Pôžičkový raj sa na budúci rok skončí

Klienti domácich finančných domov si len minulý rok požičali 3,76 miliardy eur a Slováci sú najrýchlejšie sa zadlžujúcim národom v celej Európskej únii. V snahe zabrániť rizikovému zadlžovaniu ľudí zatiahla ručnú brzdu Národná banka Slovenska a od začiatku júla začalo nabiehať viacero opatrení spôsobujúcich ťažšiu dostupnosť pôžičiek.

05.07.2018 12:00
reality, byvanie, dom, stare mesto Foto: ,
K úverovému boomu prišlo po tom, čo Európska centrálna banka v roku 2015 začala tlačiť peniaze. V decembri tohto roku s tým však skončí a potom ceny nehnuteľnosti prestanú prudko rásť.
debata (19)

„Dopad zmien sa prejaví až v roku 2019, keď by malo dôjsť k miernemu spomaleniu rastu úverov, ktorý je momentálne nadmerný,“ povedala Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska. Zároveň regulátor finančného trhu aj v budúcom roku počíta s tým, že Slováci budú aj naďalej patriť k najrýchlejšie sa zadlžujúcim národom v EÚ a v dôsledku opatrení prídu „len“ o prvé miesto. „Domácnosti si naďalej budú môcť zobrať úver či už na bývanie, alebo spotrebiteľský úver, je však dôležité, aby to bolo v primeranej výške,“ dodala Solčányiová.

Úvery dostali strop

Dlhy slovenských domácnosti boli ešte v roku 2009 druhé najnižšie v strednej aj vo východnej Európe. K úverovému boomu prišlo po tom, čo Európska centrálna banka v apríli 2015 odštartovala tlačenie peňazí a výrazne znížila úroky na dovtedy drahých hypotékach. Lacné pôžičky vyvolali taký záujem Slovákov, že ich dlhy v pomere k výkonu ekonomiky už v roku 2016 predbehli susednú Českú republiku a v roku 2017 aj rýchlo rastúce Poľsko. Výsledkom je, že koncom minulého roka presiahli úvery slovenským domácnostiam 38 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a rýchly rast úverov pokračuje aj v tomto roku.

Od začiatku mesiaca preto skončili stopercentné hypotéky. Aj nadpriemerne zarábajúci Slováci si budú môcť zobrať úver maximálne v hodnote 90 percent ceny nehnuteľnosti. Na byt v sume 100-tisíc eur tak banka môže cez hypotéku požičať maximálne 90-tisíc eur a zvyšok majú tvoriť vlastné úspory. Lepšie zarábajúci Slováci si prípadné chýbajúce úspory môžu vyriešiť spotrebným úverom alebo stavebným sporením. Zároveň do konca roka sa postupne bude obmedzovať aj poskytovanie 90-percentných hypoték a od začiatku roka 2019 sa väčšina ľudí dostane len k 80-percentným hypotékam. Bežne zarábajúci ľudia tiež budú môcť mať dlhy maximálne vo výške 8-násobku ich ročného príjmu. Napríklad človek s čistým mesačným platom 700 eur si bude môcť požičať maximálne 67 200 eur.

„Pripravované zmeny sa prakticky nedotknú domácností s nižšími príjmami,“ zhodnotila hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Tie sú totiž dosť obmedzené už súčasnými pravidlami a za rastom dlhov stoja hlavne lepšie zarábajúci ľudia žijúci najmä v Bratislave. Práve obyvatelia hlavného mesto spolu s ľuďmi žijúcimi v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska čelia posledné roky prudkému rastu cien nehnuteľností.

Byty prudko zdraželi

Pred šiestimi rokmi stál v mestskej časti Karlova Ves starší trojizbový byt 89-tisíc eur a v súčasnosti najvýhodnejšie ponuky začínajú na sume 125-tisíc eur. V hlavnom meste Slovenska nešli prudko nahor len ceny nehnuteľností, ale pre nedostatok parkovacích miest stúpli aj ceny garáží. Pred desiatimi rokmi sa v Karlovej Vsi dala kúpiť garáž v parkovacom dome za 6-tisíc a aktuálne najnižšie ponuky štartujú na sume 22-tisíc eur. Podobne rástli ceny aj v iných mestách s dostatkom pracovných príležitostí a príchod automobilky Jaguar Land Rover spôsobil prudké stúpanie cien v Nitre. „Pár rokov dozadu sme spolu so ženou kúpili starší štvorizbový byt na sídlisku Klokočina za 60-tisíc eur. Veľmi sa nám to oplatilo, lebo naši noví susedia kúpili podobný byt za 110-tisíc eur,“ povedal informatik Tibor Ivančík. Podobný rast cien nehnuteľností zaznamenali všetci ľudia žijúci v oblastiach s nízkou nezamestnanosťou a dostatkom pracovných príležitostí.

Vyššie ceny nehnuteľností ľudia akceptujú práve vďaka nízkym úrokom na hypotékach. Úroky atakovali historické minimá naposledy v máji tohto roku a najlepšie ponuky bánk sa predávajú s ročným úrokom okolo jedného percenta. „Pre zvyšok tohto roka ešte výrazné zvyšovanie úrokových sadzieb na hypotékach neočakávame, pretože medzi bankami aj naďalej prebieha tvrdý konkurenčný boj o klienta. Na prelome rokov však už zrejme náklady na dlhodobé zdroje bankám stúpnu do takej miery, že budú nútené postupne sadzby na hypotékach upravovať smerom nahor,“ povedal analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. V decembri tohto roka totiž Európska centrálna banka skončí s tlačením peňazí a už v polovici roka 2018 pravdepodobne zdvihne základnú úrokovú sadzbu z nuly na 0,25 percenta.

Kríza by všetko zmenila

Koniec tlačenia peňazí môže o pár rokov spôsobiť veľké problémy. Napríklad 30-ročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur má pri ročnom úroku vo výške jedného percenta mesačnú splátku 322 eur. Takto nízky úrok majú klienti bánk fixovaný väčšinou na tri až päť rokov a po uplynutí tohto obdobia banka úrok zmení na základe aktuálne výšky úrokových sadzieb. Tridsaťročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur môže mať už o päť rokov úrok vo výške troch percent a v takom prípade mesačná splátka stúpne na 422 eur. Zvyšovanie úrokov tak môže mesačnú splátku tej istej hypotéky zvýšiť o sto eur za mesiac.

Zároveň o pár rokov môže európsku ekonomiku zasiahnuť recesia, ktorá by opäť do domácej ekonomiky priniesla prepúšťanie a pokles cien nehnuteľností. To môže ľuďom spôsobiť obrovské problémy v prípade, ak za hypotéku vo výške 100-tisíc eur dnes ručia bytom v hodnote 100-tisíc eur. V kríze sa totiž cena bytu môže prepadnúť na 80-tisíc eur a v takom prípade aj po predaní bytu v dražbe ostane klientovi dlh vo výške 20-tisíc eur. V krajnom prípade príde nielen o strechu nad hlavou, ale ešte mu ostanú obrovské dlhy. Práve z tohto dôvodu NBS zrušila začiatkom mesiaca 100-percentné hypotéky.

Tlačenie peňazí Európska centrálna banka po prvý raz v histórii spustila v apríli 2015. Cieľom lacných peňazí bolo naštartovanie ekonomiky, ktoré aj na Slovensko prinieslo rekordne nízku nezamestnanosť. V ekonomike postavenej na dlhu totiž lacné úvery spôsobujú rast spotreby a zároveň firmám umožňujú realizovať nové projekty. Rizikom takto nastavenej politiky je, že bežní ľudia si zoberú príliš veľké dlhy, ktoré v budúcnosti nezvládnu splácať.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #pôžičky #úvery #peniaze #hypotéka #Európska centrálna banka