Vedúci čínski predstavitelia, vrátane podpredsedu vlády Liou Che, na stretnutiach v Bruseli, Berlíne a Pekingu, navrhli alianciu medzi dvoma hospodárskymi mocnosťami a ponúkli, že viac otvoria čínsky trh ako gesto dobrej vôle.
Jedným z návrhov bolo, aby Čína a EÚ začali spoločne akciu proti USA na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
EÚ, najväčší obchodný blok na svete, však odmieta myšlienku spojiť sa s Čínou proti Washingtonu. Uviedlo to päť predstaviteľov a diplomatov EÚ pred čínsko-európskym summitom v Pekingu v dňoch 16. – 17. júla.
Namiesto toho sa očakáva, že summit prinesie zmierlivejšie komuniké, v ktorom sa obe strany zaviažu pokračovať v multilaterálnom obchodnom systéme a prisľúbia vytvorenie pracovnej skupiny pre modernizáciu WTO, uviedli zdroje EÚ.
Vicepremiér Liou Che súkromne povedal, že Čína je pripravená na summite po prvý raz predstaviť, aké odvetvia môže otvoriť európskym investíciám.
Čínske médiá medzitým, v snahe podporiť iniciatívy svojich predstaviteľov, informovali, že EÚ „je na čínskej strane“, čím dostali blok do delikátne pozície. Predchádzajúce dva čínsko-európske summity v rokoch 2016 a 2017 sa pritom skončili bez vyhlásenia, pre nezhody v otázkach obchodu a Juhočínskeho mora.
„Čína chce, aby Európska únia stála s Pekingom proti Washingtonu, aby sa postavila na jeho stranu,“ povedal jeden európsky diplomat. „Neurobíme to, a povedali sme im to.“
Napriek clám, ktoré Trump zaviedol na dovoz kovov z EÚ a hrozbe ciel aj na dovoz európskych áut, Brusel zdieľa obavy Washingtonu z uzavretých čínskych trhov a zo snáh Pekingu manipulovať s obchodom, s cieľom ovládnuť svetové trhy.
„Súhlasíme s takmer všetkými sťažnosťami Spojených štátov proti Číne, ale nesúhlasíme s tým, ako to Spojené štáty riešia,“ povedal ďalší diplomat.
Napriek tomu je aktuálny postoj Číny pozoruhodný vzhľadom na hlboké ekonomické a bezpečnostné väzby Washingtonu s európskymi štátmi. Ukazuje rozsah čínskych obáv. Trump má totiž 6. júla stanoviť ďalšie clá na čínsky dovoz.
Podčiarkuje taktiež novú odvahu Číny v snahe získať vedúce postavenie v čase, keď sa USA a ich spojenci – EÚ, Kanada a Japonsko rozchádzajú v názoroch na voľný obchod, zmeny klímy a zahraničnú politiku.
Iný diplomat označil roztržku Trumpa a jeho západných spojencov po summite skupiny G7 v Kanade za darček Pekingu, pretože ukázala, že európski lídri strácajú dlhoročného spojenca, prinajmenšom v obchodnej politike.
Európski vyslanci tvrdia, že už v roku 2017 z Číny cítili väčšiu naliehavosť, aby našli rovnako zmýšľajúce krajiny ochotné postaviť sa proti Trumpovej politike „Ameriky na prvom mieste“.
Čína sľúbila, že sa viac otvorí. Predstavitelia EÚ však očakávajú, že akékoľvek kroky Pekingu budú skôr symbolické než zásadné. Napríklad májové rozhodnutie Číny znížiť sadzby na dovoz automobilov neprinesie citeľné rozdiely, pretože tento dovoz má len malý podiel na čínskom trhu. A plány Pekingu na rýchly prechod na elektrické vozidlá znamenajú, že akékoľvek nové výhody, ktoré ponúka tradičným európskym výrobcom automobilov, budú mať pre nich len malý prínos.
V každom prípade, najnovšia ponuka Číny na väčšie otvorenie trhov odráža obavy Pekingu, že bude musieť čeliť prísnejším kontrolám EÚ. A zároveň regulačné úrady v USA blokujú čínske pokusy o prevzatie firiem.
Aj Európska únia sa usiluje o schválenie legislatívy, ktorá umožní väčšiu kontrolu zahraničných investícií.
„Nevieme, či je táto ponuka na otvorenie skutočná,“ povedal tretí diplomat EÚ. „Je nepravdepodobné, že by to znamenalo systémovú zmenu,“ dodal.