Rebríčku kraľuje Švajčiarsko, ktoré je lídrom v inováciách každoročne od roku 2011. Ďalšie priečky patria Holandsku, Švédsku, Dánsku a USA, no do prvej desiatky sa dostal aj Hong Kong, Singapur či Írsko. Slovensko na 36. priečke patrí medzi umiernených inovátorov, ktorých inovačná výkonnosť je na úrovni očakávaní. Informovala o tom Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) v tlačovej správe.
Inovácie na Slovensku sa podľa SAPIE zameriavajú hlavne na oblasť informačných a komunikačných technológií (IKT), pretože táto oblasť je najefektívnejšia z pohľadu kapitálovej náročnosti. V roku 2016 fondy rizikového kapitálu investovali najmä do firiem zameraných na IKT. Z celkového obnosu financií investovaných do startupov na Slovensku išlo 63,3 % práve do týchto firiem, majú tak najväčší podiel v porovnaní s okolitými krajinami. Naopak podľa rebríčka GII Slovensko zaostáva v investíciách do kapitálovo náročnejších odvetví, akými sú napríklad biomedicína, robotika alebo clean tech (proekologicky zamerané technológie).
Práve investície do kapitálovo náročných odvetví s potenciálom priniesť prelomovú inováciu môžu podľa SAPIE pomôcť Slovensku vyrovnať sa s automatizáciou a robotizáciou, ktorá sa stáva realitou pre stále väčšie množstvo pracovných miest a sektorov. Slovenská ekonomika podľa GII výrazne stavia na automobilovom priemysle a bude čeliť hrozbe automatizácie. "Podľa štúdie OECD je až tretina všetkých pracovných miest na Slovensku vysoko automatizovateľných. Ako hlavný dôvod OECD uvádza nadmerné zameranie sa na automobilový priemysel. Automatizácia a robotizácia sa v nasledujúcich rokoch stanú realitou pre slovenskú ekonomiku, ktorá by už aj v súčasnosti mala pružne reagovať na zmeny trhu práce, ktoré technologický pokrok prináša,“ uviedla SAPIE v správe.
Odpoveďou na tieto zmeny by mohlo byť podľa SAPIE zvýšenie počtu pracovných pozícií v priemyselnej výrobe, ktoré nie sú rutinné – teda také pracovné pozície, ktoré vyžadujú plnenie relatívne komplexných úloh, ktoré nemôžu byť usporiadané do systematicky opakujúceho sa poradia, či kódu. „Nerutinné zamestnania sú ťažšie nahraditeľné strojom a sú teda odolnejšie voči automatizácii. Ide o kreatívne pracovné pozície ako programovanie či opakované rozhodovanie sa v rámci pracovnej náplne. Podiel takýchto nerutinných pozícií je v našej priemyselnej výrobe len okolo 18 %, najmenej spomedzi všetkých krajín OECD,“ dodala Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku k výsledkom GII.