Koudela: Výmena Novák za Mochovce zrazí rastúce ceny elektriny

, 11.07.2018 11:00
elektrina, energie, ceny
Problém predimenzovaných ističov, ktorý vlani po radikálnom uvoľnení pravidiel vyústil do ističovej aféry, sa Problém predimenzovaných ističov, ktorý vlani po radikálnom uvoľnení pravidiel vyústil do ističovej aféry, sa ide teraz riešiť postupne. Po novom môže distribútor do pevnej platby presunúť namiesto jedného percenta tri percentá z úhrady za samotnú elektrinu. Autor:

Lacnejšiu elektrinu či plyn v budúcom roku čakať nemôžeme. Naznačujú to ceny na burzách, ale aj nové vyhlášky regulačného úradu, ktoré už riešia aj ističe, upozorňuje riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela.

Na druhej strane pred spustením je meškajúci tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá môže nahradiť elektrinu z uhoľnej elektrárne Nováky, a to by malo na ceny podľa Koudelu pozitívny vplyv.

Ceny elektriny a plynu na burzách idú hore. Porastú ceny pre domácnosti?

Výkonný riaditeľ spoločnosti Slovakia Energy...
Výkonný riaditeľ spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela

V posledných mesiacoch ceny prudko rastú a nie je žiadny predpoklad, že budú klesať. Elektrina sa momentálne dostala aj na 45 eur za megawatthodinu. Ceny tlačí hore viacero faktorov – vysoké ceny emisných povoleniek či rastúca ekonomika. Kvôli geopolitickej situácii okolo Iránu a Sýrie sa zvyšujú ceny energetických surovín. Časy, keď elektrina stála 80 eur za megawatthodinu, tu už boli v roku 2008, zatiaľ sme od tejto sumy stále ďaleko. No 55 eur za megawatthodinu je už predstaviteľných.

Čo to bude znamenať?

Pri takomto náraste do konca júna sa to už prejaví aj na cene, ktorá vstupuje do vzorca pre koncové ceny na budúci rok. Môže to byť 15– až 30-percentný nárast na cene komodity. Tá tvorí na Slovensku približne tretinu koncovej ceny.

V budúcom roku by mal začať vyrábať tretí blok Mochoviec. Aký to bude mať vplyv na ceny elektriny?

Slovensko je v súčasnosti deficitné v spotrebe elektriny voči výrobe, dováža ju z Česka. Cena na Pražskej burze je tak pre Slovensko o čosi vyššia. Môžu to byť aj tri eurá za megawatthodinu. Ak by narástla domáca výroba, znížil by sa dovoz. Nulový síce nebude, lebo tlak na využívanie cezhraničnej kapacity zostane, a to kvôli rastu dopytu. No možno sa vráti na čísla spred pár rokov, keď bol rozdiel pre Slovensko pár desiatok centov.

Slovenské elektrárne už naznačili, že s uhoľnou elektrárňou Nováky do budúcnosti nepočítajú. Keď skončí o nejakých päť rokov, tak zase zmierni nárast domácej výroby elektriny.

Ide o obmedzenie emisií. Ak by mala elektráreň fungovať podľa nových podmienok, bolo by potrebné investovať nemalú čiastku do jej obnovy a zlepšenia emisného limitu. Vplyv na životnosť má aj to, že elektráreň vyrába energiu z nekvalitného uhlia. Ak v časovom horizonte do roku 2023 dôjde k zastaveniu činnosti tejto elektrárne, odpadne aj časť nákladov, ktoré všetci platíme v cenách za elektrinu v rámci tarify za prevádzkovanie systému. Ide o podporu výroby elektriny z domáceho uhlia vo výške 4,5 eura za megawatthodinu. Ak výrobu elektrárne Nováky nahradí výroba z Mochoviec, vplyv na ceny pocítime všetci.

Nedávno sa novelizoval zákon o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Staré OZE by mali skončiť do roku 2025. Aký to bude mať vplyv na tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), cez ktorú ľudia platia ročne 26 eur za každú megawatthodinu?

Čiastočný vplyv to mať bude. Elektrinu budú vyrábať aj naďalej, no nebudú na ňu poberať príspevok. Otázne však je, nakoľko tieto pôvodné fotovoltické elektrárne nahradia nové a aká bude výška príspevku na výrobu elektriny z týchto zdrojov v podobe TPS.

No prídu ďalšie z aukcie ministerstva hospodárstva?

Ak tá aukcia bude prebiehať transparentne – otvorenou formou, tak potenciálni výrobcovia si musia prerátať, koľko ich bude stáť výstavba a za koľko budú vyrábať, a s tým ísť do aukcie. Veľmi veľa však bude závisieť od toho, ako bude aukcia nastavená, aby sa nestalo, že tam budú dva subjekty s cenou napríklad 70 eur, pričom raz vyhrá jeden a inokedy druhý.

Pri obnoviteľných zdrojoch sa veľa hovorí aj o ich akumulácii. Sú teda batérie budúcnosťou energetiky?

Áno. Napríklad fotovoltika vyrába najviac cez deň, keď svieti slnko. Domácnosť však potrebuje elektrinu stále. Ideálne preto je, ak má domácnosť akumulátor, do ktorého si vyrobenú elektrinu odloží a môže ju spotrebovať neskôr, prípadne prebytok môže využiť niekto v blízkom okolí.

V Česku môžu domácnosti uzatvárať kontrakty na určité obdobie. Prečo nie je možné niečo takéto na Slovensku?

Je tu jeden problém. V Česku využívame obchodovanie na krátkodobých trhoch. Ponúkame to aj zákazníkom z radov domácností. Funguje to v podstate tak, akoby zákazník obchodoval na veľkoobchodnom trhu. Pre každú hodinu má stanovenú nejakú cenu. Vidí, aké budú ceny, a podľa toho môže optimalizovať svoju spotrebu. Rozhoduje sa tak, kedy pustí práčku, umývačku či bojler – tak, aby spotrebovával elektrinu, keď je najlacnejšia. Ak má prebytková elektrina zápornú hodnotu, my ako dodávateľ mu za elektrinu platíme. Ďalšou možnosťou je, že si zákazník zafixuje cenu, keď je nižšia – napríklad na dva roky, my ju vtedy nakúpime. Ak potom cena stúpne, klienta sa to nedotkne. Rovnako to platí, aj keď cena klesne. To platí i pre české domácnosti. Tento prístup však nie je možné uplatniť, a to z dôvodu regulácie cien dodávky elektriny pre domácnosti a malé podniky. Ak by si napríklad zákazník zafixoval cenu vo výške 40 eur/MWh a napokon by na veľkoobchodnom trhu na Slovensku klesla napríklad na 35 eur/MWh, regulačný úrad by nám nedovolil účtovať viac ako 35 eur za megawatthodinu, hoci sme ju nakúpili drahšie a dostali by sme sa tak do straty.

Bol by na Slovensku záujem?

Áno. Aj iní dodávatelia by uvítali, keby sa regulácia uvoľnila. Neznamenalo by to automaticky úsporu pre všetkých zákazníkov, ale bola by tu možnosť úspory, a to hlavne pre domácnosti, ktoré sa vybavia inteligentnými meračmi. Tie by už neboli len ukazovateľom spotreby, ale aj nástrojom, ako znížiť jej cenu. No návrh vyhlášky regulačného úradu takúto možnosť neobsahuje. Takže žiadna revolúcia sa nechystá.

Je teda v dlhoočakávaných vyhláškach regulačného úradu niečo zásadné?

Z pohľadu trhu a regulácie nie. Vo vyhláške pre reguláciu v elektroenergetike naďalej zostáva regulovaná cena za dodávku a distribúciu. Nemení sa ani skladba ceny. Nateraz sa nepočíta ani s tým, že by vypadli niektoré zložky tarify za prevádzkovanie systému. Ide skôr o drobné zmeny.

Aké?

Napríklad drobné zvýšenie fixnej zložky, ktorú platí domácnosť – zo 65 na 75 centov za odberné miesto na mesiac. Dnes sa stanovuje cena komodity podľa priemeru cien na Pražskej burze za prvý polrok predchádzajúceho roka. To zostáva aj v novej vyhláške. V aktuálnej vyhláške je možné zohľadniť náklady na celkový diagram pre zraniteľných odberateľov maximálne 12 percentami v cene, po novom by to malo byť desať percent. Cenu je tak možné upraviť maximálne o túto čiastku smerom hore. To obmedzuje prostriedky na strane dodávateľov. Uvidíme, ako s tým bude regulátor ďalej pracovať, prípadne či to ešte zníži.

Aký dosah bude mať nová úprava na ceny elektriny?

Tu došlo k jednej zmene. Výnos z distribúcie rozkladá distribútor do fixnej a variabilnej zložky. Aktuálne môže predstavovať maximálne 65 percent ceny vo fixnej zložke, ktorá závisí od veľkosti ističa, a zvyšok tvorí variabilná zložka. Doteraz vyhláška hovorila, že medziročne sa môže do fixnej zložky presunúť maximálne jedno percento z variabilnej zložky. Po novom by to mohli byť tri percentá. Podobný pokus sme evidovali na prelome rokov 2016 a 2017. Regulátor vtedy povolil distribútorom presunúť až 80 percent ceny do fixnej zložky. Oni to urobili, a vyvolalo to veľký rozruch. Niektorým zákazníkom ceny enormne narástli. Tak sa vrátila stará vyhláška, podľa ktorej ideme aj teraz. Nová vyhláška hovorí: pozor, v priebehu nasledujúcich rokov bude dochádzať k nárastu fixnej zložky. Nepôjde o skokový nárast, ale v priebehu nejakých troch rokov sa môže fixná zložka zvýšiť o deväť percent.

Naznačujete, že regulátor sa snaží riešiť problematiku predimenzovaných ističov?

Rozumné je ističe optimalizovať teraz. Skôr či neskôr to totiž bude čakať všetkých. Akurát to nebude skokové, ale postupné. Distribútorom sa budú uvoľňovať ruky a budú sa snažiť presunúť väčšiu časť ceny do fixnej zložky.

Prečo?

Distribútori majú odberné miesta a tam rezervované kapacity či už v podobe ističov, alebo dojednaného odberu – a teda istotu príjmu. Naopak, variabilná zložka závisí od toho, koľko elektriny sa cez ich siete prenesie. Pri zavádzaní stále väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov a energetických úspor sa môže stať, že sa prenos cez elektrickú sieť zníži, a teda sa znížia aj výnosy distribútora, ak má veľkú časť príjmov z variabilnej zložky. Pritom o sieť sa musí starať, či pretečie päť, alebo jedna terawatthodina. Sieť musí byť tak či tak funkčná a spoľahlivá. Negatívne reakcie vyvolalo, že sa predtým skokovo presunula veľká časť variabilnej zložky do fixnej. A tiež to, že zákazníci nemali dostatok času, aby si odberné miesta optimalizovali.

Tie tri percentá sú teda veľa či málo?

Považujem to za primerané. Distribútori vedia, ako sa mení množstvo elektrického prúdu, ktorý prejde cez ich siete, a či by tie tri percentá umožnili to, aby sa im neznižovali výnosy za distribúciu. No na strane regulátora by som sa skôr sústredil na ocenenie majetku a ostatných nákladov, ktoré do vzorca vstupujú zo strany distribučných spoločností. Tiež či sú dostatočne podporované investície na obnovu a rozvoj sietí.

Ako je to pri plyne?

Tiež žiadna revolúcia. Do novej vyhlášky sa však dostáva pozitívna zmena oproti súčasnej úprave. Po novom by mal byť zákazníkovi poplatok za distribúciu účtovaný podľa spotreby, tak ako v Česku. Doteraz zákazník platil podľa odberného pásma. Ak ho prekročil, naúčtovali mu doplatok, ten mohol byť pomerne vysoký. Ak odobral menej, platil zase podľa pásma. V konečnom dôsledku tak preplatil. Neodpadá však regulácia komodity. Kroky k jej uvoľneniu by prospeli ponuke dodávateľov.

Dnes sú, naopak, zraniteľnými odberateľmi všetci.

Áno, všetky domácnosti a všetky malé podniky. Bez ohľadu na to, či je to skutočne zraniteľná domácnosť, alebo malý podnik.

Práve to kritizoval aj tretí energetický balíček EÚ.

Som za to, aby sa definovala skupina zraniteľných odberateľov. Nech sa to rieši napríklad sociálnymi dávkami alebo subvencovaným produktom. Hlavne nech to nie je dotované nariadením maximálnej ceny všetkým odberateľom; pričom je jedno, či ide o človeka, čo má státisícové príjmy, alebo domácnosť za hranicou životného minima. Treba definovať zraniteľného odberateľa a energetickú chudobu a pre ľudí, čo sem spadajú, nastaviť opatrenia formou sociálnej dávky alebo produkt dotovaný zo štátneho rozpočtu.

Čo by to spravilo s energetickým trhom na Slovensku?

V momente, keď uvoľníte trh a tiež ochranu zákazníkov, dodávatelia upravia svoje ponuky, aby sa im to oplatilo. Zákazník by si zase mohol voľnejšie vyberať. Na trhu sa vždy nájde niekto, kto bude chcieť získať klientov cez nižšiu cenu. Dnes je to zakonzervované tým, že sú určené maximálne ceny. Regulácia je taká prísna, že nedáva prísľub na vytváranie reálneho zisku. Priemerný zisk pokryje len náklady. Napríklad v roku 2016, keď ceny klesli, potom začali rásť a nezastavili sa ani vlani, dodávatelia sa dostali do červených čísel. Napriek tomu, že legislatíva pozná kategóriu primeraný zisk, regulácia zastropuje dodávateľov na určitých cenách. To znamená, že prakticky nemôžu navrhnúť oveľa lepšiu ponuku ako dominantný dodávateľ. Väčšina ľudí tak platí viac, ako by musela, keby na Slovensku fungovalo trhové prostredie.

Trh medzi plynom a elektrinou ovplyvňujú aj nové projekty, ako je kontroverzný plynovod Nord Stream II na dne Baltického mora. Aký dosah bude mať jeho dostavba pre Slovensko?

Už teraz je tok cez potrubia slovenského prepravcu Eustream skôr zo západu na východ. Nemyslím si preto, že ak sa sprevádzkuje Nord Stream II, budú poškodené záujmy Slovenska. Ide skôr o snahu pomôcť Ukrajine a popritom umožniť export ruského plynu do Európy novou trasou. V prípade, že by sa Ukrajina obišla a plyn by na Slovensko prichádzal z dlhšej trasy, je možné, že by bol drahší.

Jiří Koudela pôsobí od polovice roku 2010 na pozícii riaditeľa predaja spoločnosti Slovakia Energy. Vyštudoval odbor ekonomika a manažment na Mendelovej univerzite v Brne. V energetike pôsobí od roku 1994. Pracoval aj ako vedúci útvaru predaja energií spoločnosti E.ON Energia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nord Stream 2 #Mochovce #ističe #cena elektriny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
139,99
Amore farebné ruže Grand

Amore farebné ruže Grand

29,99
Perla farebné ruže valentín

Perla farebné ruže valentín

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk