Výstavba v tomto úseku bola pozastavená v roku 2015. „Dnes je ten deň, keď vypršali všetky "odvolačky“, môžeme začať pracovať. Sú pripravení ísť do toho plným tempom," povedal počas obnovenia stavebných prác šéf rezortu dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Podľa jeho slov križovatka spolu s nultým obchvatom hlavného mesta výrazne odľahčí dopravnú situáciu v okolí Bratislavy.
"Infraštruktúra v Bratislave a okolí bola dlhé roky zanedbávaná, a preto vnímam veľmi pozitívne, že sme konečne naštartovali proces, ktorý nám všetkým pomôže si na konci vydýchnuť a ušetrený čas strávený v aute venovať rodine,“ dodal minister.
Práce na križovatke by mali byť podľa zmluvy ukončené v roku 2019. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Ján Ďurišin pripúšťa, že dostavba môže nabrať polročné až ročné meškanie.
- Križovatka má byť hotová do roku 2020.
- Výstavba sa začala a bola pozastavená v roku 2015.
- Diaľnica D1 bude rozšírená na osem jazdných pruhov spolu s odstavnými jazdnými pruhmi. Kolektory bude možné dobudovať v budúcnosti.
- Doprava bude počas výstavby vedená v šiestich zúžených jazdných pruhoch.
Ďiaľničiari neuviedli, o koľko trojročné zdržanie stavbu predraží. So zhotoviteľom, ktorým je stavebná spoločnosť Porr, nemá NDS ešte uzatvorený dodatok k zmluve. Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek však neočakáva výrazné navyšovanie ceny stavby. Podľa pôvodných plánov mala mimoúrovňová križovatka stáť 19,75 milióna eur. Výstavba je financovaná zo štátneho rozpočtu.
Výstavba križovatky sa začala pred tromi rokmi. Projekt pôvodne počítal so šesťpruhovým šírkovým usporiadaním diaľnice spolu s jednosmernými dvojpruhovými cestami po oboch stranách diaľnice, tzv. kolektormi. Štát sa nakoniec rozhodol zmeniť jeho koncepciu. Jedným z dôvodov bola aj tesná blízkosť budúcej križovatky diaľnice D1 a nultého obchvatu hlavného mesta na diaľnici D4. Po začatí kolektory z projektu vypadli.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Diaľnica tak namiesto šiestich pruhov bez odstavných pruhov získa osempruhové usporiadanie s odstavnými pruhmi. Križovatka bude postavená tak, aby v budúcnosti v prípade potreby mohli byť kolektory dobudované.
Viac vlakov a autobusov
Zhotoviteľ stavby v sobotu začne s presmerovávaním dopravy, čo potrvá asi týždeň. Doprava bude počas výstavby mimoúrovňovej križovatky vedená vždy v troch pruhoch v každom smere. Jazdné pruhy budú zúžené so zníženou maximálne povolenou rýchlosťou na 80 km/h. Väčšia časť dopravy bude posunutá na ľavý pás diaľnice, po ktorom prichádzajú vozidlá do Bratislavy. Časť zúžených jazdných pruhov bude aj na stredovom deliacom páse a pravom páse diaľnice. Pracovisko vznikne v pravom páse diaľnice, oddelené obojstranným betónovým zvodidlom. Následne zhotoviteľ bude môcť začať s rozširovaním samotného telesa diaľnice.
V novembri bude doprava vrátená do pôvodného stavu. Následne na jar budúceho roka dôjde k vedeniu dopravy v zúžených pruhoch v pravom páse už rozšírenej diaľnice, pričom dôjde k rozšíreniu ľavej časti.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Minister Érsek spolu s predsedom BSK Jurajom Drobom (SaS) vyzývajú vodičov, aby vo väčšej miere začali využívať hromadnú dopravu pri dochádzaní do hlavného mesta. A tiež, aby boli disciplinovaní a trpezliví. Rezort dopravy už avizoval posilnenie vlakového spojenia zo Senca a Pezinka smerom do Bratislavy. BSK od 19. augusta posilňuje ponuku prímestských autobusov. Tie budú navyše nadväzovať na vlaky smerujúce z Malaciek, zo Senca, z Pezinka či Kvetoslavova.
Diaľničiari očakávajú, že v prípade dopravy bez dopravných nehôd sa bude zdržanie na danom úseku pohybovať rádovo v minútach, keďže dôjde k spomaleniu dopravy. V prípade nehody na diaľnici môže vzniknúť kolaps. Na diaľnici D1 pri Bratislave vznikajú kolapsy dopravy aj v súčasnosti. Dôvodom je vysoká intenzita dopravy, ktorá sa pohybuje na úrovni 64-tisíc vozidiel denne, a chýbajúci odstavný pruh.
Dopravné obmedzenia sa nekončia
Súčasťou križovatky Triblavina bude kruhový objazd nachádzajúci sa priamo pod diaľnicou D1. Naň bude zabezpečený prístup prostredníctvom výjazdov a zjazdov z každej strany. Samotné teleso diaľnice D1 diaľničiari rozšíria na pruhovú diaľnicu s plnohodnotnými odstavnými pruhmi. V každom smere budú k dispozícii štyri jazdné pruhy. V súčasnosti vozidlá jazdia po dočasnej šesťpruhovej diaľnici bez odstavných pruhov, čo výrazne znižuje bezpečnosť jazdy. V prípade poruchy majú vodiči len veľmi obmedzené možnosti odstavenia vozidla.
V rámci výstavby križovatky dôjde k rozšíreniu diaľnice v dĺžke 1,8 kilometra. Realizácia križovatky Triblavina je súčasťou rozširovania diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou na plnohodnotnú šesť- až osempruhovú diaľnicu s odstavnými pruhmi.
Diaľnica D1 medzi Bratislavou a križovatkou Blatné neďaleko Senca bude rozšírená na osempruhovú diaľnicu s odstavnými pruhmi. Samotná križovatka Blatné je v súčasnosti jediným úsekom, ktorý už je rozšírený na plnohodnotnú diaľnicu. Od Blatného až po Trnavu bude mať po dostavbe diaľnica D1 šesť jazdných pruhov spolu s odstavnými pruhmi.
Veľké dopravné obmedzenia sa očakávajú aj pri výstavbe križovatky diaľnic D1 a D4. Existujúcu diaľnicu D1 budú diaľničiari dvíhať vyššie. Nová diaľnica D4, ktorá bude nultým obchvatom hlavného mesta, pôjde popod diaľnicu D1. Výstavba diaľnice D4 spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 sú súčasťou projektu D4/R7, ktorý štát buduje zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Práce postupujú pomalším tempom, pričom je zrejmé, že výstavba projektu mešká.
Diaľnicu D1 bude štát rozširovať v úsekoch Bratislava – Triblavina (3,5 km), Triblavina – Senec (10,6 km) a Blatné – Trnava (19,9 km). Prvé dva úseku sa nachádzajú so fáze procesu stavebného konania. Posledný úsek od Blatného až po Trnavu sa nachádza vo fáze procesu dokumentácie pre stavebné povolenie.