Ustojí Európa tlak Trumpa?

Brusel hľadá cestu z colného zovretia. Ako snaha eliminovať dosahy amerických ciel sa dá čítať podpis dohody o voľnom obchode s Japonskom. Európska únia aj takto reaguje na eskaláciu obchodnej vojny, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump.

19.07.2018 06:00
Japan EU Foto: ,
Novú dohodu o voľnom obchode podpísali predstavitelia Európskej únie a Japonska. Z ľavej strany predseda Európskej rady Donald Tusk, japonský premiér Šinzo Abe a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker
debata (46)

„Toto je jasný odkaz proti protekcionizmu,“ povedal po podpise predseda Európskej rady Donald Tusk. Dohoda otvára firmám na oboch stranách tretinu svetového obchodu.

Nad Európou však stále visí hrozba amerických ciel na automobily dovážané zo starého kontinentu, a to z 2,5 percenta na 25 percent. Konečný verdikt by mal padnúť túto jeseň.

V rovnakom čase bude rozhodovať aj Svetová obchodná organizácia (WTO) o sťažnostiach, ktoré sa jej nakopili od súperiacich krajín. Ešte v júni sa ako prvý na WTO obrátil Brusel po tom, čo USA nepredĺžili výnimku pre európsku oceľ a hliník. V júli ho nasledoval Peking.

V čase keď protekcionistické opatrenia naberajú po celom svete na sile, podpis dohody medzi Japonskom a Európskou úniou opäť ukazuje svetu naše neochvejné politické odhodlanie podporovať voľný obchod.
japonský minister hospodárstva Tošimicu Motegi

Nič dlžné nezostali ani Spojené štáty, ktoré sa okrem Európskej únie a Číny sťažujú aj na odvetné clá Kanady, Mexika a Turecka. „Namiesto toho, aby s nami spolupracovali pri riešení spoločného problému, niektorí naši obchodní partneri si zvolili odpoveď odvetnými clami, aby trestali amerických robotníkov, farmárov a firmy,“ povedal americký splnomocnenec pre obchod Robert Lighthizer.

Na začiatku colnej vojny však stoja práve Spojené štáty. Tie začiatkom apríla ako prvé, v rozpore s pravidlami svetového obchodu, uvalili 25-percentné clá na dovážanú oceľ a desaťpercentné na hliník. Mesačnú výnimku s jedným predĺžením dostali od Trumpa len Európska únia, Kanada a Mexiko. Po skončení výnimky nenechali odvetné clá na seba dlho čakať.

Americký prezident Donald Trump dlhodobo tvrdí, že súčasné nastavenie obchodu je v neprospech USA. Argumentuje obrovským deficitom zahraničného obchodu. Ten s Európskou úniou sa vlani vyšplhal na 150 miliárd amerických dolárov. S Čínou až na 375 miliárd amerických dolárov. No zabúda, že americké on-line giganty platili v únii nízke dane, pohybujúce sa okolo jedného percenta. Zarobené peniaze pritom investujú v USA. Práve preto sa Brusel snaží o zefektívnenie digitálnych daní.

Trump už vyhlásil, že navrhne vzájomné vynulovanie ciel. Dnes totiž Spojené štátny uplatňujú na európske automobily 2,5-percentné clá. No Európa inkasuje na americké autá clá vo výške desať percent. Priemerne uplatňujú Američania na európske výrobky štvorpercentné clá, Európania však na americké clá vo výške päť percent.

Nemeckí výrobcovia automobilov by so vzájomnými nulovými clami súhlasili. Proti je však Francúzsko. Obáva sa totiž, že Trump dohodu podmieni znížením ciel na americké geneticky modifikované potraviny. Európskym diplomatom sa zase nepáči prístup Donalda Trumpa, ktorý sa historickým spojencom vyhráža clami a označuje ich za rovnako zlých ako Čínu. Americký prezident navyše tlačí aj na to, aby európske štáty združené v NATO dávali na obranu dohodnuté dve percentá HDP a rešpektovali americké sankcie voči Iránu.

Kríza na obzore?

Spojené štáty americké pravdepodobne so svojou sťažnosťou vo WTO neuspejú. Hoci doteraz rozhodlo väčšinu sporov v prospech Washingtonu. Pre Trumpa to môže byť ďalší argument o zlom fungovaní tejto organizácie. A to aj napriek tomu, že doteraz rozhodlo WTO väčšinu sporov v prospech USA.

Naposledy sa hrozba obchodnej vojny nad svetom vznášala v roku 2002. Vtedajší americký prezident George W. Bush zaviedol až trojročné clá na dovážanú oceľ. Toto opatrenie nakoniec WTO označilo ako porušenie dohodnutých pravidiel a ostatným krajinám odsúhlasilo uvalenie odvetných sankcií. Na základe tohto rozhodnutia Európska únia pohrozila v novembri 2003 zavedením ciel na americké výrobky v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Malo sa tak stať už v decembri, lenže vtedajší americký prezident George W. Bush vyhlásil, že americké clá splnili svoj účel a pristúpil k ich zrušeniu. Dnes je situácia iná a Donald Trump odpustil clá len tým krajinám, ktoré dobrovoľne znížili dovoz ocele aj hliníka do USA. Sú medzi nimi Austrália, Južná Kórea a Brazília.

Zavádzaním nových ciel môže americký prezident... Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
Finland Trump Putin Summit Zavádzaním nových ciel môže americký prezident Donald Trump nakoniec obchodne izolovať Spojené štáty americké.

Vyostrenie obchodnej vojny môže podľa ekonómov priblížiť príchod hospodárskej krízy. Predpovedať dosahy obchodnej vojny je však takmer nemožné. Nikto dnes totiž netuší, kde sa zavádzanie ciel zastaví. Isté je len, že firmy v dôsledku ciel začnú meniť svoje obchodné modely. „Možno niekto prestane kooperovať s jedným a začne viac s druhým. Modelovať to je veľmi ťažké. Všeobecne sa ukazuje z dostupných, veľmi hrubých a skôr špekulatívnych odhadov, že, paradoxne, v krátkom období troch rokov na clá najviac doplatia Spojené štáty americké,“ povedal pre ČT24 guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok. Až po uplynutí tohto času sa podľa neho dosahy pravdepodobne rozložia rovnomernejšie medzi viaceré štáty.

Pre dovozné clá na európsku oceľ je už v USA podľa agentúry TASR ohrozený prvý veľký projekt. Americká vláda totiž zamietla žiadosť prevádzkovateľa ropovodov a plynovodov Plains All American Pipeline o vyňatie svojho projektu spod dovozných ciel. Firma chcela oceľ doviezť z Grécka. Zamietnutie je podľa nej „nespravodlivé“, pretože dohodu s Grékmi podpísali ešte vlani. Teda ešte pred zavedením dovozných ciel. Projekt v hodnote 1,1 miliardy USD sa tak výrazne predraží. Novopostavené potrubie malo zabezpečiť dodávku bridlicovej ropy zo západného Texasu k Mexickému zálivu.

Dosah colnej vojny už pocítili aj na druhej strane. Problémy po celom svete spôsobil napríklad americký zákaz obchodovania s čínskym výrobcom mobilných zariadení ZTE. V Bangladéši takmer vypadla sieť jednému z najväčších mobilných operátorov VEON. Taliansky mobilný operátor Wind Tre, ktorý so ZTE uzavrel zmluvu v hodnote jednej miliardy eur na modernizáciu svojich zariadení, musel nakoniec polovicu kontraktu presunúť na švédskeho dodávateľa sietí Ericsson. USA tento zákaz napokon zrušili po tom, čo ZTE zaplatil jednu miliardu dolárov a urovnal spor za nerešpektovanie amerických sankcií voči Iránu a Severnej Kórei.

Spojené štáty americké tiež zakázali Číňanom investovať v amerických technologických firmách. Číne tiež hrozí ďalšie zvýšenie ciel o ďalších 200 miliárd dolárov. Stane sa tak koncom leta v prípade, ak Čína nebude súhlasiť s Trumpovým usporiadaním vzájomného obchodu.

Európa sa spojila s Japonskom

Dohoda s Japonskom otvára možnosti nielen pre európske spoločnosti z oblasti dopravy, finančných služieb či on-line obchodu, ale aj pre poľnohospodárov z krajín únie. Zároveň bude zaručená ochrana 200 špecifických európskych jedál ako šampanského a parmskej šunky.

„V čase keď protekcionistické opatrenia naberajú po celom svete na sile, podpis dohody medzi Japonskom a Európskou úniou opäť ukazuje svetu naše neochvejné politické odhodlanie podporovať voľný obchod,“ povedal podľa tlačovej agentúry Reuters japonský minister hospodárstva Tošimicu Motegi. Zmiznúť by tak mali clá v objeme jednej miliardy eur, práve toľko stojí európske firmy vstup na japonský trh. Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom nesie skratku JEFTA. Platiť by mala začať v priebehu budúceho roka.

Podpísaná zmluva o voľnom obchode zjednoduší bratislavskému Volkswagenu Slovakia vývoz luxusných SUV do Japonska. Európska únia aj Japonsko totiž budú pri motorových vozidlách dodržovať rovnaké normy bezpečnosti aj ochrany životného prostredia. V praxi tak v Bratislave vyrobený Volkswagen Touareg nebude treba znova certifikovať a vývoz sa podstatne zjednoduší. Zo Slovenska môže v budúcnosti do Japonska vyvážať aj pri Nitre budovaná automobilka Jaguar Land Rover.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Japonsko #Donald Trump #obchodná vojna #clá