Riešenie pre bane má byť na stole do konca roka

, 21.07.2018 08:00
Hornonitrianske bane, Prievidza, baník, Baňa...
Baník v podzemí v Hornonitrianskych baniach Prievidza v ťažobnom úseku Bane Nováky. Autor: ,

Budúcnosť baní je, zdá sa, spečatená. A už na konci tohto roka by sme mali vedieť, aká budúcnosť baníkov čaká. Dovtedy má byť totiž hotový a aj odobrený vládou takzvaný Akčný plán. Ten má už prísť s konkrétnym riešením pre hornú Nitru. Prvý náčrt by mal byť vonku v septembri.

"Cieľom Akčného plánu je pripraviť víziu moderného, diverzifikovaného, udržateľného, prosperujúceho a inkluzívneho regiónu,“ vysvetľuje vicepremiér Richard Raši, ktorý má transformáciu uhoľného regiónu na starosti. V prvom rade má zmena prihliadať na situáciu 4¤000 baníkov. Väčšina z nich bude totiž musieť po rokoch odrobených v bani úplne zmeniť svoje zameranie.

Brusel nám na technickú podporu transformácie hornej Nitry vyčlenil 350 tisíc eur. Z nich by mali byť hradený aj európsky experti, ktorí by mali prísť na Slovensku v najbližších týždňoch. Pod palcom by mali mať napríklad ekonomický manažment, zamestnanosť a rehabilitáciu krajiny.

Pôsobením ťažkých kovov môže nastať pokles úrody a kvality dopestovaných poľnohospodárskych plodín a cez potravový reťazec sa môže ohroziť zdravie obyvateľstva.
štúdia výskumníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity

Akčný plán by mal priniesť pravdepodobne aj časový harmonogram ukončenia ťažby hnedého uhlia. Ako možný sa javí rok 2023 maximálne 2025. Minister hospodárstva Peter Žiga totiž v júni hovoril o skrátení Všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý chráni v súčasnosti ťažbu do roku 2030. Spomínal pritom roky 2023 až 2025. Posledný baník by tak mal sfárať o sedem až deväť rokov. Presný termín však závisí aj od dokončenia trafostanice Bystričany. Práve na nej visí stabilita elektrickej siete v regióne.

V roku 2023 by však mala dožiť aj elektráreň Nováky, kde sa dotovaná elektrina vyrába. Slovenské elektrárne sa už nechali počuť, že z jej radikálnejšou obnovou nepočítajú. Vyšla by totiž na niekoľko desiatok miliónov eur.

Za skoršie zatvorenie baní hovoria aj prepočty Výskumného centra Európskej komisie. Ak by sa bane zatvorili už v roku 2023, tak by sa do roku 2030 ušetrilo 388 miliónov eur. Ďalších 700 miliónov by sa do roku 2030 mohlo ušetriť na podpore výroby elektriny z domáceho uhlia cez tarifu na prevádzkovanie systému (TPS). Práve v nej sa všetci odberatelia skladajú na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Za rok sa na hnedouhoľnú elektrinu vyzbiera okolo 98 miliónov eur. Jedna domácnosť tak dotuje hnedé uhlie ročne asi 11 eurami z rodinnej kasy.

Prvé budú cesty

Do prípravy je zapojená aj Trenčianska župa, pod ktorú región hornej Nitry patrí. "Prvoradou pre región je dopravná infraštruktúra, konkrétne výstavba rýchlostnej komunikácie R2 a následne aj R8,“ povedala hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Veronika Rezáková. Modernizovať by sa podľa nej mala aj tamojšia železničná doprava. Región by sa mal po novom orientovať na činnosti šetrnejšie k životnému prostrediu.

Na príprave akčného plánu spolupracujú aj baníci. "Naším vkladom k nej sú nové výrobné programy a projekty. Ide o viac ako dve desiatky aktivít a zámerov, v rôznych štádiách rozpracovanosti,“ povedala hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza (HPB) Adriana Siváková. Ide napríklad o rozšírenie strojárskej výroby, opráv a údržby nákladných železničných vozňov, rozšírenie skleníkového hospodárstva a ovocinárstva či podporu turizmu. Podmienkou úspešnej transformácie je podľa baníkov zachovanie zamestnanosti. Dôležitý bude aj rozvoj cestnej a železničnej dopravy.

Baníci však aj tak vidia najlepšie riešenie vo vyťažení zásob. "Najlepšie a ekonomicky najvýhodnejšie je dorúbanie uhoľných zásob, s plánovaným postupným poklesom objemu ťažby uhlia,“ vysvetľuje Siváková. To by však podľa odhadov baníkov mohlo trvať až do roku 2030.

Rozšíri sa pre zatvorením ešte ťažba?

Bane sa však stále snažia o rozšírenie ťažby v 12. poly Nováky. Ich veľkolepé plány schladili na jar poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ti totiž v rámci hlasovania o územnom pláne neodhlasovali prekládku koryta rieky Nitra a železničnej trate, o ktorú bane žiadali. "Aktualizovaný Územný plán tak bol schválený bez týchto preložiek, ktoré z neho boli vyňaté,“ povedala Rezáková. Nezavážila tak ani petícia baníkov, ktorú spisovali za záchranu baníckeho remesla. Varovali v nej pred vyľudnením regiónu a stratou pracovných miest pre tisícky ľudí.

Poslanci vypočuli ochranárov. Tí dôvodili znečistením prírody, ale aj finančnou náročnosťou týchto úprav. Stáť by totiž mohli až 27 miliónov eur.

Zamiešať karty okolo preloženia koryta, železničnej trate či plynovodu môže ešte ministerstvo životného prostredia. "Minister životného prostredia László Sólymos vlani zrušil prvostupňové rozhodnutie a začalo sa konanie nové,“ povedal hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Podľa baní však rozšírenie ťažby v 12. poly Nováky neprešlo len pre procesnú chybu.

V súčasnosti tak opäť prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Bane by mali do troch rokov predložiť správu v presne určenom rozsahu. V nej by mali byť podľa Ferenčáka "vyhodnotené aj špecifické požiadavky, vrátane vyhodnotenia potenciálneho vplyvu v dôsledku prekládky rieky Nitra“. Aj na ich základe bude ministerstvo rozhodovať, to ako ukáže až čas.

Nitra plná ťažkých kovov

Rieka Nitra patrí medzi najznečistenejšie rieky u nás. Ukázala to štúdia Medziročné Porovnanie Obsahu Ťažkých Kovov v Sedimentoch Rieky Nitra od výskumníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. "V hornom úseku povodia Nitry medzi najvýznamnejšie zdroje priemyselných odpadových vôd patria Hornonitrianske bane Prievidza v Handlovej na prítoku Handlovka, Ciglanka v Prievidzi a Novákoch na Krivom potoku, kde sa ťaží a spracováva hnedé uhlie a lignit,“ píšu autori. Bane sú vo výskumnej práci spomínané aj v súvislosti so zmenami scenérie krajiny.

Brehové sedimenty rieky Nitra sú podľa výsledkov výskumu plné sedimentov ťažkých kovov – konkrétne ortuti, kadmia a zinku. "Pôsobením ťažkých kovov môže nastať pokles úrody a kvality dopestovaných poľnohospodárskych plodín a cez potravový reťazec sa môže ohroziť zdravie obyvateľstva,“ dôvodia výskumníci. Ťažké kovy sa okrem toho v prírode hromadia, ich dopad sa tak časom zvyšuje.

"Hnedé uhlie obsahuje tieto prvky len v zanedbateľných, stopových množstvách,“ bráni bane Siváková. Rieka Nitra nie je a ani v budúcnosti nebude nijako negatívne ovplyvnená banskou činnosťou, dodáva. "Kvalita vypúšťaných prečistených banských vôd je pravidelne monitorovaná, pričom výsledky analýz stanovených ukazovateľov sú dlhodobo pod limitnými hodnotami,“ hovorí Siváková.

Naposledy boli podľa Sivákovej vzorky povrchovej vody odobraté v marci tohto roka. Vzorka sa odoberala nad a pod zaústením banských vôd do Nitry. "Namerané hodnoty potvrdili, že vykonávaná, ako aj budúca plánovaná banská činnosť nemá vplyv na kvalitu povrchových vôd rieky Nitra a následne celého povodia Dunaja,“ hovorí Siváková. Všetky stanovené ukazovatele podľa nej spĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Horná Nitra #vicepremiér #Hornonitrianske bane
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku