Ako príklad prepojení spomenul vzťahy Česko a Vietnam, Maďarsko a Rumunsko, Slovensko a Srbsko. „Každá krajina si okrem miezd volí aj imigračnú politiku. Tá sa stáva v súčasnosti absolútne primárnym kritériom,“ konštatoval. Keďže mzdy sú približne rovnaké, dane aj odvody tiež, bude podľa neho rozhodovať, ako rýchlo pracovník z tretích krajín získa legálnu cestu pre zamestnanie, to znamená prechodný pobyt, pracovné povolenie či zamestnaneckú kartu. Zároveň poukázal na to, že rozdiely medzi Srbskom či Macedónskom a Slovenskom v mzdách sú v rozmedzí 30 % až 50%.
Podľa neho zohráva úlohu skôr dostupnosť práce a vnímanie slovenského prostredia a jeho spoločenského statusu ako západného. „Naša životná úroveň, štandard je vyšší, sme si národnostne podobní, a preto aj napriek nižším mzdám oproti západnej Európe je slovenské prostredie pre tieto krajiny atraktívne,“ povedal. Ďalej to podľa neho súvisí aj so servisom, ktoré môže občan pri zamestnaní v SR získať, ako bezplatné ubytovanie či dopravu, čo zvyšuje atraktivitu pracovných ponúk.
Dosedla očakáva v rokoch 2018 – 2020 možný rast miezd v spomínaných krajinách aj na Slovensku. „Rozdiely budú pretrvávať, ale ak porovnáme rýchlosť a akceleráciu rastu miezd napríklad na Slovensku a v Rumunsku za posledných 5 rokov, tak v Rumunsku mzdy rástli dvakrát rýchlejšie,“ uviedol.
Podľa údajov z tejto agentúry bola v 4. kvartáli 2017 hodinová mzda v Nemecku v elektropriemysle (8,6 až 9,9 eura) a v automotive (9,8 až 11,5 eura), na Slovensku v elektropriemysle (3,5 až 4,2 eura) a v automotive (3,9 až 5,3 eura), v ČR v elektropriemysle (3,6 až 4,3 eura) a v automotive (3,9 až 5,4 eura), v Poľsku elektropriemysle (3,2 až 3,9 eura) a v automotive (3,7 až 4,9 eura), v Rumunsku v elektropriemysle ( 2,1 až 2,6 eura) a v automotive (3,1 až 3,5 eura) a v Maďarsku v elektropriemysle (2,8 až 3,4 eur) a v automotive (3,2 až 4,4 eur).