„V Spojených štátoch je zrejmé sklamanie, že niektorí spojenci nedodržiavajú svoje sľuby,“ napísal podľa informácií amerického denníka The New York Times Trump nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Podobný list mali dostať aj predstavitelia Talianska, Španielska, Portugalska, Belgicka, Nórska a Kanady. „Po viac ako roku sťažností na neplnenie kolektívnych záväzkov obrany môžeme zvážiť obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti vo svete,“ uvádza sa ďalej v liste. Väčšiu prítomnosť Američanov v Európe žiadajú po ruskej anexii Krymu pobaltské krajiny a Poľsko. Štáty združené v NATO sa už roku 2014 na summite vo Walese zaviazali, že budú dávať na obranu dve percentá HDP, ale väčšina členov tento sľub doteraz nesplnila.
Kto je zlý?
„Európska únia je možno rovnako zlá ako Čína, len je menšia,“ povedal tiež Trump cez víkend v rozhovore pre americkú televíznu stanicu Fox News. Už vtedy upozornil, že Spojené štáty americké míňajú obrovské finančné prostriedky na ochranu európskych spojencov. Prebiehajúca obchodná vojna tak začína dostávať aj bezpečnostný rozmer.
Spojené štáty ešte v apríli uvalili 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentné na hliník. Následne viacerým štátom udelili výnimku a začali rokovať o nových obchodných podmienkach. Štáty, ktoré nakoniec súhlasili so znížením exportu do USA, dostali trvalú výnimku a sú medzi nimi Austrália, Južná Kórea a Brazília. Štáty, ktoré nesúhlasili so znížením vývozu, o výnimku prišli a od prvého júna platia clá na európsku, kanadskú či mexickú produkciu. Následne zaviedli odvetné clá a americký prezident reagoval hrozbou uvalenia ciel na automobily. Najnovšie vo svojich vyhrážkach začal spomínať aj garantovanie bezpečnosti Európskej únie.
Americký prezident odstúpil aj od jadrovej dohody s Iránom. Zároveň sa vyhráža uvalením sankcií na firmy, ktoré budú s Iránom aj naďalej obchodovať. Európska únia pritom trvá na dodržaní dohody a chce aj naďalej obchodovať s Iránom. Dlhoročné spojenectvo cez Atlantik, budované od konca druhej svetovej vojny, tak začína dostávať vážne trhliny.
V celej hre je dôležitá aj ropa. Trump upokojuje, že obmedzenie vývozu iránskej ropy nespôsobí zdražovanie pohonných hmôt, lebo vzniknutý výpadok po jeho rozhovore s kráľom Salmánom nahradí Saudská Arábia. Práve tento štát je na Blízkom východe jedným zo strategických spojencov USA a zároveň Saudská Arábia dlhé roky bojuje o vplyv v regióne práve s Iránom. V obave pred zvýšenou ťažbou amerických ťažiarov súhlasí so zvyšovaním ťažby ropy aj Rusko, ktoré je najväčším producentom čierneho zlata na svete.Nový svetový poriadok
Americký prezident tiež začína tlačiť na zreformovanie Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Práve tam smerovala Európska únia žalobu voči Spojeným štátom americkým za uvalenie ciel na oceľ a hliník. „Teraz nemáme žiadne plány, ale keď sa k nám nebudú správať dobre, niečo urobíme,“ varoval Trump po stretnutí s holandským premiérom Markom Ruttem. Podľa amerického prezidenta sa WTO momentálne k USA správa „naozaj zle“.
Následne americký server Axios informoval o príprave zákona, ktorý Donaldovi Trumpovi umožní nerešpektovať maximálnu výšku ciel stanovenú WTO. V prípade, že novú legislatívu schváli americký Kongres, Európskej únii nijako nepomôže, ak WTO aj označí americké clá za nelegálne. V krajnom prípade tiež USA môžu rovno vystúpiť z WTO.
Svetová obchodná organizácia vznikla roku 1995 a nahradila dovtedy platnú dohodu o clách a obchode (GATT). Úlohou WTO je urovnávať obchodné spory medzi partnermi a zabrániť diskriminácii malých štátov. Paradox je, že v minulosti práve USA prostredníctvom WTO vytvárali súčasné pravidlá svetového obchodu a dnes sú ich najväčším kritikom.
Kampaň proti zavádzaniu ciel priamo v USA rozbieha americká obchodná komora. Najväčšia lobistická organizácia v USA sa totiž obáva následkov rozpútania svetovej obchodnej vojny. Napríklad len americký štát Texas každý rok predá do Mexika mäso v hodnote 321 miliónov dolárov a do Číny vyvezie obilniny za 494 miliónov dolárov. Celkovo môže obchodná vojna len v prípade tohto štátu zasiahnuť export za 3,9 miliardy dolárov. Podľa informácií tlačovej agentúry Reuters americká obchodná komora investuje v tomto roku milióny dolárov do zvolenia kongresmanov podporujúcich súčasné zachovanie voľného obchodu.
Obrovské alebo žiadne clá
Paradoxne voľný obchod podporuje aj súčasný americký prezident Donald Trump, ktorý chce zavádzaním ciel dotlačiť ostatné štáty k úplnému zrušeniu colných bariér. Prípadne aspoň k vyrovnaniu obrovského obchodného deficitu USA, ktorý v minulom roku dosiahol pri obchodovaní s Európskou úniou hodnotu mínus 150 miliárd amerických dolárov a pri obchodovaní s Čínou až mínus 375 miliárd amerických dolárov.
Na druhej strane nemecký ekonomický inštitút IFO upozorňuje, že americké internetové giganty Google, Amazon, Facebook či Apple platia v Európe veľmi nízke dane a väčšinu vysokých ziskov investujú priamo v USA. Trumpove slová o zrušení všetkých zostávajúcich bariér obchodu by znamenali, že EÚ by dovážala všetky geneticky modifikované plodiny, k čomu Európania dlhodobo nie sú naklonení.
Súčasná politika Donalda Trumpa zaznamenáva úspechy hlavne u nedemokratických režimov. S diktátorom Severnej Kórey dohodol, že sa postupne vzdá atómových bômb, a komunistami vedená Čína súhlasila s posilnením nákupu amerických výrobkov. V súčasnosti Trump tlačí na to, aby Čína nemohla investovať v USA do technologických spoločností a blokuje aj vstup China Mobile.
Tvrdá rokovacia taktika však nežne úspechy u dlhoročných obchodných spojencov a odvetné clá minulý mesiac prijala Európska únia a od začiatku tohto mesiaca sa pridala aj Kanada. Dlhoročných obchodných partnerov uráža tvrdá obchodná politika Donalda Trumpa. Americký prezident momentálne očakáva dobré vzťahy s novým mexickým prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom, s ktorým tesne po jeho zvolení pol hodiny telefonoval.