metrov. Celý úsek bude kratší o 300 metrov.
Výstavbu úseku zabezpečuje dvojica firiem Váhostav a OHL. Diaľničiari sa s víťazom tendra dohodli na dodatku k zmluve, ktorý bol potrebný pre dostavbu úseku. Pôvodná verejná súťaž vygenerovala cenu výstavby vo výške 227,3 milióna eur. Zmena trasovania si vyžiada dodatočných 61 miliónov eur.
K obnoveniu prác v tuneli mohlo dôjsť už pred letnou sezónou. Obyvatelia ružomberskej mestskej časti Hrboltová sa však v posledný možný deň proti rozhodnutiu o novom trasovaní odvolali. Šéf diaľničiarov Ján Ďurišin označil tieto námietky ako špekulatívne. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) tvrdí, že požiadavkám obyvateľov bolo vyhovené a sú zapracované do dokumentácie. Práce v tuneli by sa tak mohli rozbehnúť až koncom leta.