Z eurofondov poputuje na motýle vyše 1,166 milióna eur, zvyšok doložia obe krajiny. Na slovenské motýle v Bratislavskom kraji dá Brusel takmer pol milióna eur. Necelých 58-tisíc eur doloží ministerstvo pôdohospodárstva. Do Rakúska poputuje takmer 800-tisíc eur.
Podpora pre hmyz je medzi niektorými ľuďmi stále vnímaná rozporne, vysvetľuje manažérka slovenskej časti projektu Katarína Klimová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). „Sterilná betónová krajina nám na zdraví nepridá, práve naopak, najmä v týchto teplotách je to viac než citeľné, či sa nachádzame v prostredí, kde príroda má svoje pevné miesto, alebo sa skryjeme do betónovej džungle,“ hovorí. Mnohí však nepokosenú plochu stále vnímajú skôr negatívne a nie ako priestor pre opelivý hmyz. Práve to má projekt zmeniť, dodáva.
Čo prinesie projekt:
- 5 realizovaných projektov v oblasti zelenej infraštruktúry – 3 rakúske biocentrá v Bisambergu, Marcheggu a vo Viedni, 2 slovenské biocentrá v Bratislave a Stupave
- 16 verejných nášľapných kameňov na voľných priestranstvách – 10 v rakúskych a 6 v slovenských obciach
- Ďalší rozvoj existujúcej aplikácie o motýľoch a jej využitie v projekte, 1 webová stránka (rakúska a slovenská verzia)
- Obnovenie 123,5 ha prírodne cenných biotopov v duchu trvalej udržateľnosti a zachovania biodiverzity
- 6 000 balíčkov záchrany motýľov (brožúrky a balíčky semienok), 48 workshopov v obciach a školách, 16 multivizuálnych exhibícií, 5 infostánkov
ZDROJ: Projekt Kvitnúca krajina pre motýle na Slovensku a v Rakúsku
Toxické postreky
Rakúske motýle zastreší Ochranárska organizácia GLOBAL 2000, patronát nad projektom má magistrát mesta Viedeň. U susedov je ochrana hmyzu už ďalej. Viedenskú mestskú zeleň už bežne ošetrujú bez použitia chemických postrekov, vysvetľuje Klimová. Práve niektoré postreky sú pre väčšinu hmyzu toxické. Aj preto sa minulý týždeň pracovníci vybraných mestských úradov zo Slovenska dostali cez projekt na školenie do Viedne.
Na to, že početnosť jednotlivých druhov motýľov v posledných rokoch v Európe rapídne klesá, upozorňuje aj vedec z Ústavu krajinnej ekológie SAV Henrik Kalivoda. "Za posledné desaťročia ide o úbytok viac ako 30 percent. Slovensko a Bratislavský kraj nie sú v tomto prípade výnimkou,“ hovorí. Ide pritom o významných opeľovačov rastlín. Nezmenšuje sa pritom len hustota populácií, ale aj celkový areál výskytu jednotlivých druhov, vysvetľuje Kalivoda. Jednoducho ubúda zelených plôch, kde motýle či iný hmyz môžu nerušene žiť.
A práve tu je pes zakopaný. Stačí sa pozrieť na to, ako pribúdajú asfaltové plochy – cesty či parkoviská, nová výstavba. Tam, kde ešte pred pár rokmi boli polia či vinohrady, nájdeme dnes napríklad nákupné centrá. "V posledných rokoch zohrávajú svoju úlohu aj nevhodne developerské aktivity, keď dochádza prakticky k totálnej likvidácii krajiny,“ hovorí Kalivoda. Táto situácia je viac ako viditeľná práve v Bratislavskom kraji.
Foto: SHUTTERSTOCK
S úbytkom sa pasujú aj iné druhy hmyzu. Známy je napríklad úbytok včiel, za ktorým nie je len pokles zelene, ale aj škodlivé postreky. Ide o takzvané neonikotínoidy. Riziko na včelstvá potvrdilo opätovne aj nové hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) zo začiatku tohto roka. Úrad analyzoval dáta zo štúdií od roku 2013. Brusel teraz zvažuje rozšírenie zákazu týchto postrekov z roku 2013. Vo Francúzsku má pritom od septembra platiť zákaz na všetky druhy okrem tých, čo sa nedajú alternovať. Taliani zase už desať rokov nepovoľujú ošetrenie osiva neonikotínoidmi práve pre snahu chrániť opeľovače.
Podpore včiel sa na Slovensku venuje projekt Adoptuj úľ či Mestské včely. Úle sa tak dajú nájsť na strechách bytoviek v Bratislave a vo Zvolene, mestské včelnice majú zase v Kežmarku, Lučenci, Považskej Bystrici a Žiline.
Prežije projekt aj po vyčerpaní peňazí?
Hoci podporu pre motýle hodnotí Kalivoda kladne, upozorňuje na udržateľnosť projektu. "Ak sa nenájde spôsob, ako pokračovať v týchto aktivitách aj po skončení projektu, tak sa situácia zlepší iba na určitý čas a výsledný efekt nebude veľmi veľký,“ hovorí Kalivoda. Projekt má totiž trvať len dva roky. Končí sa už v novembri 2020.
"Časový úsek na takýto typ projektu by naozaj mohol byť dlhší, 3 roky sú však limit pre túto projektovú schému,“ hovorí Klimová. No ochranári sa podľa nej aj poistili tým, že do projektu zapojili len tých, čo majú dlhodobejší záujem. Veľa si sľubujú aj od zmeny povedomia o význame motýľov v krajine. Zabezpečiť to majú workshopy, letáky a web.
Projekt by však nemal byť len o školeniach a zmene myslenia ľudí. Profitovať z európskych peňazí by mali aj samotné motýle.
Na území Rakúska a Slovenska vznikne päť biocentier. Pôjde vlastne o náučné chodníky s kvitnúcimi plochami a osvetlením priateľským voči hmyzu. V Bratislavskom kraji budú dve – jedno v blízkosti Stupavy v lokalite Vrchná hora. Táto oblasť je známa výskytom početných druhov motýľov. Druhé bude v areáli Vodárenskej záhrady v hlavnom meste. Plocha sa nachádza v obľúbenom parku s detským ihriskom, v blízkosti Dunaja a cyklotrasy.
Zvyšné tri biocentrá budú na druhom brehu Dunaja. V obci Langenzersdorf sa rozšíri už vybudovaný náučný chodník o včelách. Vo Viedni vznikne v oblasti niekdajšieho severného nádražia park s rozlohou 90-tisíc štvorcových metrov. Do tretice bude od železničnej stanice Marchegg po Biologickú stanicu Marchegg vybudovaný zážitkový náučný chodník o motýľoch.
Aká je situácia motýľov
- V Európe je ohrozených 19 % všetkých denných motýľov.
- Na Slovensku je v červenom zozname ohrozených druhov evidovaných 111 druhov motýľov.
- 51,6 % všetkých denných motýľov v Rakúsku je aktuálne klasifikovaných ako ohrozených. Spolu 35 z 800 druhov už vyhynulo.
Ďalšia podpora populáciám motýľov bude cez nášľapné kamene. Tie vytvoria pre motýle malé oázy pre ich život, tiež prepoja druhy v oboch krajinách. Šíriť sa budú aj cez záchranné balíčky so semienkami rastlín. Tie dostanú účastníci workshopov a môžu nimi osiať zhruba päť štvorcových metrov napríklad aj vo svojej záhradke.
Iné štandardy na platy
Náklady na zamestnancov v projekte sa na slovenskej strane vyšplhajú na niečo vyše 190-tisíc eur pre štyroch ľudí. Projektový manažér by mal zarobiť mesačne 2 000 eur. "Pri príprave projektového zámeru sme vychádzali z priemerného príjmu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Bratislave, keďže práve takýchto zamestnávame,“ vysvetlila Klimová. Podľa nej však ide o celkovú cenu práce nie čistú mzdu. V sume sú tak započítané všetky povinnosti voči štátu. Na účet tak manažér dostane okolo tisíc eur.
"Pre slovenských partnerov platia finančné limity stanovené v Príručke pre žiadateľov,“ vysvetľuje Zuzana Peiger Ačjaková z ministerstva pôdohospodárstva. Rakúska časť projektu však vychádza z tamojších pomerov. Priemerný príjem sa totiž v týchto krajinách výrazne líši. Rakúšania okrem toho projekt aj koordinujú, preto majú viac pozícií. Náklady na mzdy v rámci rakúskej časti sú na osem ľudí vo výške takmer 424-tisíc eur. Priemerná mzda pre Rakúšanov v projekte bude totiž 33,24 eura na hodinu. Pre Slovákov 1¤337,50 eura v hrubom mesačne – teda 8,40 eura na hodinu.
Ďalšou obrovskou časťou projektu sú výdavky na expertízu v objeme 314-tisíc eur. Sem patrí web, workshopy a exkurzie, letáky či semienka pre výsadbu malých lúk. Všetky položky navrhoval BROZ na základe reálnych vstupov, vysvetľuje Klimová.
"V tejto položke sú zahrnuté práce aj v chránených územiach, ktoré musia byť z veľkej časti vykonávané ručne s minimom techniky,“ hovorí Klimová. Ide o úpravu stohektárového územia v súlade s potrebami biotopov, pre ktoré boli tieto územia do siete NATURA zahrnuté.