Európa má prichystaný colný protiúder

Brusel má už na americké clá na európske autá pripravenú odpoveď. V hre sú clá na uhlie, lieky a chémiu z USA v celkovej hodnote okolo 8,5 miliardy eur.

23.07.2018 06:00
debata (30)

Definitívny verdikt padne po stretnutí šéfa eurokomisie Jeana-Clauda Junckera s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Lídri majú rokovať o vzájomných obchodných vzťahoch už budúcu stredu. Na pretras by sa tak mali dostať aj clá.

Definitívny verdikt padne po stretnutí šéfa... Foto: Reuters, INTS KALNINS
Juncker Definitívny verdikt padne po stretnutí šéfa eurokomisie Jeana-Clauda Junckera (na snímke) s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Chystá sa zmierenie?

Americký prezident už vyhlásil, že navrhne vzájomné vynulovanie ciel. S akou náladou však príde na stretnutie, je otázne. Brusel síce nedávno prejavil ochotu zvýšiť svoje príspevky do NATO, ktorých výšku USA dlhodobo kritizujú. No Trumpa rozčertila vyše 4-miliardová pokuta, ktorú americkej firme Google naparil Brusel.

Počítať tak treba aj s možnou eskaláciou obchodnej vojny. Európske automobilky by tak museli čeliť 25-percentným clám na vozidlá. Najviac by na ne doplatilo Nemecko. Clá na autá by znížili výkon tamojšej ekonomiky podľa prepočtov Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory o 6 miliárd eur ročne.

Takéto spomalenie nemeckého hospodárstva by už pocítilo aj Slovensko. "Cez automobilové súčiastky by to nejakým spôsobom postihlo aj nás,“ hovorí prognostik Vladimír Baláž. Pre naše automobilky je totiž práve Nemecko hlavným obchodným partnerom. Prognóza Inštitútu pre finančnú politiku odhaduje spomalenie nášho hrubého domáceho produktu v prípade zavedenia ciel na európske automobily o 0,03 až 0,11 percenta. Prísť by sme tak budúci rok mohli až o vyše 106 miliónov eur.

Na druhej strane aj bruselské odvetné clá sú dvojsečná zbraň a nepotrápili by len americké firmy. "Clo uvalené na uvedené položky by mierne znížilo ich ponuku na európskom trhu, čo by krátkodobo mohlo zvýšiť ich ceny,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Najviac by to pocítili Nemci a Francúzi. No zdraženie v týchto štátoch by sa mohlo podľa analytika nepriamo podpísať i pod ceny na Slovensku. "Slovenské chemické firmy, ktoré spracovávajú chemikálie dovážané zo západnej Európy, by pri niektorých položkách mohli zaznamenať dočasné zvýšenie nákladov,“ hovorí Tomčiak.

Vyššie clá by mohli ovplyvniť aj ceny niektorých liekov na našom trhu vyrábaných v Spojených štátoch. Pripúšťajú to odborníci vo farmabiznise. No nateraz je podľa nich predčasné hovoriť, o aké veľké sumy by išlo. Jasné nie je zatiaľ ani to, ktorých liekov by sa to dotklo.

„Len čo budeme mať viac informácií od našich nadriadených z európskej federácie, poskytneme stanovisko,“ povedala výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), ktorá zastrešuje 30 výrobcov liekov, Katarína Slezáková.

Postoj amerických farmafiriem nevedeli odhadnúť ani lekárnici. „Nevieme, či by išli ceny liekov hore, neviem sa k tejto veci vyjadriť, je to záležitosť výrobcov,“ uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Rovnako bude podľa neho zložité vyjadriť, o ktorých výrobcov pôjde. „Výrobca, držiteľ registrácie ani distribútor nemusí byť pri jednom lieku tá istá spoločnosť,“ dodal.

Firmy na oboch brehoch Atlantiku sú zajedno

Úplne iný názor majú na clá firmy. Odvetné clá už pocítil americký výrobca motoriek Harley-Davidson, ale aj tamojší farmári či naposledy staviteľ ropovodu. Vláda USA totiž nepovolila spoločnosti Plains All American Pipeline dovoz lacnejšej ocele z Grécka. Projekt ropovodu zo západného Texasu do Mexického zálivu sa tak predraží približne o 1,1 miliardy dolárov.

Spokojné s novými clami nie sú ani spoločnosti na európskej strane. Strach budia hlavne možné clá na vozidlá. Obávajú sa ich najmä Nemci. Aj preto privítali nedávne vyhlásenia Trumpa o možnom vynulovaní cieľ na autá. Dosiahnuť takúto dohodu by však nebolo jednoduché. Krajiny únie totiž neťahajú za jeden povraz – kým Nemecko by kvôli autám bolo za, Francúzsko zase skôr proti. Paríž sa totiž obáva, že Trump dohodu podmieni znížením ciel na americké geneticky modifikované potraviny.

Brusel musí tiež myslieť na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tie mu totiž zakazujú zníženie cieľ na americké autá, ak tak neurobí voči všetkým jej členom. Riešením by bola aj bilaterálna dohoda s USA. Tá by sa však musela vzťahovať na celý spoločný obchod. Pre úniu by to však aj tak mohlo byť prijateľnejšie, ako hroziace zvýšenie cieľ na vozidlá.

V súčasnosti inkasujú USA za autá dovezené z Európy len 2,5-percentné clá. Európa účtuje americkým automobilkám clá vo výške 10 percent. V pláne je ich zvýšenie na 25 percent. Nepriamo by sa to dotklo aj Slovenska, ktoré je hlavným dodávateľom súčiastok pre nemecké automobilky.

Podľa odhadu Oxford Analytics predstavuje export automobilov a súčiastok do USA až 1,6 percenta slovenského hrubého domáceho produktu (HDP). Clá na dovoz áut do Spojených štátov by tak určite mali negatívny dosah na rast našej ekonomiky.

Problémy má aj Čína

Odvetné clá z dielne Pekingu zase trápia americké firmy pôsobiace v Číne. „Firmy, ktorých produktov sa dovozné clá priamo týkajú, sa obávajú ich ďalšieho zvýšenia, a iné firmy sa zasa obávajú, že ich tovar by mohol prísť na rad neskôr,“ povedal pre tlačovú agentúru DPA predseda Americkej obchodnej komory v Číne Villiam Zarit. Napriek tomu Zarit tvrdí, že je potrebná zmena, aby sa na čínskom trhu vytvorili rovnaké podmienky, ako majú domáce firmy aj pre tie z cudziny. Komora zastupuje v Číne okolo 900 firiem, medzi nimi aj výrobcu nápojov Coca-Cola či Citibank.

Od štvrtka platia aj dočasné európske clá na dovoz ocele. Brusel tak bráni domácich výrobcov pred zaplavením trhu oceľou pôvodne určenou na vývoz do USA. Tarifou 25 percent je zaťažených 23 oceliarskych výrobkov. Platiť budú tí, ktorých dovoz presiahne aktuálny priemer za posledné tri roky.

"Nemáme inú možnosť, ako zaviesť dočasné ochranné opatrenia na ochranu nášho domáceho priemyslu pred nárastom dovozu,“ povedala eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. Konečné rozhodnutie o clách má podľa nej padnúť do konca tohto roka.

Tieto clá sa dotknú hlavne Číny. Tá sa nateraz snaží o dohodu s úniou. Tá sľubuje zlepšenie prístupu európskych firiem na jej trh, ale aj zvýšenie ochrany patentov a skrotenie svojej nadmernej produkcie ocele.

30 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #USA #obchodná vojna #clá