Bohatú úrodu ovocia nemá kto zberať

, 01.08.2018 14:00
ovocie, jablká, dieťa, košík, jablko
Ilustračné foto Autor:

Ovocinári sa dočkali mimoriadnej úrody ovocia, ale obávajú sa, že časť úrody vyjde nazmar, pretože zápasia s nedostatkom zberačov. Tradičné rezervoáre pracovných síl na perifériách Slovenska sa vyčerpali a aj v typických južanských poľnohospodárskych okresoch chýbajú ľudia ochotní pracovať na ovocných plantážach.

Tri roky čakali na dobrú úrodu ovocia aj v Ovocinárskom družstve Emilove sady vo Dvoroch nad Žitavou. Podnik známy produkciou jahôd, broskýň na zaváranie či jabĺk má čo robiť, aby zobral všetku úrodu. „Kostrou firmy je 35 stálych zamestnancov, ale v čase zberu napríklad čerešní potrebuje družstvo ďalších 120 brigádnikov, pri broskyniach 60 a jablkách 80, aby včas pozberalo úrodu,“ vysvetľuje predseda družstva Emil Schultz.

Družstevníci nepatria medzi tých, ktorí by čakali, že ich pracovné problémy musí vyriešiť niekto tretí, ale pomery v spoločnosti aj na slovenskom pracovnom trhu sa za posledné dve desaťročia mimoriadne zmenili. Emil Schultz hovorí, že na zvyšujúcu sa rolu sociálnych sietí reagovalo družstvo napríklad tým, že rozbehlo predaj ovocia cez internet. Našlo tiež spôsob, ako si zadovážiť kapitál na rozvoj ovocinárstva a zapojiť do zberu samotných spotrebiteľov.

„Na jar predávame poukážky na samozber jahôd. Ľuďom, ktorí si ich kúpia, garantujeme, že aj v prípade menšej úrody si ovocie prednostne pozberajú, navyše s 20-percentnou zľavou,“ hovorí predseda družstva Emil Schultz. Kým vlani predali Emilove sady poukážky za 8¤000 eur, tohto roku to bolo už za 17-tisíc eur. Získali tak kapitál na predfinancovanie úrody a upevnili puto so spotrebiteľmi.

Nezamestnaných zber neláka

Zvyšuje sa aj predaj ovocia cez internet, a to po celom Slovensku. Stačí si objednať 36 kilogramov ovocia a družstvo ho doručí adresátovi do hociktorého kúta Slovenska. Podnikavosť teda dvorským družstevníkom nechýba, chýbajú im však oberači, aby stihli vybaviť všetky objednávky a pravidelne dopĺňali ovocie vo svojej podnikovej predajni, lebo záujem predovšetkým o broskyne na zaváranie je veľký.

„Na začiatku zberu čerešní sme sa obrátili na úrad práce, aby sme získali potrebných brigádnikov. Prihlásili sa nám až dvaja nezamestnaní, z nich jeden poctivo oberal čerešne do konca sezóny a druhý neprišiel do práce po troch či štyroch dňoch oberačky,“ opísal problém s využitím nezamestnaných predseda družstva.

A je tu aj špecifický problém s využitím napríklad dospievajúcej mládeže. O prácu mladých majú záujem aj chovatelia nosníc v dvorskom Novogale. Lenže ani šestnásťročný stredoškolák sa nemôže zamestnať, pretože podľa platných predpisov možno zamestnať adolescenta, až keď má ukončenú povinnú školskú dochádzku, a tá je, ako hovorí riaditeľ Novogalu Ladislav Birčák, stanovená k 1. septembru daného roka. Akoby ľudia, čo určujú pravidlá hry, žili v nejakej bubline, a nie v reálnom svete.

Za tejto situácie sa čoraz viac poľnohospodári v sezónnych prácach spoliehajú na pracovnú silu zo zahraničia. Aj v Emilových sadoch oberajú ovocie predovšetkým cudzinci. „Deväťdesiat percent našich zberačov tvoria občania z Rumunska s Srbska,“ hovorí Emil Schultz. Ak sa aj podarí zamestnať domácich a ponúknu im trvalý pracovný pomer, po čase im najmä tí zručnejší a pracovitejší ubziknú do priemyslu. Tri automobilky na západnom Slovensku fungujú vo vzťahu k poľnohospodárstvu ako výveva. Ponúkajú vyššie platy a prácu v suchu a teple na rozdiel od chladu, páľavy či dažďa, ktoré sprevádzajú prácu v sade a na poli.

Predseda Ovocinárskeho družstva Emilove sady vo...
Predseda Ovocinárskeho družstva Emilove sady vo Dvoroch nad Žitavou Emil Schultz: Zber ovocia je z roka na rok tvrdší oriešok. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Dohody či trvalý pracovný pomer

Poľnohospodári sa dožadujú, aby štát nastavil voľnejšie pravidlá hry predovšetkým pre pestovateľov špeciálnych plodín, teda ovocinárov a zeleninárov. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter však v tejto súvislosti podotýka, že problémom ovocinárov je to, že „nechcú dať ľuďom pracovné zmluvy, ale chcú ich zamestnávať len na dohody“.

„Samozrejme, dohoda je jedna zo zákonných možností, ale problém je v tom, že keď zoberú na klasický pracovný vzťah zamestnanca, ten má isté práva a nároky, ktoré mu umožňuje Zákonník práce. Napríklad dovolenku či gastrolístky. Ak je toto zásadný problém, na ktorom chcú šetriť ovocinári, tak je to veľká chyba,“ zdôraznil minister. A dodal: „Čím vlastne chcú v poľnohospodárstve získať ľudí, aby išli pracovať, keď ani najzákladnejšie veci nedokážu absolvovať.“

Ovocinári verzus štát

  • Po dvoch mrazivých rokoch je v sadoch mimoriadna úroda
  • Len zlomok nezamestnaných je ochotný pracovať ako zberači
  • Ministerstvo práce uprednostňuje trvalé pracovné pomery, ovocinári dohody
  • Ovocinári žiadajú inštitút sezónnej práce, rezort považuje súčasnú právnu úpravu za dostačujúcu
  • Zatiaľ zhnila v sadoch jedna tretina úrody jahôd a štvrtina marhúľ

Veci nie sú podľa ovocinárov také jednoznačné, ako ich vníma rezort práce a sociálnych veci. „Chápeme, že štát chce v prvom rade znižovať nezamestnanosť, ale našou úlohou je predovšetkým efektívne využiť fond pracovného času a tiež ponúknuť spotrebiteľom ovocie za prijateľnú cenu,“ reagoval predseda Únie ovocinárov Marián Varga.

Ovocinári tvrdia, že môžu ponúknuť stály pracovný pomer 5 až 10 percentám spomedzi najlepších sezónnych pracovníkov, ale nemajú pre nich prácu celoročne. „V ovocinárstve ide o nárazové sezónne práce – rezy, prebierky ovocia a potom zbery či posezónne ošetrovanie sadov. Celoročne sa tiež nezavlažuje. Jednoducho, nedokážeme ľudí celoročne uživiť,“ tvrdí Varga.

Ovocinári pripomínajú, že do ceny ovocia sa premieta každá práca. „Nemáme na to, aby sme ľudí držali aj v čase, keď im nevieme ponúknuť prácu,“ hovorí Varga a navrhuje, aby štát zaviedol inštitút sezónnej práce pre poľnohospodárstvo, pretože jeho ekonomika mimoriadne závisí od počasia.

Rezort zatiaľ tvrdí, že súčasná právna úprava je dostačujúca. Podľa Zákonníka práce môžu poľnohospodári opakovane zamestnávať presne na dobu, na ktorú ľudí potrebujú, napríklad dva či tri mesiace a potom znovu.

Rozuzlením sporu bude možno táto sezóna ovocia. Zatiaľ v nej zhnila pre nedostatok pracovníkov jedna tretina jahôd a štvrtina marhúľ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úroda #ovocinári #ovocné plantáže
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku