Krajina naruby. Počasie prináša veľké výkyvy

Európa aj Slovensko zoberú menej obilia. Sú za tým obrovské teplotné a zrážkové extrémy. Po prvom polčase žatvy je isté, že poľnohospodári síce dopestujú dosť obilia pre celú krajinu, ale zoberú nižšiu úrodu, než bola krajina v tomto desaťročí zvyknutá.

30.07.2018 07:00
debata (23)

Zato po dvoch chudobných rokoch príroda dopriala ovocinárom bohatú nádielku sladkých plodov, až takú, že je problém, kto ovocie pozberá. Jesenné plody ako slivky či hrozno sú na juhu krajiny už dozreté. Všetko teda dozrelo naraz, a kým v minulosti Slovensko zápasilo s nezamestnanosťou, teraz zase nemá kto robiť.

Slivky na juhu Slovenska dozrievajú zvyčajne v... Foto: SHUTTERSTOCK
úroda, ovocie, slivky Slivky na juhu Slovenska dozrievajú zvyčajne v auguste až septembri, teraz sú už v júli.

Nezvyčajne, a to už od apríla, stúpa na Slovensku aj spotreba piva. Je to preto, lebo už v tomto mesiaci prišli tridsaťstupňové horúčavy, ktoré povzbudili spotrebu piva, ale negatívne poznamenali úrodu najdôležitejšej jarnej obilniny sladovníckeho jačmeňa. A tak kým na jednej strane sa pivovarníci radujú, že vo výčapoch si ľudia pýtajú jeden krígeľ piva za druhým, sladovníci premýšľajú, či poľnohospodári na Slovensku zoberú dosť jačmeňa na výrobu sladu. Urodilo sa ho menej, práve tak ako pšenice v celej Európe.

„Je to rok, ktorý prinesie vyššie ceny obilnín,“ zhodnotila doterajší priebeh žatvy ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Milióny ton zrna chýbajú totiž v celej Európe. A hoci Slovensko podľa Matečnej zoberie podľa prvých odhadov len okolo 4,5 tony obilnín priemerne z hektára, bude mať dosť obilia a ešte zvýši aj na export. Matečná nevidí žiaden dôvod na zvyšovanie cien potravín ani po tohtoročnej žatve.

Tento názor potvrdil aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. „Cena múky sa predsa na výrobných nákladoch chleba podieľa len 20 percentami. Obchod má stále dosť vysoké marže na to, aby nedochádzalo k zvyšovaniu cien pekárskych výrobkov,“ myslí si šéf poľnohospodárskej samosprávy.

Zatiaľ niektoré veľké reťazce ceny držia, napríklad rožok v nich stojí stále šesť centov. Kam sa však vývoj uberie, ukáže až konečné zúčtovanie žatvy. V hlavnej obilnici Slovenska Podunajskej nížine, na Trnavskej tabuli, ale aj v úrodných severnejších okresoch, ako sú Topoľčany, Piešťany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske sa žatva skončila.

Úrody sa nie že od okresu k okresu, ale od chotára k chotáru výrazne líšia a spolu s nimi aj kvalita zrna. Niekde zobrali len tri tony či štyri tony, inde aj 5–6 ton zrna priemerne z hektára. „Porasty vyzerali lepšie, ale reálne úrody sú nižšie, ako sa očakávalo,“ povedal Július Zalabai, uznávaný šľachtiteľ pšenice a jačmeňa z Istropolisu Solary.

Výsledkom lokálnych dažďov a sucha je, že... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
obilie, žatva, pole Výsledkom lokálnych dažďov a sucha je, že niekde zobrali z hekára len tri tony zrna a inde šesť.

Chýba sladovnícky jačmeň

Rok 2018 opätovne priniesol dôkaz, že globálne otepľovanie pokračuje. Všetko sa začalo mimoriadne suchou a horúcou jarou. Podľa meraní Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu bola jar 2018 v porovnaní s už teplými rokmi 1981 až 2010 teplejšia o plus 2,1 stupňa Celzia. Počasie sa tak podľa Zalabaia podpísalo pod nižšiu objemovú hmotnosť zrna, pšenica by však mala mať dosť bielkovín aj lepku. Chlieb sa teda z nej upečie dobrý.

Tenšie je zrno jačmeňa, ale čo je horšie, na mnohých miestach zobrali nielen nižšiu úrodu, ale jačmenné zrno má zvýšený obsah dusíkatých látok. Norma hovorí o 11 až 11,5 percenta, ale sú prípady, keď je dusíka v zrne viac aj o dve percentá. Extrémnosť počasia dokazuje fakt, že sú aj partie so 16-percentným obsahom dusíka. To si ani agronómovia so 40-ročnou praxou nepamätajú.

„Robíme analýzy a múdrejší budeme potom, keď ovzorkujeme celú úrodu,“ povedal Ján Čerkala, viceprezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Čerkala bez okolkov priznal, že Slovensko, ktoré patrí medzi najväčších vývozcov sladu na svete, bude musieť tohto roku sladovnícky jačmeň dovážať. Podľa neho je však zatiaľ predčasné hovoriť o tom, či sa zdraženie sladovníckeho jačmeňa premietne do ceny piva.

„Uvidíme, ako dopadne žatva, veď na východe Slovenska sa ešte len začalo zberať,“ povedal Čerkala. Európa posledné dva roky zažíva miernu konjunktúru vo výrobe piva. Zareagovali na ňu aj slovenské sladovne, keď napríklad Sladovňa Michalovce, ale aj Trnavské sladovne investovali do rozšírenia výrobných kapacít. Už je však viac než isté, že Slovensko nepokryje tohto roku dopyt po sladovníckom jačmeni.

„Myslím, že je načase prehodnotiť osevné plochy sladovníckeho jačmeňa. Tohto roku sa pestoval na ploche necelých 125-tisíc hektárov, na to že je slad exportnou agrokomoditou číslo jeden, by sme však potrebovali rozšíriť výrobu aspoň na plochu 150-tisíc hektárov,“ hovorí Imrich Alaksa zo spoločnosti Heineken Slovensko.

Obilie dražie

Žatva roku 2018 si nepochybne vyžiada hĺbkovú analýzu situácie v slovenskom obilninárstve. Po rokoch možno dobrí producenti na obilí zarobia viac. Dlhoročný obchodník s obilím Jozef Rebro povedal, že ceny napríklad pšenice sú v porovnaní s vlaňajškom vyššie o 10–15 eur za tonu, keď sa dostali na úroveň 160 až 165 eur za tonu. A keďže sa v Európe očakáva o desať miliónov ton nižšia úroda, pšenica si vyššie ceny udrží. Nemožno však očakávať nejaký horentný rast cien, pretože ešte stále sa prognózuje, že Európska únia bude mať prebytky v rozsahu okolo 14 miliónov ton.

To, ako Slovensko využije svoj obilninársky potenciál, bude závisieť od toho, ako pestovatelia zvládnu faktor sucha. „Obdobia sucha sa už pravidelne opakujú. V praxi to znamená maximálne kvalitnou agrotechnikou šetriť vlahu, vysievať suchu odolné odrody a uprednostňovať skoršie odrody pšenice,“ objasňuje šľachtiteľ Július Zalabai. Do pozornosti dáva domáce odrody, ktoré sú lepšie adaptované na vnútrozemské kontinentálne podmienky ako pšenice zo západnej Európy.

Ovocinárom chýbajú zberači

V sadoch dozrela mimoriadne dobrá úroda ovocia. Po jahodách a čerešniach výnimočne zarodili marhule, broskyne, slivky a črtá sa aj veľmi dobrá produkcia jabĺk. Ovocinárom však kalí radosť to, že nemajú dostatok zberačov. Pocítili to už na jahodových plantážach, kde nemal kto pozberať 30 percent úrody.

„Ešte nikdy nezápasilo ovocinárstvo, ale ani zeleninárstvo s takým nedostatkom pracovnej sily ako v posledných rokoch. Problém sa stal vypuklým v tejto sezóne, keď sú stromy obťažkané plodmi, ale chýbajú zberači,“ opísal situáciu v ovocinárstve predseda Únie ovocinárov Marián Varga.

Predstava, že sezónne práce v poľnohospodárstve zabezpečia nezamestnaní z úradov práce, sa podľa Vargu nepotvrdzuje. V zásobe totiž zostali ľudia, ktorí vôbec nemajú záujem o zber úrody ovocia či zeleniny. A tak sa zberači musia hľadať v zahraničí. Lenže dostať na Slovensko Ukrajincov či Srbov nie je vôbec jednoduché. Neplatí ani to, že v týchto krajinách čakajú na slovenských podnikateľov, Ukrajinci už pracujú po okolitých krajinách, ktoré vytvorili pre svojich podnikateľov pružnejšie podmienky na nájom zahraničných pracovníkov.

Slovensko stále nevytvorilo inštitút sezónnej práce pre poľnohospodárstvo. Ten by mal podľa ovocinárov priniesť zníženie odvodov zo súčasných 35 percent na menej ako desať percent. Ovocinári aj kvôli vysokým odvodom nevedia zaplatiť brigádnikov na ovocinárskych plantážach tak dobre ako v susedných krajinách, kam uniká aj časť slovenskej pracovnej sily.

„Realitou je fakt, že ľudia, čo si chcú dobre zarobiť, už si našli prácu inde ako v ovocinárstve či zeleninárstve. Ak nevieme nájsť ľudí doma, musíme ich hľadať v cudzine,“ tvrdí Marián Varga. Ovocinári naliehajú na to, aby štát spružnil systém vybavovania pracovných povolení pre cudzincov, rýchlejšie udeľoval kvóty. V tejto chvíli je všetko zdĺhavé a účet za pomalosť je vysoký. V marhuľových sadoch zostala podľa Vargu nepozberaná celá jedna štvrtina úrody.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #žatva #obilie #ovocinári