Slováci sa pre bývanie zadlžujú. Chýbajú nájomné byty

, 18.07.2018 12:00

Na Slovensku akútne chýbajú nájomné byty. Ľudia, čo sa chcú osamostatniť či presťahovať za prácou, tak majú často len dve možnosti. Buď budú platiť drahší komerčný nájom, alebo sa zadlžia kvôli kúpe vlastnej nehnuteľnosti. Máme totiž najnižší podiel nájomného bývania v Európe. To tvorí len šesť percent všetkých bytov. Vyplynulo to zo zistení medzinárodného projektu BIEP (Benchmarking Information Exchange Project), do ktorého sa zapojil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 percent až do 62 percent z celkového bytového fondu.

Dobrým príkladom by pre nás mohlo byť napríklad Rakúsko, ktoré sa nezameriava len na ľudí s nízkymi príjmami, ale kvalitné bývanie chce umožniť aj širším vrstvám. Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami. Podiel nájomných bytov v Rakúsku tvorí až 42 percent z celého bytového fondu, v Česku je to už len 21 percent, ale stále podstatne viac ako na Slovensku, ktoré nedosahuje ani tretinu českého podielu.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

„Výstavba obecných nájomných bytov významne poklesla, keďže predstavitelia obcí sú v tomto smere skôr demotivovaní,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Obce odrádza podľa neho zložitý proces okolo nájomného bývania či získavania prostriedkov na ich výstavbu. Po minulé roky bol problém aj so splnením sprísnených energetických noriem na novú výstavbu. Obce by podľa Tomčiaka mohli byť dobrými správcami nájomných bytov s nízkymi nájmami. Nepotrebujú totiž podľa neho generovať taký vysoký zisk ako súkromní prenajímatelia a developeri.

Za nepriaznivou štatistikou je podľa hovorkyne rezortu dopravy a výstavby Karolíny Duckej rozdielna bytová politika v jednotlivých krajinách únie. Bývanie na Slovensku je vo veľkej miere odrazom zmien po roku 1989. Vtedy sa skončilo obdobie štátnej výstavby a začal sa hromadný odpredaj bytov do súkromného vlastníctva. A to aj tých nájomných.

"V oblasti bývania to okrem iného znamenalo ukončenie podpory systému komplexnej bytovej výstavby realizovanej štátom, a následný výrazný prepad bytovej výstavby, ale aj masívnu privatizáciu bytového fondu,“ povedala Ducká. Kým ešte v roku 1989 sa na Slovensku postavilo vyše 33-tisíc bytov, päť rokov nato už len necelých sedemtisíc.

Ani toto číslo sa však nepodarilo po ďalšie roky prekonať. Počet dokončených obecných nájomných bytov klesol pred dvomi rokmi na 359. Dlhodobo sa podľa štatistiky ministerstva dopravy na Slovensku ročne dokončí okolo 15 000 bytov, zároveň je na Slovensku okolo 1,8 milióna obývaných bytov.

V roku 1996 vznikol na podporu výstavby Štátny fondu rozvoja bývania (ŠFRB). O dva roky zaviedol Program rozvoja bývania, v rámci ktorého sú poskytované dotácie na obstaranie nájomných bytov pre mestá a obce. Obce z nich od ich zavedenia doteraz už postavili vyše 40-tisíc bytov.

Obce chcú stavať

Mestá dopyt po nájomných bytoch uspokojiť nedokážu. „Mesto Žilina disponuje 1 142 nájomnými bytmi,“ uviedol šéf tlačového odboru mesta Žilina Pavol Čorba. Ku koncu júna mesto evidovalo 256 žiadostí o pridelenie nájomného bytu. Žilina preto plánuje výstavbu dvoch projektov – a to polyfunkčný dom na Dlabačovej ulici a bytový komplex v lokalite Rudiny I. Postaviť by sa tak malo 240 nájomných by­tov.

Podobne je to v Štúrove, ktoré disponuje 52 nájomnými bytmi. Ako potvrdil primátor Eugen Szabó, plánujú výstavbu ďalšieho nájomného domu, v ktorom by pribudlo 14 bytov. Na uspokojenie dopytu to však nestačí.

Košice majú 1 300 nájomných bytov. Aj tu je však žiadostí o sociálne byty viac, ako mesto dokáže prideliť. Výstavba nových tu však neprebieha. Podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka je téma nájomného bývania pre obce prioritou. „Dlhodobo vyšší záujem o výstavbu nájomných bytov prejavujú obce ako mestá. Možno je to dané snahou obcí zachovať, respektíve zvyšovať počet svojich obyvateľov, ale možno aj tým, že v mestách je dynamickejšia výstavba formou developerských projektov,“ povedal Kaliňák. Mestá a obce však podľa neho nedisponujú dostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré by im umožnili výstavbu bytov bez pomoci štátu.

Na obzore sa črtá ďalšia podpora cez verejno-súkromné partnerstvá pre výstavbu nájomných bytov. Združenie o tom rokovalo pred dvomi týždňami s rezortom dopravy, dodal Kaliňák.

Dopyt prevyšuje ponuku

Ľudia, ktorí nedisponujú prostriedkami na kúpu bytu, alebo sa nechcú zadlžiť, riešia svoju bytovú situáciu bývaním v súkromných prenajatých bytoch za trhové nájomné. Jednoizbový byt v bratislavskej Petržalke si možno prenajať asi za 450 eur mesačne, v centre hlavného mesta sa nájomné za takýto byt môže vyšplhať aj na 800 eur. V Banskej Bystrici sa byty s podobnou rozlohou prenajímajú asi za 260 eur až 400 eur za mesiac, v Košiciach podľa lokality zhruba od 350 eur do 500 eur za mesiac. V každom prípade ide o sumy podstatne vyššie, ako by bolo nájomné v obecných bytoch.

Trhové nájomné sa zvyšuje aj v krajinách, v ktorých má nájomné bývanie dlhú tradíciu, ako napríklad v Nemecku. „Časť zvýšenia cien nájomného v Nemecku zapríčinil nový vplyv v ekonomike, a tým je takzvaná zdieľaná ekonomika,“ hodnotí situáciu generálna sekretárka Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Zuzana Jakabíková. V Nemecku to bolo podľa nej práve masívne využívanie Airbnb prenájmov v mestách.

Táto forma prenájmu odčerpávala disponibilné nehnuteľnosti na bežný prenájom, čo zapríčinilo zvýšenie cien nájmov. Podľa Daniely Danihel Rážovej z Bond reality sú ceny nájmov na Slovensku dlhodobo stabilné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenský realitný trh #nájomné byty #nájom bývanie #bývanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Perla farebné tulipány

Perla farebné tulipány

40,99
Kytica pre pána červené ruže a hypericum

Kytica pre pána červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk